Jednotlivé štáty budujú vlastné krízové plány na boj s koronavírusom a v rámci Európskej únie (ďalej len EÚ, pozn. red.) koordinujú aj spoločné postupy. Na to, aby nik neostal bez dodávky životne dôležitých potravín, tovarov, služieb či energií, dohliadajú samotné štáty, ale aj EÚ. Jej vznik i poslanie si pripomíname 9. mája Dňom Európy.
Aké je teda v týchto časoch poslanie spoločnej Európy? Európska komisia v spolupráci s predsedom Európskej rady napríklad predložila spoločný plán na postupné rušenie opatrení na zamedzenie šírenia nákazy koronavírusom. Štáty by mali pri návrate do pôvodného režimu zohľadňovať epidemiologické kritérium či kapacitu zdravotného systému. Načasovanie a spôsob uvoľňovania opatrení môže byť v členských krajinách rôzny. EK však apeluje na to, aby bol postup založený na vede, koordinácii, rešpekte a solidarite.
Komisia chce ďalej podporovať členské štáty, aby účinne využívali testovacie nástroje na ochorenie COVID-19, a to aj pri postupnom ukončovaní opatrení na obmedzenie pohybu. Komisia chce zabezpečiť, aby boli k dispozícii kvalitné nástroje na posúdenie funkčnosti testov. „Kým nemáme vakcínu, bezpečné a spoľahlivé testovanie je najlepším nástrojom na ochranu našich zdravotníkov, tých najzraniteľnejších občanov a našej spoločnosti vôbec,“ vyhlásila komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová.
Podpora potravinárstva a vnútorného trhu
Jednou z priorít EK je podpora agropotravinárskeho sektora, aby naďalej poskytoval Európanom kvalitné a bezpečné potraviny. EK pomáha poľnohospodárom zvýšením objemu štátnej pomoci. Poľnohospodári môžu získať podporu až do 100-tisíc eur na každú farmu, podniky na spracovanie potravín a obchodné spoločnosti môžu získať až 800-tisíc eur.
Ochrana pracovných miest
Komisia podporuje aj ochranu pracovných miest a pracovníkov. Členské štáty získajú financie od EÚ vo forme úverov za výhodnejších podmienok na záchranu zamestnanosti, zaistenie fungovania podnikov, zmiernenie ekonomického šoku, pomoc pri nákladoch na vytvorenie nových pracovných miest alebo rozšírenie režimov skráteného pracovného času, zaistenie opätovného reštartu hospodárstva EÚ a iné.
Práva cestujúcich a repatriácie
Po vypuknutí pandémie sa množstvo občanov EÚ vracia do svojich rodných krajín, je preto dôležité, aby boli práva cestujúcich dostatočne chránené. Na repatriáciu tisícov občanov členských krajín EÚ, ktorí sa kvôli pandémii ocitli zaseknutí v tretích krajinách, prispieva aj Európska komisia pomocou Mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. EÚ spolufinancuje náklady na prepravu až do výšky 75 %.
Deň Európy. Ako sa to začalo?
9. mája 1950 predstavil francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman svoj návrh na vytvorenie európskeho úradu pre uhlie a oceľ, ktorý by dohliadal hlavne na francúzsku a nemeckú produkciu týchto strategických surovín, čo by viedlo k zabezpečeniu trvalého mieru v Európe. Tzv. Schumanova deklarácia je považovaná za začiatok budovania Európskej únie. Preto sa 9. máj stal európskym symbolom – Dňom Európy, kedy sa Európa približuje k občanom a zbližujú sa národy Únie. V tento deň zvyknú európske inštitúcie otvárať svoje dvere verejnosti a pamätný deň pripomínali aj prostredníctvom kultúrnych podujatí. V aktuálnej dobe sa ale spoločenské podujatia neorganizujú, preto si počiatky EÚ pripomenieme aspoň symbolicky s mottom: Zjednotení v rozmanitosti. Pretože práve prostredníctvom vďaka EÚ sú Európania zjednotení v spoločnom úsilí o mier a prosperitu, a že množstvo rozdielnych kultúr, tradícií a jazykov v Európe je pozitívnym prínosom pre kontinent.
