Plány, ktoré sa nikdy nezrealizovali

1. War Plan Red

Po Námornej konferencii v Ženeve v roku 1927 sa rozhodla americká armáda vypracovať plán hypotetickej vojny s Britským impériom. Ministerstvo vojny schválilo plán s názvom "War Plan Red" v roku 1930 a odtajnený bol v 70-tych rokoch 20. storočia. Počítalo sa s tým, že Británia by v čase útoku disponovala väčším námorníctvom a armádou, takže americká stratégia spočívala v obrane, dokým by silnejší americký priemysel nebol schopný vyrobiť silné námorníctvo, ktoré by bolo schopné blokovať Britov. Ale najlepším spôsobom, ako brániť USA, bola invázia Kanady, ako vtedajšej časti Britského impéria. Prvým krokom mal byť rýchly obojživelný útok na provincie Halifax a Nové Škótsko, ktorý by Britom znemožnil účinne zásobovať kanadské ozbrojené sily. Neskôr by dve invázne armády mierili na Winnipeg (kľúčová železničná križovatka) a Québec. Vtedajšie britské uvažovanie o vojne s USA považovalo Kanadu za nebrániteľnú. Radšej sa zameriavalo na využívanie Bermúd a karibských základní, z ktorých Briti mohli podnikať útoky na americký obchod.

Reklama

2. Operácia Downfall

Pred zvrhnutím atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki plánovali Američania masívnu inváziu na japonské domovské ostrovy. Operácia niesla názov Downfall a pozostávala z dvoch častí. Prvá fáza, pomenovaná Olympic, predpokladala masívnu inváziu desiatich divízií na ostrov Kjúšu. Ostrov Kjúšu bol zvolený z dôvodu, že obojživelný útok mohol byť podporovaný zo vzduchu lietadlami, ktoré by štartovali z Okinawy, ktorú Američania už dobyli. V momente, keď by bol Kjúšu dobytý, predstavoval by základňu z ktorej by štartovalo 14 divízii s cieľom dobyť Tokio.

3. Generalplan Ost

Generalplan Ost bola vízia Adolfa Hitlera, ako zmeniť mapu strednej a východnej Európy po tom, ako Nemecko zvíťazí nad Sovietskym zväzom. Obyvateľstvo na západ od prerušovanej čiary malo byť zbavené pôvodných obyvateľov pomocou zabíjania, otroctva a deportácii na Sibír. Ich miesto by zaujali etnickí Nemci. Na území medzi prerušovanou čiarou a Uralom mali byť zriadené vojenské režimy, ktoré by ovládalo Nemecko a ktoré by predišli opätovnému vzniku akéhokoľvek ruského štátu. Moskva mala byť zaplavená a na jej mieste malo byť jazero. Realita však bola taká, že nemecký postup v Druhej svetovej vojne bol zastavený tesne pred Moskvou v decembri 1941 a Nemci Sovietsky zväz nedobyli.

Reklama

4. Sovietsky útok na Rakúsko a Taliansko

Mapa, ktorú CIA získala v roku 1970 znázorňuje plány Varšavského paktu na útok na Rakúsko a Taliansko zo základní v Maďarsku a Československu. Plán je obzvlášť pozoruhodný z dôvodu, že Rakúsko bolo formálne neutrálne počas Studenej vojny a do NATO nikdy nevstúpilo. Taliansko však členom NATO bolo (a je) a plán bol založený na rýchlom prechode cez Rakúsko a útoku na neveľmi bránený severozápad Talianska.

5. Zimmermannov telegram

V roku 1917 Nemecko očakávalo, že neobmedzená ponorková vojna čoskoro spôsobí, že USA vstúpia do Prvej svetovej vojny na strane Spojencov. Arthur Zimmermann, nemecký minister zahraničia, poslal kódovaný telegram nemeckému ambasádorovi v Mexiku. V prípade, že by USA vyhlásili Nemecku vojnu, ambasádor bol inštruovaný ponúknuť mexickej vláde spojenectvo. Nemci by Mexičanom pomohli financovať armádu, ktorá by Mexiku dovolila vziať si naspäť územia, ktoré stratilo v Mexicko-americkej vojne spred 70 rokov. Táto mapa ukazuje nemecký návrh: Texas, Arizona a Nové Mexiko by boli anektované Mexikom (červená línia ukazuje územie Mexika pred rokom 1845). Briti však odpočúvali komunikáciu a prelomili nemecké kódy. Rozlúštili Zimmermannovú správu a kópiu poslali Američanom. Zverejnenie tejto správy pobúrilo americkú verejnosť a pomohlo vybudovať hybnú silu pre americké vyhlásenie vojny, ktoré sa uskutočnilo 6. apríla 1917. Mexičania si medzitým uvedomili, že nejestvuje nádej na porazenie USA o nemecký návrh odmietli.

Reklama

6. Rozdelenie USA podľa Panarina

Ruský profesor Igor Panarin v roku 1998 predpokladal, že USA sa rozpadnú do roku 2010. Ruské média túto predpoveď šírili (aj keď so zmeneným rokom) obzvlášť v časoch, keď na USA doľahla finančná kríza a ruská ekonomika vykazovala vysoké zisky, hlavne z predaja komodít. "Americký dolár nie je ničím zabezpečený. Zahraničný dlh USA narástol ako lavína: je to pyramída, ktorá sa musí zrútiť," povedal Panarin pre noviny Izvestija. Jeho idea spočívala v tom, že po období chaosu a občianskej vojny by sa krajina rozdelila na viacero častí, ktoré by ovládali zahraničné mocnosti. Rusi by ovládali Aljašku, svoje územia by mala aj Európska únia, Mexiko, Kanada a Čína. Havajské ostrovy by boli pod správou Japonska.

