Láska dlho nevydržala, fresky áno: Keď si Mediciovci vyzdobili palác obrazom Bratislavy

1/9  Shutterstock, archív Ivany Kvetánovej; Koláž – HN History

2/9  

3/9Veduty Bratislavy a ďalších 16 miest sú na prvom nádvorí paláca, ktorému sa hovorí Cortile di Michelozzo. Nachádzajú sa vo výške približne tri metre a sú voľne prístupné v exteriéri.archív Ivany Kvetánovej

4/9Mgr. IVANA KVETÁNOVÁ, PhD. (44). Pochádza z Chtelnice. Vyštudovala históriu a klasickú archeológiu na Trnavskej univerzite, kde neskôr aj prednášala klasickú archeológiu. Absolvovala výskumný pobyt na Americkej akadémii v Ríme, neskôr na Gregoriánskej univerzite a Pápežskom inštitúte pre kresťanskú archeológiu. Napokon v Ríme zostala žiť, okrem výskumnej práce sa venuje sprevádzaniu turistov, spojiť sa s ňou môžete prostredníctvom stránky sprievodcavrime.sk. Od roku 2014 skúma fresku Bratislavy v Palazzo Vecchio, o ktorej spolu s kolegyňou Margarétou Musilovou napísali knihu Skrytý príbeh – veduta Bratislavy vo Florencii a momentálne o nej vzniká dokumentárny film (réžia: Daniel Dluhý). So Slovenskom ju spája výskum známeho kláštora Katarínka pri Dechticiach.Pavol Funtál

5/9Kvôli nápisu Possonia si vedutu často zamieňajú s poľskou Poznaňou, ide pritom o pohľad na Bratislavu v 16. storočí.archív Ivany Kvetánovej

6/9Fresky dal vytvoriť Francesco Medici (vľavo) pre Janu Habsburskú (v strede). Po jej smrti sa oženil s milenkou Biancou Cappello.Wikimedia Commons

7/9O vedute Bratislavy vo Florencii vzniká aj film, na snímke je režisér Daniel Dluhý a kameraman Marek Kováč v spoločnosti reštaurátoriek Alessandry Popple a Cristiany Conti na nádvorí Palazzo Vecchio.archív Ivany Kvetánovej

8/9O pútavom príbehu fresky vznikla aj kniha v slovenčine, angličtine a taliančine.archív Ivany Kvetánovej

9/9Panteón v Ríme, jedna z najzachovanejších antických stavieb.Shutterstock