<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<rss xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/" xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/" xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
	<channel>
		<title>HN Wiki - P</title>
		<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p</link>
		<description></description>
              <atom:link href="https://hnonline.sk/hn-wiki/p/feed" rel="self" type="application/rss+xml" />		<item>
			<title>Perth</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259553-perth</link>
			<description>Perth je najväčšie mesto západnej Austrálie a brána k ťažobnému bohatstvu krajiny. Má približne 2,2 milióna obyvateľov a metropolitná oblasť zaberá okolo 6 400 km². Ekonomiku ťahajú služby, financie a riadenie ťažobného sektora (železná ruda, plyn), dopĺňané prístavnou logistikou. Turizmus stojí na...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Perth je najväčšie mesto západnej Austrálie a brána k ťažobnému bohatstvu krajiny. Má približne 2,2 milióna obyvateľov a metropolitná oblasť zaberá okolo 6 400 km². Ekonomiku ťahajú služby, financie a riadenie ťažobného sektora (železná ruda, plyn), dopĺňané prístavnou logistikou. Turizmus stojí na Kings Park, Swan River, plážach a blízkom ostrove Rottnest. Zaujímavosťou je izolácia – Perth je jednou z najodľahlejších veľkých metropol sveta.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:37 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259553-perth</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Port-au-Prince</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259547-port-au-prince</link>
			<description>Port-au-Prince je hlavné mesto Haiti a kľúčový prístav aj administratívne centrum ostrova. Má približne 1,0 milióna obyvateľov a rozlohu okolo 36 km². Ekonomiku tvoria štátne inštitúcie, obchod, prístavné služby a drobná výroba, pričom mesto je dôležité aj pre humanitárne a medzinárodné organizácie....</description>
			<content:encoded><![CDATA[Port-au-Prince je hlavné mesto Haiti a kľúčový prístav aj administratívne centrum ostrova. Má približne 1,0 milióna obyvateľov a rozlohu okolo 36 km². Ekonomiku tvoria štátne inštitúcie, obchod, prístavné služby a drobná výroba, pričom mesto je dôležité aj pre humanitárne a medzinárodné organizácie. Turizmus sa opiera o kultúru a trhy, aj keď je výrazne ovplyvnený bezpečnostnou situáciou. Zaujímavosťou je poloha v zálive pod pohorím, ktorá dáva mestu prirodzený prístav.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:37 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259547-port-au-prince</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Porto Alegre</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259540-porto-alegre</link>
			<description>Porto Alegre je hlavné mesto štátu Rio Grande do Sul a dôležité regionálne centrum služieb, obchodu a vzdelávania. Má približne 1,3 milióna obyvateľov a rozlohu okolo 497 km². Dominujú služby, retail, logistika a priemyselné zázemie juhu Brazílie, vrátane agropotravinárskych reťazcov. Turizmus stojí...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Porto Alegre je hlavné mesto štátu Rio Grande do Sul a dôležité regionálne centrum služieb, obchodu a vzdelávania. Má približne 1,3 milióna obyvateľov a rozlohu okolo 497 km². Dominujú služby, retail, logistika a priemyselné zázemie juhu Brazílie, vrátane agropotravinárskych reťazcov. Turizmus stojí na nábreží Guaíba, trhoch a kultúrnej scéne. Zaujímavosťou je silná identita regiónu „gaúcho“, ktorá sa odráža v kuchyni, tradíciách aj mestských festivaloch.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:37 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259540-porto-alegre</guid>
		</item>
		<item>
			<title>São Paulo</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259520-sao-paulo</link>
			<description>São Paulo je najväčšie mesto Brazílie a jej hlavné finančné a korporátne centrum. Má približne 11,9 milióna obyvateľov a rozlohu 1 521 km². Dominujú služby (bankovníctvo, burza, obchod, médiá, IT, zdieľané servisné centrá) a silná priemyselná základňa vrátane automobilového a strojárskeho reťazca v...</description>
			<content:encoded><![CDATA[São Paulo je najväčšie mesto Brazílie a jej hlavné finančné a korporátne centrum. Má približne 11,9 milióna obyvateľov a rozlohu 1 521 km². Dominujú služby (bankovníctvo, burza, obchod, médiá, IT, zdieľané servisné centrá) a silná priemyselná základňa vrátane automobilového a strojárskeho reťazca v regióne. Turizmus ťahajú Avenida Paulista, Ibirapuera, MASP a bohatá gastronómia. Zaujímavosťou je obrovská multikultúrna komunita – patrí k najväčším „taviacim kotlom - melting pot“ sveta.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:37 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259520-sao-paulo</guid>
		</item>
		<item>
			<title>El Paso</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259505-el-paso</link>
			<description>El Paso leží na hranici s Mexikom a je dôležitou bránou cezhraničného obchodu. Má približne 678 tisíc obyvateľov a rozlohu 665 km². Ťahajú ho logistika, služby, verejný sektor a obrana, pričom mestská ekonomika je úzko previazaná s pohraničným pohybom ľudí a tovaru. Turizmus stojí na Franklin Mounta...</description>
			<content:encoded><![CDATA[El Paso leží na hranici s Mexikom a je dôležitou bránou cezhraničného obchodu. Má približne 678 tisíc obyvateľov a rozlohu 665 km². Ťahajú ho logistika, služby, verejný sektor a obrana, pričom mestská ekonomika je úzko previazaná s pohraničným pohybom ľudí a tovaru. Turizmus stojí na Franklin Mountains, vyhliadkach Scenic Drive a kultúre pohraničia. Zaujímavosťou je, že spolu so susedným Ciudad Juárez tvorí jednu z najväčších binacionálnych aglomerácií v Amerike.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:36 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259505-el-paso</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Phoenix</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259482-phoenix</link>
