5G sa báť nemusíme

O najmodernejších technológiách a mýtoch šíriacich sa v súvislosti so zavádzaním sietí 5G sme sa porozprávali s vedúcim Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku LADISLAVOM MIKOM.

5G sa báť nemusíme
Zdroj: Európska komisia

ETV: Čo považujete za najzásadnejšie v Správe o stave Únie, ktorú v septembri predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová?

Správa v zásade ukazuje, že predsedníčka aj Komisia majú dôveru v to, že náš systém, teda spolupráca krajín v rámci EÚ, dokáže zvládnuť aj takú bezprecedentnú situáciu, v akej sa práve teraz všetci nachádzame. Správa stojí nohami na zemi, ale zároveň je optimistická, ponúka perspektívu a jasný cieľ. Niekedy sa musíme učiť za pochodu. Problémy sú obrovské, ale vieme ich riešiť. Osobne ma najviac potešilo, že správa sa explicitne hlási k cieľu, ktorý bol prijatý pred koronakrízou, a to k zelenej obnove hospodárstva. Z viacerých miest sa ozývali hlasy, že počas krízy by sme ho mali zmierniť či odsunúť, ale Komisia vyhlásila, že radšej túto príležitosť využijeme a oživíme hospodárstvo rovno takými prostriedkami, ktoré majú dlhodobú perspektívu a zabezpečia zdravšie životné prostredie pre nás aj budúce generácie.

ETV: V čom má Slovensko z tohto hľadiska najväčší potenciál?

Samotného ma udivilo, ako ďaleko je náš výskum napríklad vo vodíkových technológiách a v popredí sme aj v oblasti elektromobility. Ursula von der Leyenová vyhlásila, že nasledujúca dekáda musí byť digitálna, čo si vyžaduje veľa zmien. Poznamenala, že vedľajším produktom koronakrízy je to, že sme neskutočne pokročili dopredu vo využívaní digitálnych technológií, lebo nás k tomu jednoducho život donútil. Nemôže sa to však diať len vtedy, keď nám už tečie do topánok. Na Slovensku sme síce digitálne zruční, máme špičkových odborníkov, no napriek tomu v tomto smere zaostávame. Veľa regiónov stále nedokáže patrične využiť ponúkané možnosti – buď im chýba potrebná technológia, alebo ich brzdia zdĺhavé procedúry pri investovaní európskych prostriedkov. Pritom 20 percent z fondu obnovy má ísť na digitalizáciu. Máme štyri roky na to, aby sme využili obrovský objem peňazí, ktorý môže našu krajinu dramaticky posunúť dopredu, len to musíme administratívne zvládnuť, rozdeliť peniaze, uskutočniť reformy, vybrať projekty...

ETV: Dôležité slovo v tomto procese bude mať aj vysokovýkonná výpočtová technika, takzvané superpočítače. Sú určené skôr pre vedecké oblasti alebo z nich budú mať osoh aj bežní ľudia?

Superpočítače nie sú niečo, čo si pôjdete kúpiť do predajne a budete využívať doma. To však neznamená, že z nich bežný človek nebude mať úžitok. Súčasťou digitálneho návrhu je tiež vytvorenie autonómneho systému európskeho cloudu, ktorý bude menej závislý od okolitého sveta, a tiež zostrojenie európskych superpočítačov, ktoré budú vykonávať potrebné výpočtové operácie. Hlavnou charakteristikou superpočítačov je veľmi ťažko predstaviteľná kapacita a rýchlosť. Ukážme si to na príklade toho, čo nás aktuálne trápi: keď sa hľadajú lieky proti COVID-19, biochemici vytypujú molekuly, ktoré by mohli blokovať prenos tohto vírusu a tie je potrebné otestovať na počítačových modeloch. Štandardný veľmi výkonný počítač celú túto operáciu robí dva mesiace. Superpočítač to zvládne za menej ako sekundu. To je ten zásadný rozdiel – rapídne zrýchlenie výskumu a vývoja.

ETV: Prečo je potrebný autonómny európsky cloud?

Jeden z dôvodov je strategický. Nie je správne, ak Európa ako významný ekonomický hráč na mape sveta do istej miery závisí od  cloudov (t. z. priestoru na internete, kde ukladáme svoje dáta), ktoré sú v Amerike, Číne alebo niekde inde. Z geopolitického hľadiska ide aj o bezpečnosť. Máme vysoko nastavené štandardy na ochranu osobných údajov a pri vstupe do globálneho systému, ktorý má iné právne predpisy, vznikajú problémy.

ETV: Superpočítače v spojení s umelou inteligenciou sú zrejme dôležitým predpokladom aj na využívanie autonómnych vozidiel...

Samozrejme. Ale napríklad aj pre poľnohospodárstvo. Dnes už máme technológie, keď vieme snímať reálne dáta na konkrétnom poli pri konkrétnej operácii a potrebujeme veľmi rýchlu spätnú väzbu (napr. zavlažovacie systémy sa spustia len vtedy, keď je pôda suchá, a tak môžeme predchádzať plytvaniu zdrojmi). Takisto autonómne vozidlo, povedzme autobus, ktorý nepotrebuje šoféra, musí vyhodnocovať obrovské objemy dát v reálnom čase, aby sa mohol pohybovať v priestore a nespôsoboval problémy.

