Odborníkom zo španielskej tajnej služby CNI sa podarilo rozlúštiť zakódovanú korešpondenciu medzi kráľom Ferdinandom II. Aragónskym a jedným z veliteľov jeho armády. Ako píše španielsky denník ABC, experti CNI rozlúštili 500 rokov starý kód, ktorý obaja muži používali vo svojich listoch a na dobu svojho vzniku bol veľmi sofistikovaný.
Podľa denníka ABC je pre agentov CNI prelamovanie kódov a prenikanie do nekonvenčných systémov súčasťou ich výcviku.
Spomínaná časť korešpondencie Ferdinanda II. Aragónskeho (vládol v rokoch 1479 až 1516) s Gonzalom Fernándezom de Córdoba (žil v rokoch 1453 až 1515), známym aj pod prezývkou Veľký kapitán, bola pre historikov záhadou celé storočia.
Listy obsahujú inštrukcie o stratégii počas vojenských výprav v Taliansku na začiatku 16. storočia. Španielsko a Francúzsko vtedy navzájom bojovali o nadvládu v Stredomorí a medzi rokmi 1499 a 1504 sa boj sústredil na Neapolské kráľovstvo. Španieli nad ním získali kontrolu v roku 1504 a vládli tam až do roku 1647.
Pomocou tajného kódu pozostávajúceho z asi 200 znakov si obaja muži písali pre prípad, že by listy padli do rúk nepriateľa. Na začiatku 16. storočia trvalo dva týždne, kým sa správy z panovníkovho sídla dostali do juhovýchodného Talianska, kde generál operoval. Kráľ v listoch napríklad dáva pokyny na rozmiestnenie vojsk, alebo generála karhá, že bez jeho vedomia pristúpil k diplomatickému vyjednávaniu.
Listy sú vystavené v Múzeu armády v španielskom Tolede a rozlúštenie štyroch z nich trvalo agentom CNI takmer pol roka. Niektoré z listov majú totiž viac ako 20 strán.
Tento hieroglyfický jazyk tvorilo 88 rôznych symbolov a 237 kombinovaných písmenových kódov. Pre každý list existovalo dva až šesť figuratívnych znakov, ako sú trojuholníky, pruhy alebo číslice. Okrem toho - aby sa veci ešte viac skomplikovali - boli znaky napísané bez oddeľovania slov alebo viet.
Korešpondencia Ferdinanda II. Aragónskeho s Gonzalom Fernándezom de Córdoba je „jedinečným dokumentom s obrovskou výpovednou hodnotou“. Veľmi cenná je aj pre to, že monarchovia zvyčajne neposielali listy písané vlastnou rukou. Listy obsahujú aj cenné informácie o historickom kontexte a vďaka výskumu CNI sa podarilo nájsť aj nespočetné množstvo doteraz neznámych detailov o oboch pisateľoch.
Ferdinand II. Aragónsky sa v roku 1469 oženil s Izabelou Kastílskou a ich sobáš predznamenal zjednotenie Španielska. V roku 1492 padla Granada, posledná maurská pevnosť na Pyrenejskom polostrove, čím dvojica zavŕšila reconquistu (vytlačenie Maurov z Pyrenejského polostrova). V tom istom roku títo španielski panovníci podporili výpravu Krištofa Kolumba.