			<description>Phoenix je hlavné mesto Arizony a najväčšia metropola Sonorskej púšte. Má približne 1,7 milióna obyvateľov a rozlohu 1 340 km². Ťahajú ho služby, realitný rozvoj, logistika a rastúce technológie; v širšom regióne má veľký význam výroba elektroniky a polovodičov. Turizmus je postavený na púštnej prír...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Phoenix je hlavné mesto Arizony a najväčšia metropola Sonorskej púšte. Má približne 1,7 milióna obyvateľov a rozlohu 1 340 km². Ťahajú ho služby, realitný rozvoj, logistika a rastúce technológie; v širšom regióne má veľký význam výroba elektroniky a polovodičov. Turizmus je postavený na púštnej prírode, outdoor aktivitách a športových podujatiach. Zaujímavosťou je, že extrémne letné teploty ovplyvňujú denné fungovanie mesta aj jeho urbanistické riešenia.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:36 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259482-phoenix</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Philadelphia</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259480-philadelphia</link>
			<description>Philadelphia je historicky kľúčové mesto USA a veľké centrum vzdelávania a zdravotníctva. Má približne 1,6 milióna obyvateľov a rozlohu 369 km². Ekonomiku ťahajú služby (poisťovne, právo, konzulting), univerzity, nemocnice a silný farmaceutický/biotech sektor. Turizmus stojí na pamiatkach nezávislos...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Philadelphia je historicky kľúčové mesto USA a veľké centrum vzdelávania a zdravotníctva. Má približne 1,6 milióna obyvateľov a rozlohu 369 km². Ekonomiku ťahajú služby (poisťovne, právo, konzulting), univerzity, nemocnice a silný farmaceutický/biotech sektor. Turizmus stojí na pamiatkach nezávislosti – Independence Hall a Liberty Bell, dopĺňaných veľkými múzeami. Zaujímavosťou je výrazná mestská identita spojená s plánovaným urbanizmom a tradičnými štvrťami.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:36 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259480-philadelphia</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Puebla</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259478-puebla</link>
			<description>Puebla (Heroica Puebla de Zaragoza) je dôležité priemyselné a univerzitné mesto medzi Mexico City a východným pobrežím. Má približne 1,5 milióna obyvateľov a rozlohu 206 km². Ekonomiku tvoria služby, školstvo a priemysel; významná je automobilová výroba v regióne a naviazaní dodávatelia. Turizmus ťa...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Puebla (Heroica Puebla de Zaragoza) je dôležité priemyselné a univerzitné mesto medzi Mexico City a východným pobrežím. Má približne 1,5 milióna obyvateľov a rozlohu 206 km². Ekonomiku tvoria služby, školstvo a priemysel; významná je automobilová výroba v regióne a naviazaní dodávatelia. Turizmus ťahá barokové centrum UNESCO s katedrálou a Biblioteca Palafoxiana, neďaleko je Cholula s veľkou pyramídou. Zaujímavosťou je svetoznáma kuchyňa (mole poblano) a keramika talavera.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:36 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259478-puebla</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Phnom Penh</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259414-phnom-penh</link>
			<description>Phnom Penh (khm. ភ្នំពេញ Phnom Penh) je hlavné mesto Kambodže a jej najdôležitejšie administratívne a ekonomické centrum. Má približne 2,3 milióna obyvateľov a rozlohu okolo 679 km². Dominujú služby, obchod, stavebníctvo a spracovanie textilu v širšom regióne; rast podporujú aj finančné a developers...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Phnom Penh (khm. ភ្នំពេញ Phnom Penh) je hlavné mesto Kambodže a jej najdôležitejšie administratívne a ekonomické centrum. Má približne 2,3 milióna obyvateľov a rozlohu okolo 679 km². Dominujú služby, obchod, stavebníctvo a spracovanie textilu v širšom regióne; rast podporujú aj finančné a developerské projekty. Turizmus stojí na Kráľovskom paláci, Striebornej pagode, nábreží pri Mekongu a múzeách histórie 20. storočia. Zaujímavosťou je poloha na sútoku viacerých riek, ktorá z mesta robí prirodzený dopravný uzol vnútrozemskej Indočíny.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:35 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259414-phnom-penh</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Pchjongjang</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259398-pchjongjang</link>
			<description>Pchjongjang (kór. 평양 P’yŏngyang) je hlavné mesto Severnej Kórey a centrum politiky, administratívy a štátnej ekonomiky. Má približne 3,2 milióna obyvateľov a rozlohu okolo 3 200 km². Dominujú verejné inštitúcie, štátne podniky a veľké reprezentatívne projekty; významná je aj doprava a priemysel v rá...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Pchjongjang (kór. 평양 P’yŏngyang) je hlavné mesto Severnej Kórey a centrum politiky, administratívy a štátnej ekonomiky. Má približne 3,2 milióna obyvateľov a rozlohu okolo 3 200 km². Dominujú verejné inštitúcie, štátne podniky a veľké reprezentatívne projekty; významná je aj doprava a priemysel v rámci plánovaného systému. Turizmus je prísne regulovaný, no známe sú námestie Kim Ir-sena, veža Juche a monumentálna architektúra. Zaujímavosťou je veľmi široká urbanistická mierka bulvárov, navrhnutá pre masové podujatia a ceremoniály.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:35 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259398-pchjongjang</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Peking</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259376-peking</link>
			<description>Peking (čín. 北京 Běijīng) je hlavné mesto Číny a centrum politiky, vedy a veľkých korporácií. Má približne 21,8 milióna obyvateľov a rozlohu 16 406 km². Ekonomiku tvoria štátna správa, financie, výskum, IT a médiá; sídlia tu technologické ikony ako ByteDance, Baidu či Xiaomi. Turistický magnet je Zak...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Peking (čín. 北京 Běijīng) je hlavné mesto Číny a centrum politiky, vedy a veľkých korporácií. Má približne 21,8 milióna obyvateľov a rozlohu 16 406 km². Ekonomiku tvoria štátna správa, financie, výskum, IT a médiá; sídlia tu technologické ikony ako ByteDance, Baidu či Xiaomi. Turistický magnet je Zakázané mesto, Námestie Tian’anmen, Letný palác a úseky Veľkého múru v okolí. Zaujímavosťou je, že Peking má prísne plánovanú štruktúru s prstencovými okruhmi, ktoré určujú rast metropoly.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:34 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259376-peking</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Padova</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259367-padova</link>
