S ktorými výsledkami počas vášho doterajšieho mandátu ste najviac spokojný?

Rozhodne je to fakt, že energetická únia je dnes realita. Keď som bol v roku 2014 poverený týmto úplne novým projektom, pamätám si na hlasy, že sľubujeme priveľa. No napokon sa nám podarilo oveľa viac. Spustili sme zásadnú reformu energetiky, ktorá okrem iného prináša čistejšiu energiu či budovy s menšou energetickou spotrebou. Zároveň sme naštartovali prelomovú modernizáciu celej ekonomiky naprieč odvetviami. Osobitne som hrdý na to, že sme vždy pamätali na sociálny rozmer energetickej únie. Mám na mysli napríklad iniciatívy pre baníkov, aby zo dňa na deň neprišli o prácu, alebo boj proti energetickej chudobe, pretože mnohí ľudia majú stále ťažkosti platiť účty za energie. 

Čo by si na Slovensku vyžadovalo  najakútnejšie riešenie?

Asi najväčšie zadosťučinenie budem pociťovať, keď úspešne zavŕšime transformáciu uhoľného regiónu Hornej Nitry. Európska komisia podporila vypracovanie akčného plánu, ktorý vláda prijala v lete. A dohodli sme sa na presune viac ako 100 miliónov eur z eurofondov do projektov pre Hornú Nitru. Naprieč Úniou máme 41 uhoľných regiónov, ktoré si hľadajú novú, modernejšiu cestu a bez sociálnych šokov. Som rád, že moja iniciatíva na pomoc uhoľným regiónom nezanikne s mandátom odchádzajúcej Európskej komisie. Naopak, vznikne Fond pre spravodlivú transformáciu. Má podporovať práve regióny, napríklad aj silne priemyselné regióny, pre ktoré sú prijímané klimatické opatrenia o čosi náročnejšie či nákladnejšie.

Sú u nás pálčivejšie otázky distribúcie elektriny alebo plynu?

Vzhľadom na plynovú krízu v roku 2009 sa veľa investovalo do energetickej bezpečnosti vrátane diverzifikácie v oblasti plynu. Cez novú infraštruktúru sme zvýšili konkurenciu na trhu, čo bolo osobitne dôležité pre strednú a juhovýchodnú Európu ako najviac zraniteľné regióny. Podporili sme projekty ako plynové prepojenie medzi Poľskom a Slovenskom, LNG terminál na severe Poľska, baltický plynovod či plynovod Južný prúd. Takže aj Slovensko by vďaka tomu malo mať tri rôzne zdroje plynu: ruský plyn prúdiaci cez Ukrajinu, nórsky plyn cez baltický plyno-
vod a skvapalnený plyn cez Poľsko. Aj v oblasti elektriny došlo k poprepájaniu trhov strednej a východnej Európy. A mám signály, že po dostavaní Mochoviec by o našu elektrinu mala záujem napríklad susedná Ukrajina. Uvedomujem si však, že ľudia budú pozitívne hodnotiť všetky tieto kroky až vtedy, keď sa cena na faktúre citeľne zníži a tu nás ešte čaká kus práce.

V poslednom čase sa veľa hovorí o efektívnosti jadrovej energetiky. Zostanú jadrové elektrárne na Slovensku, respektíve v EÚ naďalej najdôležitejším zdrojom elektrickej energie?

Predpokladá sa, že do roku 2050 bude viac ako
80 percent elektrickej energie v EÚ pochádzať z obnoviteľných zdrojov, pričom čoraz viac pôjde o energiu na mori. Podiel jadrovej energie sa odhaduje na približne 15 percent a spoločne budú tvoriť základ bezuhlíkového energetického mixu únie. Na Slovensku to bude nepochybne viac. Pre imidž jadra je však nevyhnutné mať úspešné projekty – spustené načas a bez predraženia.   

S energiami úzko súvisí aj klimatická kríza. Myslíte, že sa ju podarí v blízkom období zmierniť? Ste v tomto smere optimista?

