StoryEditor

Mladý diplomat zachránil cez vojnu tisíce ľudských životov, Sovieti v ňom ale videli špióna

17.01.2020, 10:15
Autor:
ČTKČTK
„Nie som si istý, či odchádzam ako hosť alebo ako väzeň. Ale do ôsmich dní sa vrátim,“ povedal pred 75 rokmi Raoul Wallengberg, keď odchádzal v sprievode sovietskych vojakov navštíviť ich veliteľa. Odvtedy ho nikto nevidel.

Švéd Raoul Wallengerg sa mal podľa rodinnej tradície stať bankárom, jeho samého ale viac lákala architektúra. V odbore ale nenašiel uplatnenie, a tak sa začal venovať obchodu.

Ako 32-ročný ale vymenil pohodlie bohatej prominentnej rodiny v neutrálnom Švédsku za nebezpečenstvo v nacistami okupovanej Budapešti, kde v roku 1944 riskoval život, aby zachránil 100-tisíc Židov.

Osudným sa mu stalo až oslobodenie Červenou armádou. Pred 75 rokmi bol zatknutý v Budapešti sovietskou kontrarozviedkou a dva roky po vojne bol zrejme zastrelený v moskovskej väznici.

Rodina Wallenbergovcov patrila k najbohatším a najváženejším vo Švédsku: Raoulov starý otec bol veľvyslancom, strýko s tetou založili banku Enskilda, otec bol námorný dôstojník.

V roku 1930 Raoul vyštudoval vo Švédsku odbor ruština-kreslenie a o päť rokov neskôr na Michiganskej univerzite v USA architektúru. Potom pracoval v Južnej Afrike pre švédsku firmu predávajúcu stavebný materiál a krátko v pobočky dánskej banky v Haife (dnešný Izrael).

V roku 1941 sa vo Švédsku stretol s maďarským Židom Kolomanom Lauerom, ktorý viedol exportnú firmu, a zakrátko sa stal jeho spoločníkom. Ako medzinárodný riaditeľ obchodnej spoločnosti pre strednú Európu Wallenberg veľa cestoval, aj do Maďarska, ktoré bolo vtedy ešte relatívne bezpečným miestom.

Wallengbergov diplomatický pas. Wallengbergov diplomatický pas. Wikimedia Commons

​Keď však Nemecko v roku 1943 prehralo bitku pri Stalingrade, Maďarsko sa rozhodlo nasledovať príklad Talianska a vystúpiť z nacistickej koalície. Nato reagoval Hitler v marci 1944 obsadením Maďarska.

Budapešť sa zrazu stala mestom hrôzy, nacistami organizovaných masových deportácií Židov a vyčíňania bánd Šípových krížov. Začiatkom roka 1944 žilo v maďarskej metropole asi 700-tisíc Židov. Keď Wallenberg v júli 1944 do Budapešti prišiel, prežilo už len 230-tisíc Židov. Konca vojny sa ich v meste dožila asi polovica, z toho asi 100-tisíc ich vďačí za život práve Wallenbergovi.

Mladý diplomat z budovy súčasnej britskej ambasády, kde vtedy sídlila banka, pomáhal Židom netradičnou diplomaciou vrátane úplatkov a kontaktov s manželkou vtedajšieho maďarského ministra zahraničných vecí. Židom v transportoch rozdával diplomatické dokumenty, takzvané ochranné pasy, pomáhal sirotám, ženám.

Zabránil likvidácii budapeštianskeho geta. Mnohí Židia prežili aj v asi 32 takzvaných chránených domoch – na niektorých z nich boli napríklad tabule Švédska knižnica alebo Švédsky výskumný ústav.

Wallenbergov humanizmus, obetavosť a snaha pomôcť vychádzali podľa jeho blízkych z podstaty jeho povahy. Pre podobnú aktivitu sa podľa svojej sestry Niny rozhodol už v roku 1942.

Podľa novších zistení Wallenberg pred vyslaním do Maďarska tiež intenzívne komunikoval so švédskymi politikmi a dobre poznal aj maďarské hnutie odporu. Wallenbergova diplomatická práca v Budapešti mala podľa nich byť len kamuflážou jeho skutočného poslania tajného emisára Výboru pre vojnových utečencov, ktorý zriadil americký prezident Franklin D. Roosevelt, aby sa pokúsil zabrániť vyhladeniu Židov v Európe.

