Každá piata domácnosť v USA má nulové alebo záporné bohatstvo, čo znamená, že dlhuje viac, než vlastní. Vyplýva to zo správy, ktorú tento týždeň uverejnil Inštitút pre politické štúdie, progresívny think-tank z Washingtonu.
Štúdia tiež ukázala, že medzi domácnosťami, ktoré sú z finančného hľadiska už "pod vodou", majú najväčší podiel Afroameričania (30 %) a Latinoameričania (27 %).
Kombinovaný dlh
Kombinovaný negatívny vplyv dlhov na kreditných kartách vo výške 1 bilióna USD a dlhov zo študentských pôžičiek na úrovni 1,4 bilióna USD (1,2 bilióna eur) spolu so stagnujúcimi platmi, si tak vyberá svoju daň v podobe zlej finančnej situácie domácností.
A zatiaľ čo domy v USA znova získali hodnotu po tzv. Veľkej recesii, ktorú odštartovali problémy na realitnom trhu a následná finančná kríza, mnohé domácnosti sa stále neodrazili od dna.
Trump nepomôže
"Milióny amerických rodín bojujú s nulovým alebo negatívnym bohatstvom," uvádza sa v správe. To podľa jej autorov znamená, že prípadné nečakané náklady, napríklad v súvislosti s chorobu, ich môžu položiť na lopatky. A túto nerovnosť by mohli ešte zhoršiť nové daňové úľavy pre bohatých.
Daňové návrhy prezidenta Donalda Trumpa neprinesú americkej strednej triede úľavy, ktoré potrebuje na zvýšenie svojho bohatstva a zotavenie sa z finančnej krízy, povedal Josh Hoxie z Inštitútu pre politické štúdie.
Daňové úľavy nepomôžu
Podľa odborníkov vláda by mala znížiť dane všetkým príjmovým skupinám, hoci aj z toho by najviac ťažili milionári. Príjmy po zdanení by totiž vzrástli o takmer 7 % v prípade domácností, ktoré zarábajú viac ako 1 milión USD ročne a o menej ako 2 % pri príjmoch v pásme 50.001 až 1 milión USD, uviedla spoločnosť MarketWatch.
A v prípade domácností s ročným príjmom do 50-tisíc USD, by sa zvýšili o necelé 1 %, tvrdí Ernie Tedeschi, ekonóm v poradenskej spoločnosti Evercore IS, ktorý pracoval na ministerstve financií za predchádzajúceho prezidenta Baracka Obamu.
Najviac rastú príjmy bohatých
Pri pohľade na súkromné príjmy, ako sú zárobky, dividendy, a tiež sociálne zabezpečenie, príjmy rodín v najvyššej príjmovej skupine stúpli o približne 90 % za obdobie od roku 1963 až do roku 2016, zatiaľ čo v prípade rodín s najnižšími príjmami vzrástli o menej ako 10 %, podľa separátnej správy, ktorú minulý mesiac uverejnil Urban Institute, nezisková skupina so sídlom vo Washingtone.
A táto priepasť medzi bohatými a chudobnými sa ešte prehĺbi. Hodnota aktív 25 najbohatších ľudí v Spojených štátoch, vrátane spoluzakladateľa Microsoftu Billa Gatesa, šéfa Amazonu Jeffa Bezosa či šéfa Facebooku Marka Zuckerberga, je dohromady 1 bilión USD. Táto 25-členná skupina vlastní viac bohatstva než 56 % populácie USA.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
