Bol jedným z prvých mužov, ktorý sa strmhlav vrhol do víru revolučných udalostí roku 1989. Zároveň jedným z hŕstky prvých, čo začali kričať, že Vladimír Mečiar je hrozbou demokracie. Pritom ten mu údajne ponúkol kreslo ministra vnútra. Odpoveď bola záporná. Nedokázal sa vyrovnať s expandujúcim mečiarizmom a nevládal ďalej žiť. Marcel Strýko.
S totalitou bol na nože prakticky už od detstva. Po skončení strednej školy narukoval, ale plniť rozkazy odmietol. Prokurátor mu hrozil väzením, on protestoval hladovkou, až ho napokon previezli na psychiatrickú kliniku do Brna.
Po návrate do predčasného civilu maľoval, stal sa filozofom – samoukom, založil hudobnú skupinu The Nace, vydával samizdat, spoluorganizoval nelegálne bytové semináre, paktoval so zástupcami Výboru pre obranu nespravodlivo stíhaných, zaplietol sa s Chartou 77...
Za jeho intenzívnu disidentskú činnosť si ho brala na mušku ŠtB. Tiež intenzívne: do bytu i na chalupu mu namontovala odpočúvanie zariadenie, monitorovala telefonáty, kontrolovala korešpondenciu, vykonávala tajné prehliadky. Eštebáci sa mu vyhrážali likvidáciou rodiny, odobraním jeho syna aj hospitalizáciou na psychiatrii.
Nežnú revolúciu nemohol privítať inak než s obrovským nadšením. V Košiciach sa stal jej lídrom. Zásadový človek sa nedal nikým a ničím zlomiť. Až kým javisko opätovne slobodnej republiky neovládli ľudia, ktorí mu z tela vyrvali všetky ilúzie, sny a ideály. Ich protagonistom bol muž, ktorý osud Slovenska predznamenal na desiatky rokov.
Muži z opačných pólov
Marcel Strýko a Vladimír Mečiar boli ľudia stojaci n...
Zostáva vám 85% na dočítanie.