ETV: Kedy sa budeme môcť previezť v takomto autonómnom autobuse?

Keď prídete do Kodane alebo do niektorých európskych metropol, koľajové vozidlá tam už bežne jazdia bez šoférov. Nejde teda o nijaké sci-fi. Myslím si, že do desiatich rokov sa autonómne vozidlá objavia vo verejnej doprave aj u nás.

ETV: S menej priaznivým prijatím sa stretlo zavádzanie siete 5G, o ktorej sa šíri veľa mýtov a konšpirácií. Je dostatočne preskúmané, či je naozaj bezpečná pre ľudské zdravie?

Pri všetkých technologických novinkách, ktoré sa v Európe schvaľujú, sa dôkladne posudzujú ich dosahy – finančné, organizačné, ekologické a, samozrejme, aj zdravotné. Keď sa bavíme o elektromagnetických vlnách, tak každý z nás ich zdroj nosí vo vrecku v podobe mobilu. A nik ho nechce zahodiť. Existujú celosvetové výskumy, ktoré zisťovali, do akej miery môže toto žiarenie ovplyvňovať ľudské zdravie, a tie sa zhodli na určitých limitných hodnotách. Väčšina európskych noriem, ktoré musia byť dodržiavané aj pri budovaní 5G sietí, sú 50-násobne nižšie než tie, ktoré lekárska veda označuje za neškodné. Aj v miestach, kde sa budú dočasne kombinovať staré a nové siete, čiže sa tam bude kumulovať elektromagnatické žiarenie 4G aj 5G, sme hlboko pod úrovňou odporúčaných limitných hodnôt. 5G neznamená žiadne zvýšenie rizika v porovnaní so 4G, ktoré používame v súčasnosti.

5G sa báť nemusíme
Zdroj: Európska komisia

ETV: Nemôžeme zostať pri 4G?

Predstavte si, koľko domácností je pripojených na internet a koľko dát sa ustavične nahráva a sťahuje – fotky, filmy, hudba... Doteraz tok dát predstavoval malú rieku, ktorá prejde cez rúru s malým priemerom. Lenže keď pripojíme ďalších desať tokov, s tými malými rúrami by sme nevedeli využiť všetky možnosti systému. Nová „rúra“ však nie je väčšia fyzicky, ale technologicky. Prejde cez ňu oveľa viac dát v oveľa vyššej kvalite a oveľa rýchlejšie.

ETV: S tým súvisí aj čoraz častejšie spomínaný internet vecí. Využívate ho doma?

Zatiaľ nie, hoci inteligentné chladničky som už videl. Vzhľadom na to, že máme klimatický problém, nechce sa mi zatiaľ pristupovať k riešeniam, ktoré podporujú konzum. To je môj osobný postoj. Internet vecí má však obrovskú perspektívu a ušetrí nám veľa času a námahy.

ETV: Veríte teda tomu, že moderné technológie nám budú čoraz viac uľahčovať a spríjemňovať život?

Úprimne si myslím, že prevažná väčšina verejnosti si ešte pred rokom nedokázala predstaviť, že deti sa namiesto chodenia do školy budú učiť tak, že budú sedieť doma pri počítači či tablete. A vidíte, dá sa to. Často si dosahy technologického pokroku ani nevieme predstaviť a až v momente, keď nás niečo donúti, zistíme, že je to ohromne užitočné. Ak chceme mať čas chodiť do prírody, okopávať svoje vlastné jahody, tráviť čas s rodinou alebo písať básne, môžeme sa zbaviť niektorých činností, ktoré zaberajú zbytočne veľa času a môže ich za nás urobiť moderná technika.                                                                                   

Čo odznelo v Správe

o stave EÚ k digitalizácii V oblastiach ako konektivita, zručnosti a digitálne verejné služby potrebujeme spoločný plán pre digitálnu Európu s jasne vymedzenými cieľmi do roku 2030. Musíme sa pritom riadiť zásadami, akými sú právo na súkromie, konektivita, sloboda slova, voľný pohyb údajov a kybernetická bezpečnosť. V súvislosti s posilnením technologickej suverenity Európy Ursula von der Leyenová sľúbila, že do špičkovej technológie vyrobenej v Európe (novej generácie superpočítačov) smerujú investície vo výške 8 miliárd eur. „Chceme, aby európsky priemysel vyvinul vlastný mikroprocesor ďalšej generácie, ktorý nám umožní využívať rastúci objem údajov energeticky účinne a bezpečne. Zároveň vytvoríme európsky cloud na základe technológie GaiaX. Preto investujeme 20 % prostriedkov z nástroja Next Generation EU do digitálnych technológií.“ EK plánuje aktualizáciu svojho akčného plánu 5G a 6G v roku 2021.

EÚ má potenciál stať sa svetovým lídrom v bezpečnej umelej inteligencii. Vývojom silného regulačného rámca založeného na ľudských právach a základných hodnotách môže EÚ vytvoriť systém UI (umelá inteligencia), ktorý bude prínosom pre ľudí, podniky a vlády (lepšia zdravotná starostlivosť, bezpečnejšia a ekologickejšia doprava, zdokonalené verejné služby…).

Citát

Problémy sú obrovské, ale vieme ich riešiť

 

 

(Špeciálny projekt)

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.