Sme rodina či ĽSNS. Ale aj Smer, SaS alebo OĽaNO. V aktuálnom slovenskom parlamente sedia v drvivej väčšine poslanci strán, ktoré od začiatku vedie ich zakladateľ a sú považované za zoskupenia jedného muža. Výnimkou je Slovenská národná strana, na čele ktorej sa od jej založenia v marci 1990 vystriedalo hneď niekoľko predsedov.
V našej krajine tak zatiaľ neexistuje politický systém, aký poznáme v Spojených štátoch, Nemecku alebo Rakúsku. Podobné dlhoročné súboje ako medzi americkými republikánmi a demokratmi či nemeckou CDU a sociálnou demokraciou sú u nás hudbou vzdialenej budúcnosti. Namiesto tradičných strán, ktoré po volebnom neúspechu menia svojich lídrov, zažívame neustály kolotoč zrodu a zániku hnutí na jedno použitie. Prečítajte si, prečo je to tak a kedy by aj na Slovensku mohli vládnuť štandardné strany.
1. Prečo na Slovensku príliš nefunguje systém zavedených strán?
Slovenská politická scéna sa výrazne odlišuje od zahraničia, predovšetkým západných krajín, kde má systém štandardných strán dlhoročnú tradíciu. Spomeňme duely medzi americkými demokratmi a republikánmi, ktorí v prezidentských voľbách každé štyri roky bojujú o to, aby presadili svojho kandidáta za šéfa Bieleho domu. Podobné to je aj v Británii, kde v parlamentných voľbách bývajú najúspešnejší pravicoví konzervatívci a ľavicoví labouristi. Počas dlhej histórie sa na ich čele vymenili desiatky politikov a tieto strany sa s väčšou či menšou pravidelnosťou striedajú pri moci. Len občas sa k nim vo voľbách priblížia liberálni demokrati či aktuálne Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva.
Prečo to teda na Západe funguje a u nás...
Zostáva vám 85% na dočítanie.