O mesiac mu život pricapí na chrbát už ôsmy krížik. Ján Filanda si zatiaľ stihol vystavať desiatky pomníčkov v lesoch, na turistických trasách i popri cestách. Neslúžia však jemu, ale druhým.
Záchranár prameňov ich má na svojom konte rovných šesťdesiatšesť. Každý jeden pedantne zadokumentovaný, s originálnym názvom, dátumom i poradovým číslom.
„Množstvo prameňov bolo zdevastovaných, zničených. Mrzelo ma, že sa o ne nikto nestaral. Ale veď predsa voda je náš život! Tak som prišiel na myšlienku, že by ich bolo dobré vytiahnuť z prírody a pripomenúť ich ľuďom,“ vracia sa k prvotnému impulzu rodák z Nevoľného.
V minulosti bola dedinka v objatí Kremnických vrchov skúpa na vodu. Nevoľňania z horného i dolného kopca sa po ňu museli terigať hodný kus cesty.
Vláčili ju pre dobytok i pre vlastnú spotrebu. „Vodu sme si cenili viac ako kdekoľvek inde. Odmalička mám k nej vzťah, je to čosi mimoriadne a zvláštne,“ spomína senior.