7. Projekt Katarského kanálu

Katarská prepadlina v Egypte územie, ktoré je blízko Stredozemného mora a jeho priemerná hĺbka je 200 metrov pod úrovňou mora. Nemecký inžinier Friedrich Bassler navrhol kanál, ktorý by spájal Stredozemné more s touto prepadlinou, čím by sa zaplnila. Po zhruba desiatich rokoch by voda v prepadline dosiahla úroveň mora. Na kanáli mala byť vybudovaná vodná elektráreň, ktorá mala produkovať elektrinu. Soľné jazero, ktoré by vzniklo, by časom mohlo zmeniť neobývané púštne územie na územie, kde by žili rybárske komunity. Tento plán sa však ukazoval ako ekonomicky veľmi náročný, napriek tomu mala CIA na ňom záujem ako súčasť snáh o vymanenie Egypta zo sféry sovietskeho vplyvu.

8. Atlantropa

Kým Hitler sníval o dobytí území na východe, kde by žili Nemci, architekt Herman Sörgel mal mierovejšiu víziu získania územia v Stredomorí. Aj keď Sörgel považoval tento plán za alternatívu k vojne medzi európskymi národmi, treba povedať, že projekt Atlantropa bol stále veľmi rasistický a obsahoval ideu, že postupné vysušovanie Stredomoria by umožnilo európsku dominanciu v Afrike. Základný plán predpokladal výstavbu masívnej hydroelektrárne v Gibraltárskej úžine, ktorá by Európu zásobovala čistou energiou. Priehrada - v spojení s priehradami neďaleko Sicílie a Turecka - by umožnila zníženie hladiny mora. Tým by vznikli nové územia, ktoré by boli využité na osídlenie a poľnohospodárstvo. Sörgel mal však slabosť pre Benátky a chcel špeciálny kanál, ktorý by v okolí mesta udržoval vodu v prípade vyschnutia Jadranského mora.

9. Rozdelenie Palestíny

OSN menovala v roku 1947 komisiu, ktorá nakreslila túto mapu, ktorá mala ukončiť britský mandát na vládu nad Palestínou. Nahradiť ju mali dva nezávislé štáty, jeden židovský, druhý arabský a mala vzniknúť jedna medzinárodná zóna okolo Jeruzalema. Územie bolo rozdelené na polovicu, avšak Arabi prečíslovali Židov v pomere 2:1. Mapa sa snažila rešpektovať existujúce obydlia, vytvorila miesta pre predpokladaný prílev židovských utečencov z Európy a tiež rešpektovala citlivú náboženskú otázku v Jeruzaleme. Výsledný plán by vytvoril dva veľmi nezvyčajné štáty, kde arabská populácia by bola rozdelená na tri sektory, ktoré sa sotva dotýkali a s enklávou v okolí mesta Jaffa. Izrael by bol tiež rozdelený na tri časti s populáciou koncentrovanou na pobreží. Jeruzalem a Betlehem mali byť pod medzinárodnou správou. Židovskí lídri plán akceptovali, ako aj väčšina štátov OSN. Arabské štáty ho odmietli. Izrael vyhlásil nezávislosť a v následnej vojne s arabskými susedmi obsadil omnoho väčšie územie, aké mu prináležalo podľa schémy OSN.

10. Kurdistan

Invázia Iraku a neskoršia občianska vojna v Sýrii povolila kurdskej populácii v týchto krajinách získať veľký stupeň autonómie. Avšak suverénny kurdský štát, za ktorý aktivisti a etnickí lídri bojujú od rozdelenia Otomanskej ríše, nikdy nevznikol. Táto mapka ukazuje niekoľko návrhov, ako by Kurdistan mohol vyzerať. Dohoda zo Sévres bol plán víťazov Prvej svetovej vojny, ktorý rozdeľoval Turecko. Revolúcia, ktorú viedol Kemal Ataturk v Turecku a úspešné vojenské kampane zabránili, aby sa plán naplnil.

11. Alkebu-Lan

Švédsky umelec Nikolaj Cyon nakreslil túto mapu s použitím historického výskumu, ktorý mapoval, ako etnické a kmeňové skupiny žili v 13-tom storočí a znázornil, ako by vyzerali štáty v 20-tom storočí, ak by si udržali pevne stanovené hranice. Rachel Strohm tvrdí, že takto by mohla vyzerať Afrika, ak by nikdy nebola kolonizovaná západnými mocnosťami. Reálne hranice nerešpektujú ani etnickú logiku, ani prírodné geografické prekážky. Miesto toho existuje dnes hranice afrických štátov symbolizujú zmes pohľadávok a diplomatických dohôd medzi európskymi štátmi, ktoré mali nulové obavy o životy ľudí, o ktorých rozhodovali. Cyonova verzia má viacero štátov a reflektuje rozmanitosť kontinentu - a menej rovných čiar, ako v prípade reálnych hraníc.