Európa je na jednej lodi, Únia ide na maximum

Podpredseda Európskej komisie MAROŠ ŠEFČOVIČ nám v rozhovore priblížil, aké budú ďalšie kroky EK v boji s koronavírusom, a zároveň nás chce všetkých povzbudiť, aby sme vytrvali.

MAROŠ ŠEFČOVIČ
Zdroj: Európska komisia

Ako vyzerá váš pracovný deň v tomto náročnom období?

Takmer každý môj deň sa začína videokonferenciou s predsedníčkou Komisie a kolegami komisármi. Prechádzame na nej aktuálny stav jednotlivých riešení, ktoré sme zaviedli alebo ktoré pripravujeme. Ide o celú škálu opatrení – od repatriácií cez obstarávanie zdravotníckeho materiálu až po ekonomické balíčky alebo odporúčania pre postupné uvoľňovanie obmedzení. Aj zvyšok dňa spravidla trávim videorokovaniami. Pre sociálny odstup viaceré absolvujem z domu, no takto digitálne komunikujeme s kolegami, aj keď sme v tej istej budove.  

Máte pri sebe svoju rodinu?

V Bruseli som s manželkou a so synom. Naše dve dcéry sú v Bratislave. Tak ako pre väčšinu ľudí, aj pre nás mala napríklad nedávna Veľká noc o čosi trpkejšiu príchuť. Spravidla bývame všetci na Slovensku a pokope. Náročnejšie je to prirodzene pre moju mamu a svokru, ktoré sú v pokročilejšom veku. Asi naozaj niet človeka, ktorého by koronavírus neovplyvnil. A myslím si, že nadlho ovplyvní aj Európu ako celok.

Aká je spoločenská situácia v mieste, kde sa v súčasnosti zdržujete?

Celá Európa je skutočne na jednej lodi. Belgicko registruje takmer 34-tisíc nakazených, pričom vírusu podľahlo bezmála 5 700 ľudí. To sú vysoké počty a obmedzenia nateraz platia do 3. mája. Podlieha im pochopiteľne aj Európska komisia a väčšina našich zamestnancov – vyše 30-tisíc – pracuje z domu. V porovnaní so Slovenskom bol však nábeh na niektoré opatrenia omnoho pomalší. Hovorím najmä o používaní rúšok. Pozitívom je, že tunajšie zdravotníctvo sa považuje za veľmi kvalitné. Desiatky firiem sa zasa zmobilizovali, napríklad pokiaľ ide o výrobu dezinfekčných prostriedkov.

Aké sú úvahy EK vzhľadom na skúsenosť s aktuálnou pandémiou týkajúce sa budúcej spoločnej politiky EÚ v oblasti zdravotníctva a celoúniových opatrení?

Oblasť verejného zdravia majú takmer úplne pod palcom členské štáty. Právomoci EÚ sú výsostne podporné. V súčasnej situácii je našou horúcou linkou Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, ktoré robí analýzy a poskytuje poradenstvo. Sme však uprostred krízy a akékoľvek preskupovanie právomocí nie je na programe dňa. Jedno ponaučenie sme však vyvodili. Vytvárame spoločné zásoby zdravotníckeho vybavenia, ako sú ventilátory či ochranné masky, za 80 miliónov eur z rozpočtu Únie. Tento prvotný rozpočet chceme eventuálne zvýšiť o ďalších 300 miliónov eur.

Ako zamýšľa EK podporiť znovuoživenie ekonomiky členských štátov po odznení pandémie?

Nielenže zamýšľa, ale robíme tak od prvej chvíle. Jeden z našich prvých krokov spočíval v uvoľnení rozpočtových pravidiel a tiež pravidiel štátnej pomoci. Štátu to dovoľuje razantne sa postaviť svojou silou za ekonomiku. Som rád, že aj Slovensko požiadalo o schválenie štátnej pomoci v prospech udržania pracovných miest. Európska komisia ju schválila v rekordne krátkom čase. Okrem toho sme členským krajinám rozviazali ruky pri využívaní eurofondov. Napríklad tie nevyužité netreba vrátiť. Tohtoročné preddavky sme zasa poslali skôr a naraz.

MAROŠ ŠEFČOVIČ
Zdroj: Európska komisia

Pripravujú sa aj celoúniové sociálne opatrenia na priamu podporu obyvateľstva zasiahnutých dosahmi aktuálnej krízy? Alebo zostanú tieto opatrenia výhradne v kompetencii národných štátov?

Zvládnuť krízu týchto rozmerov bude beh na dlhú trať. Nedá sa to osamote, a preto aj Únia ide na maximum. Doteraz sme spoločnými silami – na národnej a európskej úrovni – zmobilizovali vyše 3 000 miliárd eur. Spomeniem záručný fond Európskej investičnej banky na pomoc malým a stredným podnikom s celkovou palebnou silou 200 miliárd eur. Alebo nástroj Komisie na podporu skrátených úväzkov či živnostníkov v sile 100 miliárd eur, z ktorého Slovensko môže dostať pol až jednu miliardu. Vieme však, že to nestačí. Ešte tento mesiac predstavíme nový návrh 7-ročného spoločného rozpočtu, ktorý je našou top muníciou. Treba ju správne zacieliť v duchu solidarity a tak, aby sa rozdiely medzi nami stierali.