			<description>Padova má 210 401 obyvateľov (ISTAT, stav k 1. 1. 2025) a rozlohu približne 92,9 km². Je silné univerzitné a medicínske centrum (Università di Padova) a dôležitý uzol služieb, výskumu a regionálneho priemyslu v bohatom pásme Veneto. V metropolitnom regióne je výrazný strojársky a elektrotechnický kl...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Padova má 210 401 obyvateľov (ISTAT, stav k 1. 1. 2025) a rozlohu približne 92,9 km². Je silné univerzitné a medicínske centrum (Università di Padova) a dôležitý uzol služieb, výskumu a regionálneho priemyslu v bohatom pásme Veneto. V metropolitnom regióne je výrazný strojársky a elektrotechnický klaster. Turizmus podporuje Bazilika sv. Antona a Scrovegniho kaplnka s Giottovými freskami (UNESCO). Zaujímavosť: v Padove pôsobil Galileo Galilei.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:34 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259367-padova</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Patras</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259360-patras</link>
			<description>Patras (gr. Πάτρα) má 167 446 obyvateľov (ELSTAT, sčítanie 2021) a rozlohu približne 125 km². Je tretie najväčšie mesto Grécka a kľúčový prístav na západe krajiny; ekonomiku tvoria doprava, logistika, obchod, služby a univerzita. Mesto je bránou trajektov do Talianska, čo posilňuje jeho strategickú...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Patras (gr. Πάτρα) má 167 446 obyvateľov (ELSTAT, sčítanie 2021) a rozlohu približne 125 km². Je tretie najväčšie mesto Grécka a kľúčový prístav na západe krajiny; ekonomiku tvoria doprava, logistika, obchod, služby a univerzita. Mesto je bránou trajektov do Talianska, čo posilňuje jeho strategickú rolu v obchode aj turizme. Atrakcie zahŕňajú rímsky odéon a katedrálu sv. Andreja. Zaujímavosť: most Rio–Antirrio v okolí patrí medzi najvýznamnejšie dopravné stavby regiónu.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:34 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259360-patras</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Plovdiv</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259359-plovdiv</link>
			<description>Plovdiv (bulh. Пловдив) má 343 424 obyvateľov (NSI Bulgaria, stav k 31. 12. 2024) a rozlohu približne 101,98 km². Je druhé najväčšie mesto Bulharska a významné priemyselné a logistické centrum; silné sú výroba, potravinárstvo, strojárstvo a obchod, podporené dopravnými koridormi. Turizmus ťahá rímsk...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Plovdiv (bulh. Пловдив) má 343 424 obyvateľov (NSI Bulgaria, stav k 31. 12. 2024) a rozlohu približne 101,98 km². Je druhé najväčšie mesto Bulharska a významné priemyselné a logistické centrum; silné sú výroba, potravinárstvo, strojárstvo a obchod, podporené dopravnými koridormi. Turizmus ťahá rímsky amfiteáter, staré mesto a Kapana. Zaujímavosť: patrí medzi najstaršie kontinuálne osídlené mestá Európy a bolo Európskym hlavným mestom kultúry 2019.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:34 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259359-plovdiv</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Podgorica</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259353-podgorica</link>
			<description>Podgorica má 185 937 obyvateľov (MONSTAT, Census 2023) a rozlohu približne 1 441 km² (obec). Je hlavným administratívnym a ekonomickým centrom Čiernej Hory; dominujú služby, obchod, verejná správa a doprava, priemysel má skôr regionálny charakter. Strategická je poloha medzi pobrežím a vnútrozemím a...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Podgorica má 185 937 obyvateľov (MONSTAT, Census 2023) a rozlohu približne 1 441 km² (obec). Je hlavným administratívnym a ekonomickým centrom Čiernej Hory; dominujú služby, obchod, verejná správa a doprava, priemysel má skôr regionálny charakter. Strategická je poloha medzi pobrežím a vnútrozemím a dostupnosť letiskom. Turizmus je skôr mestský a tranzitný, no lákajú kaňony riek a blízke hory. Zaujímavosť: mesto bolo v minulosti známe aj ako Titograd (1946–1992).]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:34 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259353-podgorica</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Palermo</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259309-palermo</link>
			<description>Palermo má cca 630 000 obyvateľov (odhad ISTAT) a rozlohu približne 159 km². Je správnym a hospodárskym centrom Sicílie, s dôrazom na služby, prístav, potravinárstvo a regionálnu logistiku; významné sú aj verejné inštitúcie a univerzity. Turizmus stojí na Katedrále, Palazzo dei Normanni a trhoch ako...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Palermo má cca 630 000 obyvateľov (odhad ISTAT) a rozlohu približne 159 km². Je správnym a hospodárskym centrom Sicílie, s dôrazom na služby, prístav, potravinárstvo a regionálnu logistiku; významné sú aj verejné inštitúcie a univerzity. Turizmus stojí na Katedrále, Palazzo dei Normanni a trhoch ako Ballarò. Mesto spája arabské, normanské a barokové vrstvy architektúry, čo mu dáva výnimočný kultúrny charakter v Stredomorí.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:34 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259309-palermo</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Paríž</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259281-pariz</link>
			<description>Paríž (fr. Paris) má 2 113 705 obyvateľov (INSEE, 2022) a rozlohu 105,4 km². Je hlavným politickým a ekonomickým centrom Francúzska; v širšej oblasti sa koncentrujú financie, korporátne sídla, výskum, médiá a luxusný priemysel. Mesto má veľmi hustú verejnú dopravu (metro, RER) a je kľúčovým uzlom eu...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Paríž (fr. Paris) má 2 113 705 obyvateľov (INSEE, 2022) a rozlohu 105,4 km². Je hlavným politickým a ekonomickým centrom Francúzska; v širšej oblasti sa koncentrujú financie, korporátne sídla, výskum, médiá a luxusný priemysel. Mesto má veľmi hustú verejnú dopravu (metro, RER) a je kľúčovým uzlom európskej železnice aj letectva v regióne. Turistický profil tvoria Eiffelova veža, Louvre, Notre-Dame a Champs-Élysées. Paríž je známy aj ako „mesto svetla“, spojené s tradíciou osvietenstva a mestského plánovania. Urbanistická podoba s haussmannovskými bulvármi a nábrežiami Seiny výrazne ovplyvnila moderné plánovanie miest v Európe.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:33 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259281-pariz</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Petrohrad</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259276-petrohrad</link>