Podpora zamestnanosti
Európska komisia navrhla vytvorenie nástroja solidarity s názvom SURE vo výške 100 miliárd eur, ktorý pomôže pracovníkom udržať si svoje príjmy. Tento nástroj by mal byť nápomocný aj pri ochrane pracovných miest, čím následne pomôže aj podnikom udržať sa na trhu.
Tovar zo zahraničia
Mnohé produkty na Slovensko dovážame zo zahraničia. Aby nám ani v týchto dňoch na pultoch nechýbali, EK dohliada na zaistenie neprerušeného pohybu tovaru v celej EÚ, a to pomocou tzv. zelených jazdných pruhov. Tieto hraničné priechody by mali byť otvorené pre základný tovar, ako sú dodávky potravín vrátane hospodárskych zvierat, či životne dôležitých zdravotníckych a ochranných prostriedkov a vybavenia.
Teraz sa ukáže európska jednota
Vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Ladislav Miko:
„Deň Európy oslavujeme každý rok počas dňa výročia Schumanovej deklarácie, ktorá sa stala základom dnešnej zjednotenej Európy. Obvykle je to deň osláv toho, čo nám spoločná Európska únia prináša, oslava mieru, spolupráce, mnohých vymožeností, ktoré sa dotýkajú každodenného života všetkých občanov. Medzi ne patria aj výhody spoločného trhu, spoločného Schngenského priestoru, štúdia a pobytov v zahraničí a veľa ďalších.
Tohtoročná oslava Dňa Európy bude pochopiteľne iná. EÚ, podobne ako celý svet, čelí bezprecedentnej pandémii, a nejde len o samotnú zdravotnú krízu, ale aj o jej ekonomické následky a dopady na život v Európe. Veci, ktoré sme považovali za samozrejmé a nedotknuteľné zrazu neplatia – hranice sú takmer zatvorené, plánovať dovolenku mimo územie vlastného štátu zatiaľ nedáva príliš zmysel, obávame sa o ekonomickú budúcnosť, pracovné miesta, premýšľame či a kedy sa budeme môcť vrátiť k životnej úrovni, na akú sme boli zvyknutí.
Myslím, že je veľmi ťažké uvažovať o inom, lepšom spôsobe na prekonanie týchto problémov, než využitím možností ktoré nám dáva zjednotená Európa. Kríza nám ukázala a ukazuje, že niektoré veci môžu prísť nečakane, môžu prekvapiť a že na všetko sa jednoducho asi pripraviť nedá. Súčasné okolnosti nám však každým dňom pripomínajú hodnotu európskej spolupráce a jednoty – je úplne jasné, že návrat k normálnej situácii, pokiaľ by sa oň mal starať každý sám, by trval oveľa dlhšie a jeho dopady by boli oveľa horšie. Myslím, že tohtoročný Deň Európy bude o uvedomení si toho, čo pre nás EÚ aj v takto ťažkých časoch znamená a ako veľmi nám pomáha. Myslím, že Únia nakoniec – ako vždy po krízach – vyjde z celej situácie silnejšia a lepšie pripravená. Deň Európy nebude bezstarostná či len veselá oslava ako v minulých rokoch, bude to ale oslava hodnôt, ktoré nám EU garantuje a nádeje, ktorú nám dáva.“
Vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Ladislav Miko (58) sa narodil v Košiciach, je vyštudovaný pôdny biológ a ekológ. Od roku 2005 bol riaditeľom pre biodiverzitu na Generálnom riaditeľstve pre životné prostredie v rámci Európskej komisie. V roku 2009 bol českým ministrom životného prostredia vo vláde Jana Fischera. Od roku 2011 do konca minulého roka bol v EK zástupcom generálneho riaditeľa pre zdravie a bezpečnosť potravín, zodpovedným za potravinový reťazec.
(špeciálny projekt)