1/10„Teplé počasie je vhodnejšie aj pre expanziu, práve v tomto období došlo k najväčšiemu územnému rozmachu Rímskej ríše,“ pripomína archeológ.Wikimedia Commons
2/10
3/10Staroveký Rím mal silného spojenca – klímu, ktorá bola takmer štyristo rokov stabilná a priaznivá. „V 3. storočí sa klíma stala menej stabilnou, ochladilo sa, zrážky neboli pravidelné a práve vtedy začíname sledovať postupný úpadok Rímskej ríše.“Shutterstock
4/10Mgr. BRANISLAV KOVÁR, PhD. (45). Vyštudoval históriu a archeológiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, doktorát má z archeológie. Zúčastnil sa na viacerých zahraničných expedíciách, napríklad vo Francúzsku, v Kuvajte a v Sudáne. Pracuje ako vedecký pracovník v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Je spoluautorom a autorom publikácií História pre zaneprázdnených, Epidémie v dejinách, Kolaps očami archeológie či Sila zániku. Vlani mu vyšla zatiaľ posledná kniha Klíma v dejinách.Peter Mayer
5/10Pred dvetisíc rokmi bol Egypt obilnicou vtedajšieho sveta, úrodu žali aj viackrát do roka. Poľnohospodárske výjavy sa objavovali aj v dobových maľbách.Shutterstock
6/10Každý počul o výbuchu sopky Vezuv v roku 79, ale inak sopky v dobe od smrti Caesara približne do doby vlády Marca Aurelia „mlčali“.Wikimedia Commons
7/10Cisár Justinián vládol Byzantskej ríši v rokoch 525 – 565.Wikimedia Commons
8/10Zmeny klímy okolo roku 536 zasahovali aj do Latinskej Ameriky, pravdepodobne stoja za pádom ríše Teotihuacán na území dnešného Mexika a Strednej Ameriky, kde dodnes stoja takéto pyramídy ako pripomienka mocnej civilizácie.Shutterstock
9/10Justiniánov mor mohol mať až 50 miliónov obetí. „Nech už bola úmrtnosť akákoľvek, malo to vplyv na ďalší vývoj Byzantskej ríše.“Wikimedia Commons
10/10Odkiaľ vieme, aká bola klíma v minulosti? Jedným zo zdrojov je dendrochronológia, veda „čítajúca“ z letokruhov stromov. O minulosti však podávajú svedectvo aj ľadovce, stalakmity a stalaktity z jaskýň či analýzy z močiarov, kde sa uchoval peľ z dávnych čias.Shutterstock