			<description>Petrohrad (rus. Санкт-Петербург) má 5 652 922 obyvateľov (Rosstat, stav 1. 1. 2025) a rozlohu približne 1 439 km². Je hlavným prístavom na Baltiku a kľúčovým dopravným uzlom s veľkými lodenicami, strojárstvom a energetikou, popri silných službách a vede. Mesto je aj významným administratívnym a univ...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Petrohrad (rus. Санкт-Петербург) má 5 652 922 obyvateľov (Rosstat, stav 1. 1. 2025) a rozlohu približne 1 439 km². Je hlavným prístavom na Baltiku a kľúčovým dopravným uzlom s veľkými lodenicami, strojárstvom a energetikou, popri silných službách a vede. Mesto je aj významným administratívnym a univerzitným centrom severozápadu krajiny. Turizmus stojí na historickom jadre pri Neve, Zimnom paláci a múzeu Ermitáž, či na Petropavlovskej pevnosti. Zaujímavosťou sú „biele noci“, keď v lete zostáva obloha dlho svetlá, čo výrazne formuje mestský kultúrny život. Historické centrum a pamiatky pri Neve sú zapísané na zozname UNESCO, čo podporuje celoročné kultúrne podujatia a múzejný turizmus.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:33 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259276-petrohrad</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Pieter Omtzigt</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259270-pieter-omtzigt</link>
			<description>Pieter Omtzigt (* 8. január 1974, Haag, Holandsko) je holandský politik a ekonóm, zakladateľ hnutia Nieuw Sociaal Contract (NSC, 2023) a dlhoročný poslanec Dolnej snemovne (2003 – 2025; s krátkou prestávkou 2010). Do roku 2021 pôsobil v CDA (Kresťanskodemokratická výzva), následne ako nezávislý. Po...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Pieter Omtzigt (* 8. január 1974, Haag, Holandsko) je holandský politik a ekonóm, zakladateľ hnutia Nieuw Sociaal Contract (NSC, 2023) a dlhoročný poslanec Dolnej snemovne (2003 – 2025; s krátkou prestávkou 2010). Do roku 2021 pôsobil v CDA (Kresťanskodemokratická výzva), následne ako nezávislý. Po voľbách 2023 viedol poslanecký klub NSC a podporil vznik kabinetu Dicka Schoofa (2024). V apríli 2025 oznámil odchod z politiky a 13. mája zložil mandát. Presadil sa ako „strážca právneho štátu“: výrazne prispel k odhaleniu škandálu detských prídavkov (toeslagenaffaire) a k riešeniu odškodnenia po ťažbe plynu v Groningene; dlhodobo presadzoval reformu inštitúcií a sociálnej zmluvy.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:33 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259270-pieter-omtzigt</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Parlament Holandska</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259265-parlament-holandska</link>
			<description>Parlament Holandska (Staten-Generaal) je dvojkomorový: Tweede Kamer (150 poslancov) volená na 4 roky pomerným systémom s otvorenými listinami a Eerste Kamer (75 senátorov) volená nepriamo krajinskými poslancami a osobitnými kolégiami z Karibiku. Vláda je politicky zodpovedná Tweede Kamer, ktorá môže...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Parlament Holandska (Staten-Generaal) je dvojkomorový: Tweede Kamer (150 poslancov) volená na 4 roky pomerným systémom s otvorenými listinami a Eerste Kamer (75 senátorov) volená nepriamo krajinskými poslancami a osobitnými kolégiami z Karibiku. Vláda je politicky zodpovedná Tweede Kamer, ktorá môže vysloviť nedôveru; má aj rozpočtové právo a silnú kontrolnú funkciu cez výbory a interpelácie. Zákony sa prijímajú po schválení oboch komôr, pričom Eerste Kamer môže návrhy len schváliť alebo odmietnuť. Kráľ následne zákony sankcionuje a vyhlasuje. Súdy nepreskúmavajú ústavnosť zákonov. Koaličné dohody sú v praxi kľúčové.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:33 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259265-parlament-holandska</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Carles Puigdemont</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259251-carles-puigdemont</link>
			<description>Carles Puigdemont (* 29. december 1962, Amer, Katalánsko, Španielsko) je katalánsky politik a novinár, kľúčová tvár hnutia Junts. Bol predsedom vlády Katalánska od 12. januára 2016 do 27. októbra 2017; jeho kabinet usporiadal referendum 1. októbra 2017 a po vyhlásení nezávislosti 27. októbra 2017 bo...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Carles Puigdemont (* 29. december 1962, Amer, Katalánsko, Španielsko) je katalánsky politik a novinár, kľúčová tvár hnutia Junts. Bol predsedom vlády Katalánska od 12. januára 2016 do 27. októbra 2017; jeho kabinet usporiadal referendum 1. októbra 2017 a po vyhlásení nezávislosti 27. októbra 2017 bol odvolaný zavedením priamej správy podľa čl. 155. Od konca roku 2017 žije v Belgicku. V rokoch 2020 – 2024 pôsobil ako poslanec Európskeho parlamentu (zvolený 2019). Naďalej vedie katalánsky „proces“ z exilu a ostáva vplyvnou postavou katalánskej politiky; amnestia prijatá v roku 2024 rieši časť prípadov súvisiacich s rokom 2017, jeho právny status však zostáva predmetom súdnych konaní.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:33 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259251-carles-puigdemont</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Cortes Generales – Kongres poslancov</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259245-cortes-generales-kongres-poslancov</link>
			<description>Kongres poslancov je kľúčová komora Cortes Generales s 350 poslancami volenými na 4 roky pomerným systémom (d’Hondt) v provinčných obvodoch; platí 3 % prah v rámci obvodu a hlasovanie zo zahraničia. Kongres volí a odvoláva vládu (investitúra, konštruktívne vyslovenie nedôvery), schvaľuje zákony a ro...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Kongres poslancov je kľúčová komora Cortes Generales s 350 poslancami volenými na 4 roky pomerným systémom (d’Hondt) v provinčných obvodoch; platí 3 % prah v rámci obvodu a hlasovanie zo zahraničia. Kongres volí a odvoláva vládu (investitúra, konštruktívne vyslovenie nedôvery), schvaľuje zákony a rozpočet a má posledné slovo pri väčšine zákonov po prerokovaní v Senáte. Kontrolu vlády vykonáva interpeláciami, komisiami a vyšetrovacími výbormi. Vedenie zabezpečuje predseda Kongresu (presidente/a) a Mesa; legislatíva prechádza výbormi a dvoma čítaniami v pléne. Kráľ môže na návrh premiéra komoru rozpustiť.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:33 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259245-cortes-generales-kongres-poslancov</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Francúzsky parlament</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259235-francuzsky-parlament</link>
