Bulharsko a Grécko v stredu spustili dlho odkladanú výstavbu plynovodu, ktorý prepojí ich siete potrubí. Tento krok zníži veľkú závislosť Sofie od dodávok suroviny z Ruska.
"Toto prepojenie povedie k skutočnej diverzifikácii dodávok zemného plynu," povedal bulharský premiér Bojko Borisov na ceremónii, na ktorej sa zúčastnil aj jeho grécky kolega Alexis Tsipras.
Bulharsko, členský štát Európskej únie (EÚ), čelí kritike za svoju takmer úplnú závislosť od plynu z Ruska. Ročná spotreba komodity v krajine je približne 3 miliardy kubických metrov (m3) a dostáva ju z Ruska cez Ukrajinu. Túto trasu však plánuje ruský energetický gigant Gazprom zrušiť v roku 2020 a spustiť dodávky cez Turecko, cez projekt TurkStream.
Balkánska krajina v snahe zabezpečiť si alternatívne dodávky už dlho plánovala spojiť svoju sieť potrubí so sieťami susedov - Grécka, Srbska a Rumunska, ale projekty majú veľké meškanie. Dôvodom sú administratívne prekážky.
Nový 182 kilometrov dlhý plynovod IGB medzi bulharským mestom Dimitrovgrad a gréckym mestom Komitini by mal začať fungovať koncom budúceho roka.
Umožní Bulharsku prijímať plyn z oblasti Kaspického mora, z Azerbajdžanu, ako aj skvapalnený LNG plyn z rôznych zdrojov prostredníctvom terminálov v Grécku.
Projekt bude stáť 220 miliónov eur a bude mať počiatočnú ročnú kapacitu tri miliardy metrov kubických plynu, ktorá by sa mohla zvýšiť na päť miliárd.
Bulharský štátny prevádzkovateľ plynárenskej siete Bulgartransgaz v snahe zvýšiť bezpečnosť dodávok plynu si v apríli vybral aj konzorcium vedené Saudskou Arábiou na vybudovanie nového 474-kilometrového potrubia z tureckých a srbských hraníc. Dúfa, že sa vďaka TurkStreamu stane aj tranzitnou krajinou, cez ktorú bude prúdiť plyn do Srbska, Maďarska a Rakúska.
Projekt je súčasťou novej energetickej stratégie, ktorá tiež predpokladá výstavbu plynárenského uzla v blízkosti prístavu Varna.