StoryEditorHabsburský revolucionár: Jozef II. chcel monarchiu odbrzdiť, sám nakoniec priznal, že zlyhal
05.11.2021, 10:35
Habsburský revolucionár: Jozef II. chcel monarchiu odbrzdiť, sám nakoniec priznal, že zlyhal:
Reklama
Kliknutím na šípku pokračujte v prezeraní galérie
1/7Wikimedia Commons
2/7Mária Terézia po manželovej smrti nepresunula bremeno panovnícky povinností na najstaršieho syna, ale urobil z neho iba svojho spoluvládcu, pričom hlavné slovo mala stále ona. Jozef II. to niesol veľmi ťažko. Pätnásťročné obdobie ich spoluvlády bolo poznamenané neustálymi spormi a vzájomné vzťahy sa ocitli na bode mrazu.Wikimedia Commons
3/7Cisár Jozef II. na portréte Franza Nikolausa Streichera z roku 1780.Wikimedia Commons
4/7Faksimile Tolerančného patentu z 13. októbra 1781, ktorým Jozef II. vyhlásil vo svojej ríši slobodu náboženského vyznania.Wikimedia Commons
5/7Jozefínska rakva bola jednou z noviniek, ktoré súviseli s panovníkovými úspornými opatreniami. V tomto prípade bolo cieľom šetriť nielen peniazmi, ale aj drevom. Opakovane použiteľná rakva, z ktorej telo nebožtíka iba vyklopili do hrobu však medzi ľuďmi vyvolala búrku nevôle a Jozef II. po pol roku nariadenie, ktorým ju zaviedol do praxe, zrušil.Wikimedia Commons
6/7V českých krajinách bol Jozef II., predovšetkým medzi nižšími vrstvami obyvateľstva, pomerne obľúbený. Prispeli k tomu aj také momenty, aký sa odohral pri moravskej obci Slavíkovice. Cisár, vidiac na poli muža, ktorý práve oral, prišiel k nemu a ponúkol sa, že sám by si rád vyskúšal, aké to je vyorať brázdu. Dotyčný muž sa tomu pravdaže nebránil a panovník za pluhom sa okamžite stal legendou, ktorá zapustila hlboké korene. Zachytáva ju aj táto dobová rytina.Wikimedia Commons
7/7Posledným miestom odpočinku Jozefa II. sa stala, ako v prípade všetkých habsburských panovníkov od roku 1617, kapucínska krypta vo Viedni. Jeho jednoduchá rakva je tam uložená vedľa honosného a bohato zdobeného spoločného sarkofágu Márie Terézie a Františka Štefana Lotrinského.Wikimedia Commons