Cieľavedomá šľachtičná Polyxena z Lobkovic: Vedela využiť svoj vplyv, ale aj ísť proti prúdu

1/10Wikimedia Commons

2/10Téma

3/10Prof. PhDr. Jaroslav Čechura, DrSc. (68). Popredný znalec mikrohistórie, ktorá sa zaoberá životmi a vzťahmi obyčajných ľudí. Je profesorom českých dejín na Katolíckej teologickej fakulte Univerzity Karlovej. Narodil sa v Plzni, vyštudoval históriu, ekonómiu a dejiny umenia na Filozofickej fakulte UK, potom pracoval v Štátnom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, následne sa stal šéfom Archívu Národného múzea a dlhé roky pôsobil ako profesor Ústavu českých dejín FF UK. Je autorom a spoluautorom stoviek odborných článkov a štyroch desiatok publikácií o českých krajinách v 14. – 18. storočí. Okrem iného Sex v době temna, Kriminalita a každodennost v raném novověku, Zimní král aneb české dobrodružství Fridricha Falckého, Historie českých spiknutí či životopisu Jakuba Krčína z Jelčan. Teraz vychádza kniha tridsiatich rozhovorov autora tohto interview s profesorom Čechurom V pavučinách času. Dobrodružný život našich předků.Michal Šula / MAFRA

4/10Šľachtičná Polyxena známa ako z Lobkovic, po prvom sobáši sa však volala z Rožmberka a rodená bola z Pernštejna. Narodila sa v roku 1566 a zomrela 24. mája 1642.Wikimedia Commons

5/10Polyxena sa prvýkrát vydávala v dvadsiatich. Jej manžel mal vtedy už vyše päťdesiat — bol to Vilém z Rožmberka, najvyšší správca hradov Českého kráľovstva (vľavo). Vpravo je Polyxenin druhý manžel — pre zmenu najvyšší kancelár — Zdeněk Vojtěch Popel z Lobkovic (dnes potomkovia jedného z najstarších českých rodov používajú staročeskú formu Lobkowicz).Wikimedia Commons

6/10Nádherný renesančný zámok v Litomyšli, jedno z miest, kde Polyxena z Lobkovic žila.Shutterstock

7/10Kľúčový okamih českých dejín. Dva obrazy ukazujúce jednak defenestráciu cisárskych miestodržiteľov v roku 1618 (hore) a jednak Polyxenu z Lobkovic, keď potom vo svojom dome prijala šľachticov, ktorí pád z okna Pražského hradu prežili (dolu). Profimedia, Wikimedia Commons

8/10Malá Polyxena so svojou matkou Máriou Manrique de Lara y Mendoza, španielskou dvornou dámou, ktorá sa vydala za českého šľachtica Vratislava z Pernštejna. Obraz namaľoval Alonso Sánchez Coello.Wikimedia Commons

9/10Kniha tridsiatich rozhovorov autora tohto interview s profesorom Jaroslavom Čechurom obsahuje netradičný pohľad na všedné, sviatočné aj málo známe chvíle a situácie od najvyšších po najnižšie vrstvy spoločnosti v priebehu päťsto rokov, konkrétne od 14. do 18. storočia.archív

10/10Pražské Jezuliatko v kostole Panny Márie Víťaznej v Prahe na Malej Strane patrí medzi veľké turistické atrakcie (tu ho rehoľníčky prezliekajú pre slávnosť Krista Kráľa do slávnostného červeného, zlatom vyšívaného rúcha s hermelínom). Sošku dostala a priviezla do Prahy roku 1603 Polyxena, dostala ju ako svadobný dar od svojej matky, španielskej šľachtičnej Márie Manrique de Lara y Mendoza.ČTK