			<description>Parlament Francúzska je dvojkomorový a tvorí ho Národné zhromaždenie a Senát. Národné zhromaždenie má 577 poslancov volených na 5 rokov dvojkolovým väčšinovým systémom; je kľúčovým miestom politickej zodpovednosti vlády a môže ju odvolať nedôverou. Senát má 348 senátorov volených nepriamo kolégiom v...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Parlament Francúzska je dvojkomorový a tvorí ho Národné zhromaždenie a Senát. Národné zhromaždenie má 577 poslancov volených na 5 rokov dvojkolovým väčšinovým systémom; je kľúčovým miestom politickej zodpovednosti vlády a môže ju odvolať nedôverou. Senát má 348 senátorov volených nepriamo kolégiom voliteľov (najmä miestni a regionálni predstavitelia) na 6 rokov, pričom polovica sa obmieňa každé 3 roky. Zákonodarná iniciatíva patrí vláde aj poslancom/senátorom; pri rozpore textu sa zvoláva zmiešaná paritná komisia. V konečnom dôsledku môže pri obyčajných zákonoch prevládnuť Národné zhromaždenie. Ústavnú kontrolu zabezpečuje Ústavná rada.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259235-francuzsky-parlament</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Prezident Francúzska</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259234-prezident-francuzska</link>
			<description>Prezident Francúzska je priamo volená hlava štátu na 5 rokov v dvojkolovej voľbe. Vymenúva predsedu vlády, predsedá Rade ministrov, promulgzuje zákony a môže požiadať o ich preventívnu kontrolu Ústavnú radu. Disponuje právom rozpustiť Národné zhromaždenie, vyhlasovať referendum (art. 11) a v kríze u...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Prezident Francúzska je priamo volená hlava štátu na 5 rokov v dvojkolovej voľbe. Vymenúva predsedu vlády, predsedá Rade ministrov, promulgzuje zákony a môže požiadať o ich preventívnu kontrolu Ústavnú radu. Disponuje právom rozpustiť Národné zhromaždenie, vyhlasovať referendum (art. 11) a v kríze uplatniť výnimočné právomoci (art. 16). Je vrchným veliteľom ozbrojených síl, uzatvára a ratifikuje medzinárodné zmluvy, udeľuje milosti a môže vystúpiť pred parlamentom. Mnohé akty vyžadujú spolupodpis predsedu vlády alebo ministra. V období „kohabitácie“ pôsobí skôr ako arbitér, kým vláda nesie politickú zodpovednosť pred snemovňou.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259234-prezident-francuzska</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Prezident Nemecka</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259214-prezident-nemecka</link>
			<description>Prezident Nemecka je hlava štátu volená nepriamo Spolkovým zhromaždením na 5 rokov (s možnosťou jedného bezprostredného znovuzvolenia). Zastupuje štát navonok, podpisuje a vyhlasuje zákony (môže odmietnuť podpis pri pochybnostiach o ústavnosti), udeľuje milosti a vymenúva či odvoláva spolkového kanc...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Prezident Nemecka je hlava štátu volená nepriamo Spolkovým zhromaždením na 5 rokov (s možnosťou jedného bezprostredného znovuzvolenia). Zastupuje štát navonok, podpisuje a vyhlasuje zákony (môže odmietnuť podpis pri pochybnostiach o ústavnosti), udeľuje milosti a vymenúva či odvoláva spolkového kancelára zvoleného Bundestagom, ako aj ministrov na jeho návrh. V osobitných situáciách môže rozpustiť Bundestag (neúspešná voľba kancelára alebo neúspešné vyslovenie dôvery). Väčšina aktov vyžaduje spolupodpis kancelára alebo príslušného ministra; úrad má prevažne reprezentatívny charakter s významnými „rezervnými“ právomocami.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259214-prezident-nemecka</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Petr Fiala</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259208-petr-fiala</link>
			<description>Petr Fiala (* 1. september 1964, Brno) je český politik, politológ a vysokoškolský profesor, v rokoch 2021 – 2025 predseda vlády Českej republiky. V rokoch 2014 – 2025 viedol Občiansku demokratickú stranu; od roku 2013 je poslancom Poslaneckej snemovne a v rokoch 2012 – 2013 bol ministrom školstva,...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Petr Fiala (* 1. september 1964, Brno) je český politik, politológ a vysokoškolský profesor, v rokoch 2021 – 2025 predseda vlády Českej republiky. V rokoch 2014 – 2025 viedol Občiansku demokratickú stranu; od roku 2013 je poslancom Poslaneckej snemovne a v rokoch 2012 – 2013 bol ministrom školstva, mládeže a telovýchovy. Pôsobil na Masarykovej univerzite ako profesor politológie, dekan Fakulty sociálnych štúdií a rektor (2004 – 2011). Po voľbách 3.–4. októbra 2025 prešiel s ODS do opozície a oznámil, že nebude znovu kandidovať na post predsedu strany. V politike sa zameriava na verejné financie, energetiku, digitalizáciu a modernizáciu štátnej správy.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259208-petr-fiala</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Péter Magyar</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259200-peter-magyar</link>
			<description>Péter Magyar (* 16. marec 1981, Budapešť, Maďarsko) je maďarský politik a právnik, od roku 2024 predseda strany TISZA (Tisztelet és Szabadság) a poslanec Európskeho parlamentu. Jeho hnutie po rýchlom vzostupe v roku 2024 získalo silnú podporu ako hlavný vyzývateľ vlády Viktora Orbána. Predtým pôsobi...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Péter Magyar (* 16. marec 1981, Budapešť, Maďarsko) je maďarský politik a právnik, od roku 2024 predseda strany TISZA (Tisztelet és Szabadság) a poslanec Európskeho parlamentu. Jeho hnutie po rýchlom vzostupe v roku 2024 získalo silnú podporu ako hlavný vyzývateľ vlády Viktora Orbána. Predtým pôsobil v štátnej správe a diplomacii, bol spojený s Fideszom; do opozície prešiel po kritike systému moci a korupcie. V EP jeho strana spolupracuje v stredopravom bloku EPP. V politike zdôrazňuje návrat k právnemu štátu, transparentnosť, zlepšenie vzťahov s EÚ a modernizáciu hospodárstva.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259200-peter-magyar</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Maďarský Parlament</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259195-madarsky-parlament</link>
