1/14 archív NBS; Koláž – HN History
2/14
3/14Úplne prvé papierové platidlá na našom území boli bankocetle. Táto je v hodnote 500 zlatých a vydali ju v roku 1800. Bankocetlami sa nedalo platiť napríklad v obchode, ale dali sa nimi zaplatiť napríklad dane a boli obľúbené.archív NBS
4/14„Ľudia si veľmi ťažko zvykali na korunu. Od desiateho storočia sa tu platilo rôznymi mincami – denármi, grošmi, toliarmi, dukátmi, florénmi, potom tu boli rôzne grajciare, poltúry, duariusy. Bol to zložitý systém a aj keď sme už pred vyše sto rokmi prešli na korunovú menu, v ľudovej tradícii a aj v hovorovej reči sa dodnes používa ‘nemať žiadne groše‘, či ‘vrátim ti to do posledného grajciara‘, hoci grajciare a groše sa už dávno nepoužívajú,“ hovorí historik František Chudják.Richard Filipko
5/14Aj takýmito bankovkami platili naši predkovia. Bankovka Rakúskej privilegovanej národnej banky v hodnote 1 000 zlatých s dátumom 1. 1. 1847. Vydali ju však až 1. 7. 1852 po čiastočnom upokojení pomerov v monarchii.archív NBS
6/14Rakúsko-uhorská tisíckorunová bankovka z roku 1902. Bolo to zaujímavé obdobie, keď boli bankovky oboch strán rovnaké, len na jednej boli nemecké a na druhej maďarské texty.archív NBS
7/14Po vzniku Československa sa prešlo na československé koruny. Toto je desaťkorunová československá štátovka z roku 1919 – na prednej strane mala slovenský text, čo bolo prvé také papierové platidlo v histórii.archív NBS
8/14Vľavo je československá 50-korunová bankovka z roku 1929 podľa návrhu Alfonsa Muchu, ktorá je považovaná za najkrajšiu bankovku medzivojnového obdobia. Vpravo je československá tisíckorunáčka z roku 1934 podľa návrhu Maxa Švabinského, ocenená na svetovej výstave v Paríži v roku 1937.archív NBS
9/14Prvé desaťkorunové slovenské štátovky s portrétom Andrej Hlinku (vľavo hore) sa v roku 1939 tlačili ešte v Prahe, štátovky z druhej emisie (vľavo dolu) boli už o štyri roky neskôr vytlačené v martinskej Neografii. Už na nich nebola podobizeň Hlinku, ale Ľudovíta Štúra. Vpravo je tisíckorunová slovenská bankovka z roku 1944.archív NBS
10/14Vľavo je bankovka v hodnote 10 Kčs z roku 1960 podľa návrhu Márie Medveckej a vpravo legendárna stokorunáčka z roku 1961 podľa návrhu amatérskeho výtvarníka Františka Heřmanna. Bola to najdlhšie obiehajúca československá bankovka.archív NBS
11/14Bankovka v hodnote 20 Kčs podľa návrhu Albína Brunovského (hore) bola vyhlásená za Bankovku roka 1989 francúzskou asociáciou pre štúdium papierových peňazí AFEP. Z rovnakej série bankoviek, ktorých autorom bol Albín Brunovský, bola aj posledná československá tisíckorunáčka (dolu), v tomto prípade už označená v roku 1993 slovenským kolkom.Nbsarchív NBS
12/14Pri každej zmene štátneho usporiadania bolo treba meniť aj bankovky, lenže nešlo to hneď, tak sa na pôvodné bankovky dávali kolky. Na snímke z roku 1993 je kolkovanie československých bankoviek slovenskými kolkami.archív NBS
13/14Peniaze sa falšovali vždy. Na snímke sú nástroje z falšovateľskej dielne Karola Chrobáka z Radvanice z roku 1941 a ukážka postupu práce pri falšovaní pretlačku „SLOVENSKÝ ŠTÁT“ na bankovkách v hodnote 100 Kčs.archív NBS
14/14To už je rok 1997 a likvidácia posledných kolkovaných československých bankoviek.archív NBS