Rozštvrtenie, šibenica či sťatie? V stredoveku mali popravy aj výchovnú funkciu, ich zmyslom bolo očistiť svet

1/9Dobová rytina zobrazujúca verejnú popravu Françoisa Ravaillaca, ktorý v máji 1610 zavraždil francúzskeho kráľa Henricha IV.. Musel podstúpiť mimoriadne kruté formy mučenia a nakoniec jeho telo roztrhli pomocou koní na štyri časti.Wikimedia Commons

2/9   

3/9Mgr. BLANKA SZEGHYOVÁ, PhD. (53), historička. Pracuje v Historickom ústave SAV, v. v. i., v Bratislave. Zaoberá sa najmä dejinami Uhorska v období neskorého stredoveku a raného novoveku, dejinami miest, súdnictva, zločinu a trestu. Je autorkou monografie Súdnictvo a súdna prax v mestách Pentapolitany v 16. storočí, editorkou anglickej publikácie The Role of Magic in the Past a najnovšie aj editorkou a spoluautorkou knihy Od konfliktu k zločinu. Skúmanie kriminality v  minulosti.archív Blanky Szeghyovej

4/9Lampový stĺp v Bardejove. V stredoveku tieto stĺpy stáli na dôležitých križovatkách ciest, cintorínoch a na pamätných miestach. Hore v ňom horelo svetlo, ktoré plnilo orientačnú a spomienkovú funkciu. Podľa záznamov v mestskej knihe rozsudkov sa pri ňom vykonávali popravy. archív Blanky Szeghyovej

5/9Španielske čižmy pripevňovali pri výsluchu na lýtka a pomaly ich uťahovali. Keďže mali zvnútra kovové ostne, vypočúvaný priznal všetko. Aj to, čo nevykonal.L. Mišurová

6/9Košická Miklušova väznica zažila svoju „slávu“ v 17. storočí. Okrem väznice bola v tejto gotickej budove aj mučiareň.archív Blanky Szeghyovej

7/9Túto budovu postavili v Prešove začiatkom 16. storočia a až do 17. storočia slúžila na skladovanie vína. Počas Prešovských krvavých jatiek v roku 1687 v podzemí radnice, s ktorou bola spojená, na príkaz cisárskeho generála Antonia Caraffu zriadili mučiareň a odvtedy jej prischol názov Caraffova väznica. V 2. polovici 19. storočia tam bola mestská väznica.TASR

8/9Takto pôvodne vyzerala levočská klietka hanby. Previnilcov do nej zatvárali najmä v čase trhov a pútí, aby ich videlo čo najviac ľudí. archív Blanky Szeghyovej

9/9Rytina popravy Gašpara Piku a jeho podporovateľov od neznámeho autora. Pika bol veliteľom stráže Oravského hradu a vodca protihabsburského povstania na Liptove a Orave v roku 1672.archív Blanky Szeghyovej