1/10Proces rozpadu ČSFR sprevádzali na jeseň 1992 aj nezhody a ostré výmeny názorov medzi Vladimírom Mečiarom a Václavom Klausom.Michal Růžička/MAFRA/Profimedia
2/10O spôsobe zániku ČSFR rozhodovalo Federálne zhromaždenie na prelome septembra a októbra 1992, návrh zákona, ktorý predložili ODS a HZDS však neschválilo. Miloš Zeman, v tom čase poslanec za českú sociálnu demokraciu, odporučil, aby bol pripravený nový zákon, ktorým by sa česko-slovenská federácia zmenila na úniu. Jeho návrh prešiel, spoločný štát to však už nezachránilo.Michal Růžička/MAFRA/Profimedia
3/10Vladimír Mečiar, Václav Klaus federálny premiér Jan Stráský po jednom z rokovaní o rozdelení ČSFR v októbri 1992. Federálne orgány v tom čase už mali v tom čase minimum kompetencií, o väčšine záležitostí v podstate rozhodovali národné vlády a parlamenty.Michal Růžička/MAFRA/Profimedia
4/10Výstavba vodného diela Gabčíkovo vyostrila spory medzi Maďarskom a Česko-Slovenskom už na prelome 80. a 90. rokov. Budapešť vláda práce na svojom úseku zastavila a to isté žiadala aj od druhej strany. Rozhodnutie slovenskej vlády pokračovať vo výstavbe vyvolalo protesty. Nielen z Maďarska, proti vodnému dielu demonštrovali aj ochranári. Na snímke z júla 1991 prechádza popri nich vtedajší slovenský premiér Ján Čarnogurský na rokovanie s maďarskou delegáciou.Archív TASR
5/10S prehradzovaním Dunaja na slovenskom úseku sa začalo 24. októbra 1992. Tento krok takmer spôsobil neriešiteľnú ústavnú krízu.Archív TASR
6/10Na Slovensku na jeseň vrcholila aj kauza okolo Trnavskej univerzity. HZDS ju chcelo najprv cez svojich nominantov ovládnuť, keď sa mu to nepodarilo, rozhodlo sa podať návrh na jej zrušenie. Napriek tomu škola otvorila prvý akademický rok a prebehla aj jej slávnostná inaugurácia.Archív TASR
7/10O zrušení Trnavskej univerzity mali poslanci Slovenskej národnej rady rokovať 17. novembra 1992. Študenti v ten deň zorganizovali v Bratislave veľkú demonštráciu, na ktorej protestovali proti porušovaniu akademickej slobody vyjadrili tiež obavy o budúcnosť demokracie na Slovensku. Trnavských študentov prišli vtedy podporiť aj kolegovia z ostatných slovenských univerzít.Archív TASR
8/10Havarovaný automobil, v ktorom 1. septembra 1992 viezol Alexander Dubček. V hustom daždi dostalo rýchlo idúce vozidlo na diaľnici šmyk a vyletelo z cesty. Dubčeka, ktorý sedel na zadnom sedadle vymrštil náraz von.Archív TASR/ČTK
9/10Alexander Dubček v pražskej nemocnici Na Homolce na jeseň 1992. Previezli ho tam v bezvedomí a s ťažkými zraneniami hneď po nehode a na druhý deň podstúpil náročnú operáciu. Hoci sa jeho zdravotný stav neskôr čiastočne zlepšil, lekári ho stále hodnotili ako vážny. Napokon 7. novembra 1992 Dubček boj o život prehral.Archív TASR/ČTK
10/10Posledná rozlúčka s Alexandrom Dubčekom sa konala 14. novembra 1992 v budove Slovenského národného divadla. Na snímke reční Michal Kováč, ktorý práve po Dubčekovi nastúpil v lete na post predsedu Federálneho zhromaždenia.
Archív TASR