1/11Benito Mussolini (v strede) si pred začiatkom pochodu na Rím zapózoval s vojenskými veliteľmi fašistov, potom sa ale stiahol do bezpečia a čakal, ako nátlaková akcia dopadne.Wikimedia Commons
2/11Záznam Benita Mussoliniho z kartotéky švajčiarskej polície z júna 1903. Ako socialistu ho vtedy zatkli pre jeho radikálne aktivity.Wikimedia Commons
3/11Budúci vodca talianskych fašistov počas prvej svetovej vojny.Wikimedia Commons
4/11Program hnutia Fasci Italiani di Combattimento uverejnený v júni 1919 v straníckych novinách Il Popolo d‘Italia. Mussolini ho sformuloval tak, aby ním fašisti oslovili čo najširšie publikum. Namierený bol predovšetkým proti demokracii, liberalizmu a kapitalizmu a kládol dôraz na nacionalizmus a patriotizmus.Wikimedia Commons
5/11Benito Mussolini a členovia kvadrumvirátu počas zjazdu fašistov v októbri 1922 v Neapole. Celkom vľavo stojí Emilio De Bono, po Mussoliniho pravici Italo Balbo, za ním Michele Bianchi a vľavo vedľa duceho je Cesare Maria De Vecchi. Práve títo muži boli poverení prípravou a organizáciou pochodu na Rím.Wikimedia Commons
6/11Sprievod fašistov pochodujúcich 28. októbra 1922 do Ríma.Wikimedia Commons
7/11Luigi Facta stál po voľbách v máji 1921 na čele dvoch talianskych vládnych kabinetov. Keď sa v októbri 1922 blížili do Ríma fašisti, aby uchvátili moc, chcel vyhlásiť výnimočný stav. Kráľ Viktor Emanuel III. bol však proti takémuto riešeniu, obával sa totiž, že situácia prerastie do občianskej vojny.Wikimedia Commons
8/11Príslušníci talianskej armády hliadkujúci pri zátarasách v uliciach Ríma v októbri 1922. Metropolu opanoval pred príchodom fašistov strach, tí však do mesta napokon vstúpili až keď mal ich vodca už vyhraté. Ešte predtým dostali vojaci rozkaz, aby sa z ulíc stiahli.Wikimedia Commons
9/11Fašisti v Ríme rozpútali sériu násilností a na mušku si zobrali najmä predstaviteľov politických strán, ktoré považovali za svojich úhlavných protivníkov. Snímka zachytáva komunistického politika Giuseppeho Lemmiho (s bielou ceduľou na krku), ktorému, tak ako to bolo pri väčšine ich obetí, oholili hlavu, prinútili ho vypiť veľkú dávku ricínového oleja a potom ho potupne viedli ulicami, pričom musel volať fašistom na slávu.Wikimedia Commons
10/11Zhromaždenie členov a prívržencov fašistickej strany pred rímskym kráľovským palácom Quirinale 31. októbra 1922. V ten deň sa Benito Mussolini stal oficiálne talianskym premiérom a fašisti sa tak chopili moci v krajine.Wikimedia Commons
11/11Taliansky kráľ Viktor Emanuel III. (v uniforme, otočený chrbtom) s Benitom Mussolinim (vľavo), krátko po tom, ako ho oficiálne vymenoval za ministerského predsedu.Wikimedia Commons