			<description>Národné zhromaždenie je jednokomorový parlament s 199 poslancami volenými na 4 roky v zmiešanom systéme (106 jednomandátových obvodov väčšinovo, 93 mandátov z celoštátnej listiny s prahom 5 %; pre koalície vyšší). Vedie ho predseda parlamentu. Prijíma zákony (vrátane „kardinálnych“ s požiadavkou dvo...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Národné zhromaždenie je jednokomorový parlament s 199 poslancami volenými na 4 roky v zmiešanom systéme (106 jednomandátových obvodov väčšinovo, 93 mandátov z celoštátnej listiny s prahom 5 %; pre koalície vyšší). Vedie ho predseda parlamentu. Prijíma zákony (vrátane „kardinálnych“ s požiadavkou dvojtretinovej väčšiny), schvaľuje rozpočet a kontroluje vládu cez interpelácie a vyšetrovanie. Môže vysloviť vláde nedôveru konštruktívnym hlasovaním (zvolením nového premiéra). Prezident môže zákon vrátiť alebo žiadať preventívnu kontrolu ústavnosti.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259195-madarsky-parlament</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Prezident Maďarska</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259194-prezident-madarska</link>
			<description>Prezident Maďarska je hlava štátu volená Národným zhromaždením na 5 rokov (max. dva po sebe idúce mandáty). Zastupuje štát navonok, podpisuje a vyhlasuje zákony, môže ich vrátiť parlamentu alebo požiadať o preventívnu kontrolu ústavnosti. Vymenúva predsedu vlády (na základe parlamentnej väčšiny) a n...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Prezident Maďarska je hlava štátu volená Národným zhromaždením na 5 rokov (max. dva po sebe idúce mandáty). Zastupuje štát navonok, podpisuje a vyhlasuje zákony, môže ich vrátiť parlamentu alebo požiadať o preventívnu kontrolu ústavnosti. Vymenúva predsedu vlády (na základe parlamentnej väčšiny) a na jeho návrh ministrov, udeľuje vyznamenania, milosti, rozhoduje o občianstve a je vrchným veliteľom ozbrojených síl. Vyhlasuje voľby a referendum, v zákonom stanovených situáciách môže rozpustiť Národné zhromaždenie. Väčšina aktov vyžaduje spolupodpis predsedu vlády alebo ministra.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259194-prezident-madarska</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Parlament Poľska</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259185-parlament-polska</link>
			<description>Parlament Poľska tvorí Sejm a Senát s riadnym mandátom na 4 roky. Sejm má 460 poslancov volených pomerným systémom (prahy: 5 % pre strany, 8 % pre koalície) na celonárodných listinách; vedie ho predseda – maršálek Sejmu. Senát má 100 členov volených väčšinovo v jednomandátových obvodoch; vedie ho ma...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Parlament Poľska tvorí Sejm a Senát s riadnym mandátom na 4 roky. Sejm má 460 poslancov volených pomerným systémom (prahy: 5 % pre strany, 8 % pre koalície) na celonárodných listinách; vedie ho predseda – maršálek Sejmu. Senát má 100 členov volených väčšinovo v jednomandátových obvodoch; vedie ho maršálek Senátu. Zákonodarný proces sa začína v ktoromkoľvek orgáne s legislatívnou iniciatívou (vláda, prezident, poslanci, senátori, občianska iniciatíva). Senát má 30 dní na stanovisko k zákonu (kratšie lehoty pri rozpočte); môže ho odmietnuť alebo navrhnúť zmeny. Sejm môže senátne zmeny/odmietnutie prehlasovať absolútnou väčšinou prítomných. Prezident zákon podpisuje alebo vetuje; Sejm môže veto prelomiť 3/5 hlasov.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259185-parlament-polska</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Prezident Poľska</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259184-prezident-polska</link>
			<description>Prezident Poľska je priamo volená hlava štátu na 5 rokov v dvojkolovej voľbe. Menuje predsedu vlády a na jeho návrh členov kabinetu; môže rozpustiť Sejm v ústavou stanovených situáciách (napr. neúspešné zostavenie vlády či neprijatie rozpočtu). Podpisuje a vyhlasuje zákony, má veto (prelomiteľné 3/5...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Prezident Poľska je priamo volená hlava štátu na 5 rokov v dvojkolovej voľbe. Menuje predsedu vlády a na jeho návrh členov kabinetu; môže rozpustiť Sejm v ústavou stanovených situáciách (napr. neúspešné zostavenie vlády či neprijatie rozpočtu). Podpisuje a vyhlasuje zákony, má veto (prelomiteľné 3/5 Sejmu) a môže požiadať o preventívnu kontrolu Ústavný tribunál. Zastupuje štát navonok, ratifikuje dohody, je vrchným veliteľom ozbrojených síl a udeľuje milosti. Viaceré akty vyžadujú spolupodpis predsedu vlády. Zodpovedá ústavne pred Štátnym (Štátnym) tribunálom; mandát zaniká uplynutím, rezignáciou alebo ústavnými dôvodmi.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259184-prezident-polska</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Americké Panenské ostrovy</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259172-americke-panenske-ostrovy</link>
			<description>Americké Panenské ostrovy (U.S. Virgin Islands) sú nezačlenené organizované územie USA s miestnou samosprávou v Karibiku. Majú približne 90 tis. obyvateľov (Odhad OSN, 2025) a rozlohu 346 km². Hlavné mesto je Charlotte Amalie (St. Thomas), ďalšie významné sídla sú Christiansted a Frederiksted (St. C...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Americké Panenské ostrovy (U.S. Virgin Islands) sú nezačlenené organizované územie USA s miestnou samosprávou v Karibiku. Majú približne 90 tis. obyvateľov (Odhad OSN, 2025) a rozlohu 346 km². Hlavné mesto je Charlotte Amalie (St. Thomas), ďalšie významné sídla sú Christiansted a Frederiksted (St. Croix). Väčšinu obyvateľov tvoria Afro-karibčania; menšiny predstavujú Hispánci a belosi. V náboženstve prevažuje kresťanstvo (protestantské cirkvi a katolíci). Hospodárstvo stojí na službách, obchode a logistike, výrobe rumu, stavebníctve a verejnom sektore. Turizmus je kľúčový pilier – destinácia pre výletné lode, pláže a potápanie na St. Thomas, St. Croix a St. John (národný park).]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:31 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259172-americke-panenske-ostrovy</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Francúzska Polynézia</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259158-francuzska-polynezia</link>