Až 78 percent ľudí na Slovensku považuje klimatické zmeny za „veľmi vážny problém“. Rovnako to vidí 79 percent všetkých Európanov. Čiže tak veda, ako aj verejná mienka sú silným hnacím motorom klimatických opatrení. A všetci si musíme želať, aby zabrali. Klimatické zmeny nám totiž neustále pripomínajú, že ak nezaradíme väčšiu rýchlosť, bude nás to bolieť. Napríklad, osemnásť z posledných dvadsiatich rokov lámalo teplotné rekordy, čo spôsobuje okrem iného značné ekonomické škody. Európska únia sa ako prvá na svete rozhodla, že chceme mať klimaticky neutrálnu ekonomiku do roku 2050, a slovenská vláda sa k tejto ambícii hlási. Nastupujúca Európska komisia už v prvých sto dňoch predstaví „zelenú dohodu“, ktorá sa má postupne pretavovať do konkrétnej legislatívy. Ja osobne považujem za kľúčové tri veci: zachovať silný sociálny rozmer; zmobilizovať dostatočný objem financií, pretože európska ekonomika stojí na priemysle; a férovosť v globálnom meradle, pretože nemôžeme vyrábať čisté a dovážať špinavé.

Ako vidíte budúcnosť elektro-mobilov v Európe a na Slovensku?

Keď som inicioval Európsku batériovú alianciu, pochopiteľne som si želal, aby silným hráčom v oblasti elektromobility bolo aj Slovensko. Sme svetovým lídrom vo výrobe áut na obyvateľa. O to viac musíme držať krok. Batérie sú totiž pre elektrické auto to, čo je spaľovací motor pre benzínové alebo dieselové. Odhaduje sa pritom, že do roku 2040 predaj elektrických áut celosvetovo stúpne na 57 percent. Výroba batérií preto predstavuje nový sektor, od ktorého závisí, či zostaneme automobilovým lídrom, či si udržíme pracovné miesta, alebo či budeme závislí od dovozu, predovšetkým z Číny, ktorá postupuje ako „tiger“, aj vďaka masívnym štátnym dotáciám. Budem rád, ak na Slovensku vyrastie jedna z giga fabrík na výrobu batérií. Zároveň dúfam, že manažéri automobiliek zabojujú vo svojich centrálach o to, aby sa elektrické autá vyvíjali a vyrábali aj u nás.

Aké sú vaše najväčšie výzvy do nasledujúcich rokov?

Žijeme v dobe prelomových zmien. Vezmime si napríklad spomínané klimatické zmeny alebo digitálnu revolúciu. Čas nevieme zastaviť, ale vieme sa lepšie pripraviť na budúcnosť. Mojím cieľom preto bude, aby sme si nasadili „strategické okuliare“. Inými slovami, aby sme podchytili kľúčové mega trendy a už teraz prijímali správne rozhodnutia. Len tak zaručíme, že aj v roku 2030 Európa zostane ťažkou váhou v silnejúcej globálnej konkurencii. Moje portfólio nesie názov medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad, pričom rozhodnutie previazať ich považujem za výborný ťah. Chcem totiž, aby sme tento nový prístup – predvídania, prípravy a strategických rozhodnutí – zakotvili tak na európskej úrovni, ako aj naprieč členskými štátmi. Som pripravený pracovať na plné obrátky.

Čo na vás počas vášho pôsobenia v EK a na pracovných cestách urobilo najväčší dojem?

Jednoznačne projekty, ktoré zlepšili život ľudí priamo v teréne. Spomeniem sociálne byty v Paríži a zlepšenie energetickej efektívnosti. Členské krajiny som obcestoval trikrát, lebo som bol presvedčený, že energetickú úniu nevybudujeme v Bruseli. Myslím, že sme uspeli aj vďaka zapájaniu všetkých aktérov od vlád až po mestá.  

Prenášajú sa témy vašej  práce niekedy aj do súkromného života? Kto u vás doma najviac šetrí energiou? Zvyknete svoje deti poúčať v tomto smere?

Keď sme s deťmi bývali pod jednou strechou, určite sa pritrafila poznámka na vypnutie svetla v kúpeľni a podobne. No a sme jedna z domácností, ktorá sa rozhodla pre inštaláciu solárnych panelov. Okrem toho som si so synom vyskúšal elektrickú kolobežku, hoci mimo priestranného parku by som si do hustej premávky na nej netrúfol.  No a služobne využívam elektrický hybrid. 

Mávate koncom roka viac času na rodinu alebo svoje koníčky?

Záver tohto roka bude poznačený tým, že Európska komisia začína nový mandát s mesačným posunom od 1. decembra. To znamená o čosi väčší nápor. Najmä preto, že mám na starosti zostaviť pracovný program Komisie a dohodnúť sa na ňom s Európskym parlamentom a členskými štátmi. Stanovili sme si termín do 29. januára. Ale teším sa na obdobie Vianoc, ktoré strávime s manželkou a deťmi. A hádam sa nám podarí vybehnúť aj na svah zalyžovať si.

(špeciálny projekt)