1/8Český premiér a predseda ODS Václav Klaus so slovenským premiérom a šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom počas jedného z mnohých politických rokovaní o rozdelení Československa v roku 1992.Michal Růžička/MAFRA/Profimedia
2/8Voľba Václava Havla za československého prezidenta v decembri 1989 spôsobila prvé nedorozumenie medzi českou a slovenskou politickou reprezentáciou. Jeho kandidatúru presadilo Občianske fórum, kým Verejnosť proti násiliu i veľká časť slovenskej verejnosti chcela v najvyššej funkcii vidieť Alexandra Dubčeka. Dá sa povedať, že mnohí Slováci Václava Havla neprijali za svojho prezidenta, pod čo sa čiastočne, najmä na začiatku, podpísal aj on sám, keď na Slovensko nechodil. Neskoršie návštevy, i keď sa počas nich správal neformálne, ako v tomto prípade, keď si v Turanoch zašiel medzi miestnych obyvateľov do krčmy, mu už popularitu veľmi nezvýšili.Archív TASR/Vladimír Benko
3/8Počas sporov o názov štátu a o nový štátny znak, ktoré sa odohrávali na jar 1990, sa prvýkrát prenieslo národnostné napätie do ulíc.Profimedia
4/8Po parlamentných voľbách v júni 1990 sa začal maratón rokovaní o rozdelení kompetencií medzi federálnymi a republikovým inštitúciami. Na snímke sú počas tlačovej konferencie po jednom z nich (v septembri 1990 v Piešťanoch) český premiér Petr Pithart (vľavo), predseda federálnej vlády Marián Čalfa (v strede) a slovenský premiér Vladimír Mečiar.Archív TASR/Jana Noseková
5/8Volanie po samostatnom Slovensku začalo znieť na zhromaždeniach v bratislavských uliciach už v roku 1990 a v Prahe od prvých chvíľ vyvolávalo obavy a asociácie s vývojom v prvej republike, najmä, keď sa v rukách demonštrantov objavovali aj portréty Jozefa Tisu. Snímky sú z demonštrácie, počas ktorej si 14. marca 1991 nacionalisti pripomínali výročie vyhlásenia slovenského štátu.Andrej Šimončič
6/8Po tom, ako v apríli 1991 odvolala Slovenská národná rada z postu premiéra Vladimíra Mečiara, nahradil ho predseda Kresťanskodemokratického hnutia Ján Čarnogurský (na snímke v popredí). Ani on sa netajil tým, že chce pre Slovensko dosiahnuť v Európe postavenie na úrovni samostatnosti. Po jeho ľavej ruke na fotografii sedí František Mikloško, vtedajší predseda Slovenskej národnej rady.Dan Materna/MAFRA/Profimedia
7/8Parlamentné voľby v júni 1992 boli posledné v histórii spoločného štátu Čechov a Slovákov. Snímka zachytáva vtedajšieho predsedu Federálneho zhromaždenia Alexandra Dubčeka (vo funkcii bol od decembra 1989), preberajúceho si v jednej z bratislavských volebných miestností hlasovacie lístky. O post šéfa parlamentu napokon po týchto voľbách prišiel a stal sa jeho radovým poslancom. Sociálnodemokratická strana na Slovensku, ktorej predsedom v tom čase Dubček bol, totiž len tesne prekročila kvórum pre vstup do parlamentu.Archív TASR/Vladimír Benko
8/8Vladimír Mečiar a Václav Klaus po skončení rokovania o budúcnosti spoločného štátu, ktoré sa uskutočnilo 17. júna 1992 v Prahe. V tom čase už boli obaja premiéri dohodnutí, že federácia končí a začínali riešiť konkrétne otázky a postup rozdelenia Česko-Slovenska.Archív TASR/Pavel Neubauer