StoryEditorArizácie vrhajú tieň na Slovensko dodnes, väčšina ich aktérov sa po vojne nedostala ani pred súd
20.03.2023, 12:05
Arizácie vrhajú tieň na Slovensko dodnes, väčšina ich aktérov sa po vojne nedostala ani pred súd:
Reklama
Kliknutím na šípku pokračujte v prezeraní galérie
1/6Jeden z bratislavských obchodov, pomaľovaný na začiatku 40. rokov minulého storočia protižidovskými nápismi. (ilustračná snímka)ushmm.org
2/6
3/6Ján Hlavinka. Historik zameraný na dejiny holokaustu na Slovensku a v európskom kontexte, so špecializáciou na výskum arizácie. Študoval na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove a Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobí v Historickom ústave SAV a je riaditeľom Dokumentačného strediska holokaustu. S Petrom Salnerom je autorom knihy Tábor smrti Sobibor – o koncentračnom tábore, do ktorého bolo počas holokaustu deportovaných najviac ľudí zo Slovenska. V minulosti pôsobil v Ústave pamäti národa a v Múzeu Slovenského národného povstania. Pochádza z Medzilaboriec, s rodinou žije v Bratislave.Pavol Funtál
4/6O tom, že ani arizátori sa netešili vždy veľkej obľube svedčia aj karikatúry, ktoré uverejňoval napríklad satirický časopis Kocúr.archív J. Hlavinku
5/6Táto karikatúra z časopisu Kocúr veľavravne naznačuje, ako sa mnohí stavali k arizovanému majetku: len čerpali zisky bez ďalšieho rozvoja.archív J. Hlavinku
6/6Korupcia, rodinkárstvo i politická príslušnosť boli často rozhodujúce o tom, kto sa dostal k majetku odňatého Židom.archív J. Hlavinku