Svet oslavoval, na fronte ešte kosila smrť. Veľká vojna mala ukončiť konflikty, no bolo to iba zbožné želanie

1/6Známa ilustrácia, zachytávajúca podpis prímeria v železničnom vozni v Compiègne v novembri 1918. Vznikla až po vojne, pri akte, ktorý znamenal ukončenie bojov na frontoch prvej svetovej vojny, neboli totiž prítomní fotografi ani filmári.Wikimedia Commons

2/6Nemeckí vojaci, zajatí počas spojeneckej ofenzívy na jeseň 1918. Cisárska armáda stála v tom čase už na pokraji kolapsu a jej najvyššie velenie napokon samo prišlo s návrhom na uzavretie prímeria.Wikimedia Commons

3/6Matthias Erzberger viedol nemeckú delegáciu na rokovaniach o prímerí. V očiach radikálov sa preto po vojne stal jedným z hlavných vinníkov porážky a v auguste 1921 ho napokon aj zavraždili.Wikimedia Commons/Bundesarchiv

4/6Pôvodný železničný vozeň číslo 2419D, v ktorom delegácie štátov Dohody a Nemecka podpísali 11. novembra 1918 prímerie. Francúzi ho na tento účel vybrali zámerne, ako pripomienku a zároveň odčinenie vlastnej potupy z roku 1870. Do dejín sa však zapísal ešte raz. V júni 1940 prinútil Adolf Hitler predstaviteľov Francúzska, aby práve v ňom a na rovnakom mieste, čiže v Compiègne, podpísali kapituláciu. Potom ho Nemci odviezli a na sklonku druhej svetovej vojny zničili.Wikimedia Commons

5/6Augustin Trébuchon bol poslednou obeťou vojny z radov francúzskej armády. O život prišiel iba 15 minút predtým, ako nadobudlo platnosť prímerie.Wikimedia Commons

6/6Britskí vojaci, oslavujúci koniec vojny. Nie vo všetkých jednotkách však zavládla po prijatí prímeria a skončení bojov radosť. U mnohých mužov na fronte sa silnejšie než eufória prejavovali vyčerpanosť a apatia.iwm.org.uk