Mal osemnásť, keď si s najstarším bratom Antonínom a so sestrou Annou v Zlíne spolu otvorili prvú obuvnícku dielňu. Hoci bol najšikovnejší, nemohol stáť na jej čele, pretože podľa vtedajších zákonov ešte nebol plnoletý. Živnostenský list bol teda napísaný na Antonína, firma však z väčšej časti stála na Tomášovi, ktorý už od pätnástich rokov zbieral skúsenosti vo Viedni a v Prahe. Topánky vedel nielen šiť, ale dokázal ich aj dobre predať.
Lekcia z pokory
Na prvý pohľad sa môže zdať, že všetko išlo ako po masle, no malo to aj druhú stránku. Osemnásťročný Tomáš Baťa bol iný než neskorší úspešný podnikateľ Tomáš Baťa. „Naša ročná samostatnosť sa skončila stratou celého vloženého kapitálu 800 zlatých a okrem toho sme minuli aj osemtisíc zlatých od našich veriteľov. Došlo na žaloby i na exekúcie. Za všetok tovar, ktorý bol celým naším majetkom, som v záložni dostal 800 zlatých a vyplatil som aspoň časť veriteľov,“ opisoval Baťa a zároveň sľuboval, že sa situácia nikdy nebude opakovať.
Do toho prišiel ďalší zásah. Antonín narukoval a všetko zostalo na Tomášových pleciach. Zvládal to, podarilo sa mu odvrátiť aj hroziaci bankrot, keď sa dozvedel, že brat tajne podpísal 20-tisícovú zmenku. Firme opäť hrozil krach, a tak Tomáš zobral dlh na seba a postupne ho splatil. Ako podnikateľ si tým získal dôveru a povesť čestného obchodníka.
Z ťažkostí sa nielen dostal, ale po necelých dvoch rokoch bola firma zisko...
Zostáva vám 85% na dočítanie.