1/10archív VHÚ
2/10Téma
3/10Doc. PhDr. Vladimír Segeš, PhD. (72). Vyštudoval odbor historické vedy – archívnictvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Univerzite Eötvösa Loránda v Budapešti. Vo svojom bádaní sa zameriava na staršie národné a vojenské dejiny. V roku 1990 stál pri zrode časopisu Historická revue, kde pôsobil ako zástupca šéfredaktora. V rokoch 2000 – 2013 bol šéfredaktorom a editorom časopisu História. Od roku 1995 je vedeckým pracovníkom Vojenského historického ústavu v Bratislave a pedagogicky pôsobil aj na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. V roku 1974 sa stal dôstojníkom v zálohe, dosiahol hodnosť kapitána. Napísal množstvo kníh, štúdií či odborných článkov, spomeňme aspoň objemnú Encyklopédiu vojen od najstarších čias po súčasnosť z roku 2020 (spolu s Tomášom Klubertom a Matejom Medveckým) a zatiaľ poslednú knihu Legendárny husár Ladislav Škultéty-Gabriš a jeho doba z roku 2021.Peter Mayer
4/10Bitka pri Kreščaku roku 1346 bola prvou veľkou a kľúčovou bitkou storočnej vojny (1337 – 1453), v ktorej slávili úspech anglickí lukostrelci; iluminácia v súvekej Froissardovej kronike. Vojna a bitka nie je to isté, hoci ťažiskom vojny bola bitka. Tá spravidla dostala názov podľa toho, kde sa odohrala.archív VHÚ
5/10Šarvátka medzi kurucmi a labancami počas protihabsburských povstaní na olejomaľbe Georga Philippa Rugendasa.archív VHÚ
6/10Pohľad na bojisko pri Slavkove, kde roku 1805 cisár Napoleon dosiahol oslnivé víťazstvo nad spojeneckým rakúskym a ruským vojskom. V napoleonskom období sa zmenila technológia vojen a zmenili sa aj úlohy a charakter jednotlivých druhov vojsk. Na bojisku, ktoré sa oproti predchádzajúcemu obdobiu začalo podstatne rozširovať, narástlo tzv. rizikové pásmo smrti. Oproti lineárnej taktike, ktorej hlavným cieľom bolo vytlačenie nepriateľa z obrannej čiary, sa presadzoval zámer zničiť živú silu nepriateľa. Unavujúcu stratégiu, ktorej základom bolo manévrovanie, nahradila zničujúca stratégia.archív VHÚ
7/10Obliehanie a dobýjanie Bratislavy francúzskym vojskom v júni 1809 na súvekej kolorovanej kresbe od neznámeho francúzskeho autora.Wikimedia Commons
8/10Ak sa vám tieto dva obrazy zdajú podobné, nie je to náhoda. Na jednom je generalissimus arcivojvoda Karol Habsburský v bitke pri Asperne v máji 1809. Autor sa inšpiroval iným známym dielom, na ktorom je Napoleon (vpravo). Ako pripomína odborník, zobrazenia rôznych vojvodcov, ktorí sa zaslúžili o nejaké víťazstvo, majú za cieľ ich glorifikáciu..archív VHÚ
9/10Tento obraz Brandenburskej brány pochádza z roku 1933, akoby bol však vizionárskym znázornením toho, čo sa dialo po dobytí Berlína v roku 1945. Autorom je Theo Matejko.Wikimedia Commons
10/10Vojnu dokážeme sprostredkovať takmer v priamom prenose, napriek tomu mnohí záberom z ukrajinskej Buče neveria, považujú ich za podvrh. Ako vraví vojenský historik, napriek tomu, že máme omnoho modernejšie a precíznejšie prostriedky na zachytenie sveta okolo nás, svet sa stáva čoraz vágnejším a mnohí ľudia sa strácajú v tom, čo je realita a čo hoax.TASR