Tragický koniec Wallenberga je stále zahalený tajomstvom. Keď odchádzal 17. januára 1945 v sprievode ruskej eskorty navštíviť veliteľa sovietskych vojsk v Debrecíne, pri lúčení so svojimi priateľmi jednému z nich povedal: „Nie som si istý, či odchádzam ako hosť alebo ako väzeň. Ale do ôsmich dní sa vrátim.“ Od tej chvíle ho nikto z jeho známych nevidel.

Sovieti, ktorí Wallenberga možno považovali za amerického špióna, ho odviezli do moskovskej väznice Ľubjanka (patrila tajnej polícii KGB), kde sa s najväčšou pravdepodobnosťou stal obeťou čistiek sovietskeho diktátora Josifa Stalina. Podľa sovietskych dokumentov, ktoré boli odtajnené v roku 1993, mal jeho zatknutie nariadiť vtedajší námestník ľudového komisára obrany a neskorší premiér Nikolaj Bulganin.

Raoul Wallengberg (na nedatovanej snímke) pomáhal Židom netradičnou diplomaciou a zabránil tiež likvidácii budapeštianskeho geta. Raoul Wallengberg (na nedatovanej snímke) pomáhal Židom netradičnou diplomaciou a zabránil tiež likvidácii budapeštianskeho geta. Archív TASR

​Existujú však údajne svedectvá niekoľkých bývalých väzňov, ktorí sa údajne s Wallenbergom stretli aj po roku 1947. Podľa bývalého šéfa tajných sovietskych archívnych fondov Anatolija Prokopenka bolo počas vojny sovietske vedenie posadnuté predstavou, že Wallenberg má informácie o tajnom vyjednávaní nacistickej tretej ríše s Britániou a USA.

Oficiálne stanovisko Moskvy z februára 1957 bolo, že zomrel v moskovskej väznici 17. júla 1947 na infarkt. Jasno do prípadu nevniesla ani desaťročná práce švédsko-ruskej komisie, ktorá v januári 2001 konštatovala, že švédska vláda urobila dva a pol roka po Wallenbergovom zadržaní, teda v rokoch, keď bol ešte nažive, prekvapujúco málo pre jeho prepustenie.

V roku 2016 bol Wallenberg po 71 rokoch vyhlásený za mŕtveho a ako dátum úmrtia označili švédske úrady 31. júl 1952, keď mal 39 rokov.

Moskva opakovane odmieta zverejniť akúkoľvek dokumentáciu o Wallenbergovom osude, s tým, že údaje obsiahnuté v utajovaných spisoch obsahujú osobné údaje o iných osobách. Švédsko sa s tým ale nechce zmieriť a vlani v októbri oznámilo, že sa Wallenbergov prípad rozhodlo znovu otvoriť.

Po druhej svetovej vojne sa Wallenberg stal pre Švédov národným hrdinom a legendou. V niekoľkých mestách po celom svete má pomníky. Spojené štáty mu v roku 1981 udelili, ako iba druhému v histórii, čestné občianstvo, bol tiež ocenený titulom Spravodlivý medzi národmi.

Podľa jeho života bolo natočených niekoľko filmov, napríklad americká televízna snímka Wallenberg: A Hero's Story s Richardom Chamberlainom v hlavnej úlohe, alebo nemecký dokumentárny film z roku 2007 Prípad Raoula Wallenberga: Záchranca a obeť.

01 - Modified: 2022-09-29 10:01:39 - Feat.: - Title: Miesto, kde nacisti začali s masovým vyvraždovaním Židov. V kyjevskom Babom Jare za noc zabili vyše 33-tisíc ľudí 02 - Modified: 2022-09-29 08:11:57 - Feat.: - Title: Ikona zmyselnosti aj špiónka počas druhej svetovej vojny. Josephine Bakerová svojou krásou opantala každého 03 - Modified: 2022-09-24 22:02:29 - Feat.: - Title: Presný opak toho, čo Putin chcel: Ukrajina sa zbavuje ruštiny (príbehy štyroch žien, ktoré s ňou skončili) 04 - Modified: 2022-09-24 15:27:10 - Feat.: - Title: Tajomstvo foglaroviek: Autorova popularita mnohým ležala v žalúdku, jeho zásady čitatelia naozaj ctili 05 - Modified: 2022-09-22 06:12:45 - Feat.: - Title: Korene kresťanskej trans komunity v Rusku siahajú do 18. storočia. Skoptsovia verili, že genitálie sú znak dedičného hriechu
menuLevel = 2, menuRoute = history/2-svetova-vojna, menuAlias = 2-svetova-vojna, menuRouteLevel0 = history, homepage = false
29. september 2022 12:51