S menom námorného vojvodcu Fjodora Fjodoroviča Ušakova sa spája rozkvet ruského námorného umenia. Je považovaný nielen za jeho zakladateľa, ale tiež za priekopníka útočnej taktiky námorného boja.
Narodil sa 24. februára 1745 v rodine chudobného šľachtica v dedinke Burnakovo v Jaroslavlianskej oblasti. Po absolvovaní štúdia na vojenskom námornom učilišti v Petrohrade v roku 1766 nastúpil službu v Baltskej flotile a o tri roky neskôr ho prevelili k Azovskej flotile, s ktorou sa zúčastnil bojov proti Osmanskej ríši. Bol veliteľom fregaty a od roku 1783 slúžil v Čiernomorskej flotile, kde dozeral na stavbu lodí a podieľal sa na výstavbe ruskej hlavnej čiernomorskej námornej základne v Sevastopoli.
V rokoch 1787 až 1792 sa ako kapitán lode Sv. Pavol zúčastnil šiestej rusko-tureckej vojny, v roku 1789 sa stal kontradmirálom a veliteľom celej Čiernomorskej flotily, s ktorou v niekoľkých bitkách uštedril tureckému loďstvu porážku.
Keď napríklad Turci pripravovali útok na Krym, predbehol ich, zaútočil ako prvý a zvíťazil. O niekoľko týždňov prepadol ich flotilu pri ostrove Tendry. Bola síce v presile, využil však moment prekvapenia a bez toho, že by rozvinul lode do bojovej zostavy, ju porazil.
Keď sa v nasledujúcom roku Turci pripravovali k odvetnému úderu na mori, veliteľ ich flotily dal sultánovi slovo, že mu k nohám položí Ušakovovu hlavu. To by ale ruský vojvodca musel prehrať, čo sa nestalo. Naopak, turecké loďstvo okúsilo ďalšiu porážku, keď ho prekvapil pri myse Kaliakra, skvelým manévrovaním odrezal nepriateľskú eskadru od brehu a doslova ju rozbil.
V roku 1793 sa Fjodor Ušakov stal viceadmirálom a v rokoch 1798 až 1800 velil eskadre čiernomorského loďstva, vyslaného proti francúzskej flotile Napoleona Bonaparta v Stredozemnom mori. Aj tam dosiahol niekoľko víťazstiev. Na ostrove Korfu napríklad ruskí námorníci pod jeho velením predviedli majstrovskú ukážku kombinovaného útoku z mora i z pevniny a pevnosť, považovanú dovtedy za nedobytnú, obsadili.
Stratu ostrova považoval Napoleon za veľký vojenský neúspech, naopak Ušakov si po tomto víťazstve vyslúžil povýšenie na admirála. Zúčastnil sa aj oslobodzovania talianskych miest Ancona, Janov, Neapol a Rím od francúzskej nadvlády. Po návrate z úspešného ťaženia ho však namiesto slávy čakalo nemilé prekvapenie. Po intrigách na cárskom dvore bol odsunutý na druhoradú pozíciu veliteľa Baltskej flotily, neskôr sa stal veliteľom flotily v Petrohrade a ako 62-ročný sa napokon rozhodol rezignovať a v roku 1807 odišiel do penzie.
Posledné roky života strávil ruský námorný vojvodca admirál Fjodor Fjodorovič Ušakov v dedinke Aleksejevka, kde 14. októbra 1817 aj zomrel.
Jeho meno nieslo a nesie nielen niekoľko lodí ruského či sovietskeho námorníctva, ale aj námorná akadémia v Novorosijsku, námorný inštitút v Kaliningrade, či ulice a námestia vo viacerých ruských mestách. Pomníky má nielen v rodnej krajine, ale aj na ostrove Korfu či v Bulharsku. V auguste 2001 bol ruskou pravoslávnou cirkvou svätorečený a je uctievaný ako patrón ruského námorníctva i strategického letectva.