1/11Film Kladivo na čarodejnice – Eduard Cupák ako kňaz a Miriam Kantorková ako jedna z obetí najväčšieho čarodejníckeho procesu v českých krajinách, ktorý sa na Šumpersku odohral na konci 17. storočia.Pressdata
2/11Kde sa vzali stredoveké čarodejnícke sabaty? Taliansky historik Carlo Ginzburg v nich vidí odraz pohanstva. „Verili napríklad, že sa prevteľujú v zvieratá,“ hovorí historik Čechura.Shutterstock
3/11Cestou na Praděd míňajú turisti Petrove kamene, prirodzenú skalnú hradbu vo výške 1 438 m n. m. „Na sabaty na Petrove kamene chodili ľudia napríklad z tridsiatich dedín a miest. Stovky ľudí!“ upozorňuje prof. Čechura.Shutterstock
4/11Obraz Hansa Baldunga Griena (1484 – 1545) s názvom Sabat čarodejníc. Podľa prof. Čechuru bývalo čarodejníctvo oveľa viac záležitosťou žien ako mužov. „Na jedného muža bolo asi desať žien.“Wikimedia Commons
5/11Diabol dáva čarodejniciam magické bábky, vyobrazenie z druhej polovice 16. storočia.Wikimedia Commons
6/11Slávny animovaný film režiséra Karla Zemana Čarodejov učeň vychádza z knihy Otfrieda Preußlera, ktorý strhujúcim spôsobom spracoval starú lužickosrbskú čarodejnícku legendu.Pressdata
7/11Čarodejnice zo Salemu – vyobrazenie najslávnejšieho súdu s čarodejnicami, ktorý sa odohral v Severnej Amerike na konci 17. storočia. Všetko sa začalo tým, že miestne maloleté dievčatá upadali do nevysvetliteľných a nezvládateľných záchvatov. Vyšetrovatelia dospeli k záveru, že boli očarované a na popravisku skončilo 20 ľudí.Wikimedia Commons
8/11Pálenie čarodejníc v noci z 30. apríla na 1. mája je dnes už iba folklór, ale filipojakubská noc bola odnepamäti vnímaná ako noc magická, ako čas, keď čarodejnice robia svoje temné obrady.Profimedia
9/11Elo Romančík ako Krištof Alois Lautner a Vladimír Šmeral ako inkvizítor Henrich František Boblig z Edelstadtu. Vo filme Kladivo na čarodejnice figurovali skutočné historické postavy. „Dekan Lautner, za čarodejníctvo neskôr upálený kňaz, si dával hostie do topánok, aby lepšie tancoval,“ upozorňuje prof. Čechura.Pressdata
10/11Prof. PhDr. JAROSLAV ČECHURA, DrSc. (69)
Popredný sociálny historik, znalec mikrohistórie, ktorá sa zaoberá životmi a vzťahmi obyčajných ľudí. Je profesorom českých dejín na Katolíckej teologickej fakulte Univerzity Karlovej. Narodil sa v Plzni, vyštudoval históriu, ekonómiu a dejiny umenia na Filozofickej fakulte UK, potom pracoval v Štátnom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, následne sa stal šéfom Archívu Národného múzea a dlhé roky pôsobil ako profesor Ústavu českých dejín FF UK. Je autorom a spoluautorom stoviek odborných článkov a štyroch desiatok publikácií o českých krajinách v 14. až 18. storočí. Okrem iného Sex v dobe temna, Kriminalita a každodennosť v ranom novoveku, Zimný kráľ alebo české dobrodružstvo Fridricha Falckého, História českých sprisahania či životopisu Jakuba Krčína z Jelčan. S autorom rozhovoru vydali knihu V pavučinách času. Dobrodružný život našich predkov, ktorá zahŕňa pol tisícročia českých dejín cca od roku 1300 do roku 1800. Teraz sa profesor Čechura venuje čarodejníckym procesom na Šumpersku a Losinsku v 17. storočí.Petr Kozlík/MAFRA
11/11