Ako mieni EK intervenovať v prospech znovuotvorenia hraníc medzi členskými štátmi, aby sa obnovilo fungovanie spoločného trhu?

Musíme si priznať, že z tohto hľadiska bol úvod krízy kostrbatý. Aj preto sme iniciovali takzvané zelené pruhy pre plynulú prepravu kritických tovarov. Zabralo to. Na hranice myslíme aj v takzvanej exit stratégii, ktorá je naším rámcovým návodom pre postupné uvoľňovanie obmedzení. Niet pochýb, že otváranie vnútorných hraníc si vyžiada veľkú mieru koordinácie medzi členskými štátmi. Týka sa to nielen tovaru, ale aj ľudí, najmä tých, ktorých práca si vyžaduje častý cezhraničný pohyb. Susedné krajiny by mali úzko spolupracovať. Prvotný priestor totiž vidíme práve v prípade susediacich regiónov s identicky nízkym epidemiologickým rizikom.

MAROŠ ŠEFČOVIČ
Zdroj: Európska komisia

Ako si Komisia predstavuje spomínaný exit, čiže opúšťanie obmedzení?

Neexistuje jeden magický recept, ktorý vráti do normálu všetky krajiny naraz a zo dňa na deň. Detaily budú značne šité na mieru. Po konzultácii s odborníkmi však vidíme tri kritériá, ktoré by mali byť hlavné pri rozhodovaní, či, kedy a ako dať uvoľneniu zelenú. Po prvé epidemiologické kritérium, čiže presvedčivý pokles čo do počtu nakazených a hospitalizovaných. Po druhé pripravenosť našich zdravotných systémov čo do vybavenia, materiálu aj personálu. A do tretice monitorovacie kapacity, čiže schopnosť masívne testovať a zároveň identifikovať možné ohniská v teréne s pomocou mobilných aplikácií. Tu však dodám, že ambíciou je sledovať vírus, nie osoby. Ochrana súkromia a osobných údajov musí byť dodržaná.

Keď si spomínané kritériá rozmeníme na drobné, čo znamenajú v praxi?

V prvom rade to, že hovoríme o postupnom uvoľňovaní obmedzení. Medzi jednotlivými štádiami má byť pritom dostatočný časový odstup, aby sa vyhodnotili. V ideálnom prípade spravíme ďalší krok vpred, no ak to bude nevyhnutné, krok vzad. Všeobecne platné obmedzenia by mali nahradiť obmedzenia, ktoré sú viac cielené. Napríklad najzraniteľnejšie skupiny treba chrániť dlhšie alebo do práce neposlať celú populáciu naraz. Odstupňovanie tiež odporúčame, aj pokiaľ ide o prítomnosť väčšieho počtu ľudí na jednom mieste, či už ide o školy a univerzity, komerčné alebo sociálne aktivity.

Plánuje EK do budúcnosti výrazne podporiť vedecko-výskumné organizácie zamerané na vývoj liečiv v členských štátoch vrátane Slovenska? Konkrétne kedy a ako?

Počas pandémie sme do výskumu a inovácií nasmerovali 140 miliónov eur. Podporujeme 18 projektov, ktoré sa venujú vývoju vakcíny, diagnostike a liečbe koronanákazy. Extra pomoc sme ponúkli nemeckej vysoko inovatívnej firme CureVac, ktorá má najsilnejší ťah na bránu. Vyhlásili sme tiež výzvu pre startupy aj malé a stredné podniky. Určite však nezostaneme len pri tejto krízovej optike. Spomínal som, že pripravujme návrh rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027. Zvažujeme novinku. Jedna z rozpočtových položiek v rámci výskumu a inovácií by sa mala týkať práve oblasti verejného zdravia.

Bude EK iniciovať vytvorenie dostatočných výrobných kapacít na zdravotnícky materiál, aby sa zamedzilo scenáru dnešnej situácie, keď sú členské štáty EÚ odkázané na dovoz takéhoto materiálu z Číny či iných nečlenských štátov?

Rozhodne, hoci toto presahuje oblasť zdravotníctva. Európa musí zabrať, pokiaľ ide o strategickú nezávislosť vo všetkých kritických sektoroch. Je to jedna z tém, na ktorú sa chceme bližšie pozrieť aj cez moje portfólio – strategický výhľad. Kde sú naše zraniteľné miesta, kde sme príliš závislí, či už od surovín, technológií, alebo od celých sektorov. Určite budeme čoraz viac skloňovať slovo odolnosť – nielen ekonomiky, ale aj spoločnosti ako takej.

Čo by ste radi odkázali svojim spoluobčanom na Slovensku?

V prvom rade klobúk dolu. Jednak zdravotníkom, ktorí sú v prvej línii. Jednak všetkým ľuďom za to, ako príkladne pristúpili k boju s koronavírusom. V niektorých krajinách stále nie sú už spomínané rúška takou bežnou súčasťou prevencie, ako je to u nás na Slovensku. Zároveň chcem všetkých povzbudiť, aby vytrvali. Verím, že spoločnými silami – keď nastane ten správny moment – rovnako účinne nadviažeme na etapu obmedzení. Komisia už teraz pripravuje „Marshallov plán“, ktorý má európskej ekonomike pomôcť postaviť sa na nohy. Takže do tretice aj Slovensku prajem, aby sa tak udialo čo najskôr.

Zvládnuť krízu týchto rozmerov bude beh na dlhú trať

 

(Špeciálny projekt)

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.