			<description>Francúzska Polynézia (Polynésie française / Pōrīnetia Farāni) je zámorské územie Francúzska s vysokou mierou samosprávy v južnom Pacifiku. Má približne 280 tis. obyvateľov (Odhad OSN, 2025) a rozlohu 3 521 km². Hlavné mesto je Papeete, ďalšie významné sídla sú Faaa a Punaauia. Väčšinu obyvateľov tvo...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Francúzska Polynézia (Polynésie française / Pōrīnetia Farāni) je zámorské územie Francúzska s vysokou mierou samosprávy v južnom Pacifiku. Má približne 280 tis. obyvateľov (Odhad OSN, 2025) a rozlohu 3 521 km². Hlavné mesto je Papeete, ďalšie významné sídla sú Faaa a Punaauia. Väčšinu obyvateľov tvoria Polynézania (Maohi); menšiny predstavujú Európania (Francúzi) a Číňania. V náboženstve prevažuje kresťanstvo (protestanti a katolíci). Hospodárstvo stojí na službách a verejnom sektore, cestovnom ruchu, chove perlorodiek (čierne perly), rybolove a poľnohospodárstve (vanilka, kopra). Turizmus je kľúčový, lákajú ostrovy Tahiti, Bora Bora a Moorea.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:31 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259158-francuzska-polynezia</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Portoriko</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259107-portoriko</link>
			<description>Portoriko – oficiálne Spoločenstvo Portoriko (Commonwealth of Puerto Rico / Estado Libre Asociado de Puerto Rico) je nezačlenené územie USA s vnútornou samosprávou; súčasný štatút platí od roku 1952. Má približne 3,2 milióna obyvateľov (Odhad OSN, 2025) a rozlohu 9 104 km². Hlavné mesto je San Juan,...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Portoriko – oficiálne Spoločenstvo Portoriko (Commonwealth of Puerto Rico / Estado Libre Asociado de Puerto Rico) je nezačlenené územie USA s vnútornou samosprávou; súčasný štatút platí od roku 1952. Má približne 3,2 milióna obyvateľov (Odhad OSN, 2025) a rozlohu 9 104 km². Hlavné mesto je San Juan, ďalšie významné metropoly sú Bayamón a Carolina. Väčšinu populácie tvoria Portoričania hispánskeho a zmiešaného pôvodu; prítomné sú aj afro-portorické a biele komunity. Náboženstvu dominuje katolicizmus s výraznou protestantskou menšinou, rastie skupina bez vyznania. Hospodárstvo je službovo-výrobné (farmácia, zdravotnícke zariadenia, rum, logistika). V cestovnom ruchu lákajú Staré San Juan, pláže, prales El Yunque a ostrovy Vieques a Culebra.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:30 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259107-portoriko</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Panama</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259101-panama</link>
			<description>Panamská republika (República de Panamá) je unitárna prezidentská republika; nezávislosť od Kolumbie získala v roku 1903. Má približne 4,5 milióna obyvateľov (Odhad OSN, 2025) a rozlohu 75 417 km². Hlavné mesto je Panama City, ďalšie významné metropoly sú Colón a David. Väčšinu populácie tvoria obyv...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Panamská republika (República de Panamá) je unitárna prezidentská republika; nezávislosť od Kolumbie získala v roku 1903. Má približne 4,5 milióna obyvateľov (Odhad OSN, 2025) a rozlohu 75 417 km². Hlavné mesto je Panama City, ďalšie významné metropoly sú Colón a David. Väčšinu populácie tvoria obyvatelia mestického zmiešaného pôvodu, prítomné sú afro-panamské a pôvodné komunity (najmä Ngäbe-Buglé, Guna, Emberá). V náboženstve prevažujú katolíci, silné sú aj evanjelické cirkvi a rastie skupina bez vyznania. Hospodárstvo je službové a logistické, opiera sa o Panamský prieplav, bankovníctvo, prístavy a zóny voľného obchodu; dopĺňa ho stavebníctvo a ťažba. V cestovnom ruchu sú obľúbené Casco Viejo, Panamský prieplav, Bocas del Toro, San Blas (Guna Yala) a Boquete.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:30 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259101-panama</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Paraguaj</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259081-paraguaj</link>
			<description>Paraguajská republika (República del Paraguay) je unitárna prezidentská republika; nezávislosť od Španielska vyhlásila v roku 1811. Má približne 7,6 milióna obyvateľov (Odhad OSN, 2025) a rozlohu 406 752 km². Hlavné mesto je Asunción, ďalšie významné metropoly sú Ciudad del Este a San Lorenzo. Väčši...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Paraguajská republika (República del Paraguay) je unitárna prezidentská republika; nezávislosť od Španielska vyhlásila v roku 1811. Má približne 7,6 milióna obyvateľov (Odhad OSN, 2025) a rozlohu 406 752 km². Hlavné mesto je Asunción, ďalšie významné metropoly sú Ciudad del Este a San Lorenzo. Väčšinu populácie tvoria mestici s výrazným guaraníjskym dedičstvom; menšie podiely predstavujú pôvodné národy a obyvatelia európskeho pôvodu. V náboženstve prevažuje katolicizmus, prítomné sú aj protestantské cirkvi a časť obyvateľov bez vyznania. Hospodárstvo stojí na poľnohospodárstve a agrobiznise (sója, hovädzie), hydrojenergetike (Itaipú, Yacyretá), výrobe a službách.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:30 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259081-paraguaj</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Portugalsko</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259067-portugalsko</link>
			<description>Portugalsko (República Portuguesa) patrí medzi najstaršie štáty Európy: ako samostatné kráľovstvo sa sformovalo v roku 1143 (Zamorská zmluva) a medzinárodnú cirkevnú legitimitu získalo v 1179 pápežskou bulou Manifestis Probatum; republikou je od roku 1910. Má približne 10,5 milióna obyvateľov (Odhad...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Portugalsko (República Portuguesa) patrí medzi najstaršie štáty Európy: ako samostatné kráľovstvo sa sformovalo v roku 1143 (Zamorská zmluva) a medzinárodnú cirkevnú legitimitu získalo v 1179 pápežskou bulou Manifestis Probatum; republikou je od roku 1910. Má približne 10,5 milióna obyvateľov (Odhad OSN, 2025) a rozlohu 92 212 km². Hlavným mestom je Lisabon, významnými metropolami sú Porto a Vila Nova de Gaia. Štát neudáva etnické percentá; popri väčšinovej populácii sú početné komunity prisťahovalcov, najmä z Brazílie a krajín lusofónnej Afriky. V náboženstve prevažujú katolíci, no citeľne rastie skupina bez vyznania. Hospodárstvo je službovo orientované (turizmus, logistika), s priemyslom od automotive a textilu po obuv, korkové výrobky, víno a obnoviteľné zdroje. V cestovnom ruchu vynikajú Lisabon a Porto, Algarve, Madeira a Azory.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:30 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259067-portugalsko</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Papua-Nová Guinea</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259064-papua-nova-guinea</link>
