Každý má v sebe kus neandertálca. Kríženie s príbuzným ľudským druhom prinieslo našim predkom aj mnoho výhod

1/10S neandertálcami toho máme spoločného viac, než by sa mohlo zdať. Ich životom sa detailne zaoberá Múzeum neandertálcov v nemeckom meste Mettmann (Severné Porýnie-Vestfálsko). Je tu vystavená aj figurína neandertálca v súčasnom obleku.Profimedia

2/10

3/10„Telesná konštitúcia neandertálcov bola možno jedným z faktorov, ktoré im umožnili prežiť ľadové doby – relatívne malá kompaktná plocha tela je totiž z hľadiska udržania telesnej teploty výhodnejšia ako dlhé paže a štíhla postava,“ hovorí profesor Jan Černý z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej.Jakub Stadler/MAFRA

4/10Neandertálske gény, ktoré v sebe nesieme, prehovorili aj do ochorenia Covid-19. A pretože u každého sú trochu iné, niektorým nakazeným pomohli k ľahšiemu priebehu choroby, u iných, naopak, sa podieľali na ťažkom stave.Petr Topič/MAFRA

5/10Vľavo predstaviteľ štíhlych čiernych Homo sapiens sapiens, ktorí prišli do Európy z Afriky (muži 174 cm a 65 kg, ženy 158 cm a 60 kg) a vpravo biely robustný Homo neanderthalensis (muži odhadom 164 cm a 78 kg, ženy 154 cm a 66 kg). Dvaja blízki „bratranci“ z ľudského rodu, ktorí potom vedľa seba žili v Európe a v časti Ázie tisíce rokov. Navzájom sa aj krížili. S neandertálskou DNA naši priami prapredkovia, zvyknutí pôvodne na africkú horúčavu, získali aj gény, ktoré im pomohli prežiť ľadové doby, rovnako ako choroby, ktoré ich imunita nepoznala. Výmenou za to však dnes trpíme alergiami na rôzne potraviny a sennou nádchou. Sme zároveň náchylnejší na depresie, cukrovku, roztrúsenú sklerózu, autoimunitný chronický zápal čriev. Rýchlejšie sa nám zráža krv – vtedy, pri častých zraneniach či riziku vykrvácania pri pôrode, to bola výhoda. Dnes sa tým však zvyšuje riziko vzniku krvných zrazenín v cievach. Neandertálske gény má väčšina Európanov dodnes a tvoria od 1 do 3 % ich DNA.Profimedia

6/10Švédsky genetik Svante Pääbo získal za výskum DNA neandertálcov a predovšetkým za objav pravekých denisovanov, doposiaľ neznámeho druhu človeka, Nobelovu cenu v odbore fyziológie a medicíny.Profimedia

7/10Denisovania dostali meno podľa Denisovej jaskyne v sibírskom pohorí Altaj v Rusku, kde bol v roku 2008 nájdený prvý kostný úlomok.Profimedia

8/10Kde sa neandertálci vzali? Teórií je viac. Od tej, že ide o poddruh Homo sapiens, ktorý prišiel z Afriky do Európy a Ázie stovky tisíc rokov pred „hlavným prúdom“. Až po novšiu hypotézu, s ktorou súhlasí mnoho evolučných biológov a genetikov, že neandertálci a Homo sapiens vzišli zo spoločného predka – druhu Homo heidelbergensis (človek heidelberský), ktorý žil pred 700- až 300-tisíc rokmi na území Afriky a Európy (na snímke). A práve z týchto dvoch jeho izolovaných populácií sa vraj vyčlenili dve nové ľudské vetvy – pred 500-tisíc rokmi v Európe robustní a menší neandertálci (so svetlou pokožkou a s väčším mozgom) a pred viac ako 300-tisíc rokmi v Afrike vysokí, štíhli a tmaví Homo sapiens. Dlho žili oddelene, kým sa naši priami prapredkovia vydali počas posledných 100-tisíc rokov v niekoľkých vlnách z Afriky do Európy a inam.Shutterstock

9/10Ilustrácia 13-ročného dospievajúceho dievčaťa, ktoré je potomkom neandertálskej matky a denisovana. Jej kostičku, starú 90-tisíc rokov, našli paleoarcheológovia v jaskyni v pohorí Altaj na Sibíri neďaleko hraníc Ruska s Mongolskom. „Je to prvýkrát, čo sme objavili priameho potomka oboch týchto skupín,“ komentovala to v roku 2018 Viviane Slonová z Ústavu evolučnej antropológie Maxa Plancka v Lipsku.Profimedia

10/10Medzi predkov všetkých druhov človeka (a teda aj neandertálcov a denisovanov) patrili australopitekovia. Opísaná je viac ako desiatka druhov, ktoré žili už pred 4,2 milióna rokov na rôznych miestach Afriky. Medzi nimi aj Lucy (model vpravo), jeden z najslávnejších exponátov paleontológie. Lucy žila pred 3,22 až 3,18 milióna rokov na území dnešnej Etiópie, kde boli v roku 1974 objavené jej kostrové pozostatky. Približne 12-ročné dievča meralo 1,1 metra, vážilo 29 kg a podobalo sa šimpanzici (aj veľkosťou mozgu) – s výnimkou kostí panvy a nôh: tie boli vo svojej funkcii takmer zhodné s kosťami moderných ľudí a je jasné, že sa pohybovala na dvoch nohách. Lucy dostala svoje meno podľa piesne Lucy in the Sky with Diamonds od skupiny Beatles, ktorú si paleontológovia na mieste vykopávok dookola prehrávali.Profimedia