			<description>Papua-Nová Guinea – oficiálne Nezávislý štát Papua-Nová Guinea (Independent State of Papua New Guinea) je unitárna parlamentná konštitučná monarchia; nezávislá od roku 1975. Má približne 10,5 milióna obyvateľov (Odhad OSN, 2025) a rozlohu 462 840 km². Hlavné mesto je Port Moresby, ďalšie významné me...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Papua-Nová Guinea – oficiálne Nezávislý štát Papua-Nová Guinea (Independent State of Papua New Guinea) je unitárna parlamentná konštitučná monarchia; nezávislá od roku 1975. Má približne 10,5 milióna obyvateľov (Odhad OSN, 2025) a rozlohu 462 840 km². Hlavné mesto je Port Moresby, ďalšie významné metropoly sú Lae a Mount Hagen. Obyvateľstvo tvorí najmä melanézska väčšina, popri nej papuánske a austronézske skupiny; krajina je jazykovo aj kultúrne veľmi rozmanitá. V náboženstve výrazne prevládajú kresťania (väčšinou protestantské cirkvi) a katolíci približne štvrtina. Hospodárstvo sa opiera o ťažbu ropy, plynu a zlata, drevárstvo, poľnohospodárstvo a rybolov.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:30 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259064-papua-nova-guinea</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Peru</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259021-peru</link>
			<description>Peruánska republika (República del Perú) je unitárna prezidentská republika; nezávislosť od Španielska vyhlásila v roku 1821. Má približne 34,6 milióna obyvateľov (Odhad OSN, 2025) a rozlohu 1 285 216 km². Hlavné mesto je Lima, ďalšie významné metropoly sú Arequipa a Trujillo. Väčšinu obyvateľov tvo...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Peruánska republika (República del Perú) je unitárna prezidentská republika; nezávislosť od Španielska vyhlásila v roku 1821. Má približne 34,6 milióna obyvateľov (Odhad OSN, 2025) a rozlohu 1 285 216 km². Hlavné mesto je Lima, ďalšie významné metropoly sú Arequipa a Trujillo. Väčšinu obyvateľov tvoria mestici približne 60 percent, významné sú aj pôvodné národy Quechua vyše pätiny a Aymara okolo 2–3 percent; menšie podiely majú bieli, Afro-Peruánci a amazonské komunity. V náboženstve prevažujú katolíci asi tri štvrtiny, protestantské cirkvi tvoria približne šestinu a bez vyznania je niekoľko percent. Hospodárstvo je rozmanité: ťažba medi a zlata, rybolov, poľnohospodárstvo, priemysel a služby; významný je aj turizmus (Machu Picchu, Cusco, Amazónia).]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:29 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259021-peru</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Poľsko</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259016-polsko</link>
			<description>Poľská republika (Rzeczpospolita Polska) je unitárna parlamentná republika; nezávislosť získala v roku 1918 (súčasná ústava platí od roku 1997). Má približne 38,1 milióna obyvateľov (Odhad OSN, 2025) a rozlohu 312 696 km². Hlavné mesto je Varšava, ďalšie metropoly sú Krakov a Vroclav, významná je aj...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Poľská republika (Rzeczpospolita Polska) je unitárna parlamentná republika; nezávislosť získala v roku 1918 (súčasná ústava platí od roku 1997). Má približne 38,1 milióna obyvateľov (Odhad OSN, 2025) a rozlohu 312 696 km². Hlavné mesto je Varšava, ďalšie metropoly sú Krakov a Vroclav, významná je aj metropola Trojmesto (súmestie miest Gdyňa, Gdaňsk a Sopot). Väčšinu populácie tvoria Poliaci (takmer 99 % pri prvej deklarácii v sčítaní 2021); prítomné sú aj menšiny ako Slezania a Kašubi. V náboženstve silno prevažuje katolicizmus (okolo 71 % v sčítaní 2021), časť obyvateľov sa k viere nehlási. Hospodárstvo je rozvinuté a exportne orientované (priemysel, služby, technológie). Ťahákmi cestovného ruchu sú Tatry, Krakov, Mazurské jazerá a oblasť Trojmesta.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:29 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96259016-polsko</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Pakistan</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96258979-pakistan</link>
			<description>Pakistanská islamská republika (Islamic Republic of Pakistan) je federatívna parlamentná islamská republika; nezávislosť získala 14. augusta 1947. Má približne 255 miliónov obyvateľov (odhad OSN Worldometer 2025) a rozlohu 881 913 km². Hlavné mesto je Islamabad, ďalšie významné metropoly sú Karáčí (...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Pakistanská islamská republika (Islamic Republic of Pakistan) je federatívna parlamentná islamská republika; nezávislosť získala 14. augusta 1947. Má približne 255 miliónov obyvateľov (odhad OSN Worldometer 2025) a rozlohu 881 913 km². Hlavné mesto je Islamabad, ďalšie významné metropoly sú Karáčí (Karachi) a Láhaur (Lahore). Obyvateľstvo tvoria najmä Pandžábčania (približne 45 %), Paštúni (okolo 15 %) a Sindhovia (asi 14 %). Podľa posledného sčítania tvoria moslimovia približne 96 %, hinduisti okolo 2 % a kresťania približne 1–1,5 %. Hospodárstvo je rozmanité, opiera sa o poľnohospodárstvo, textilný a spracovateľský priemysel, energetiku a služby.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:29 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96258979-pakistan</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Pilgrim’s Pride Corporation</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96258964-pilgrim-s-pride-corporation</link>
			<description>Pilgrim’s Pride Corporation (Pilgrim’s) je americká potravinárska spoločnosť zameraná na chov a spracovanie hydiny. Založili ju v roku 1946 bratia Lonnie a Aubrey Pilgrim v Pittsburgu v Texase, neskôr presunula centrálu do Greeley v štáte Colorado. Patrí medzi veľkých producentov kuracieho mäsa v US...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Pilgrim’s Pride Corporation (Pilgrim’s) je americká potravinárska spoločnosť zameraná na chov a spracovanie hydiny. Založili ju v roku 1946 bratia Lonnie a Aubrey Pilgrim v Pittsburgu v Texase, neskôr presunula centrálu do Greeley v štáte Colorado. Patrí medzi veľkých producentov kuracieho mäsa v USA a pôsobí aj v Mexiku a Európe. Vo Veľkej Británii a Írsku pôsobí najmä prostredníctvom spoločností Moy Park a Pilgrim’s UK, ktoré dodávajú hydinové mäso a spracované produkty pod lokálnymi značkami, napríklad Richmond, Fridge Raiders a Mattessons, ako aj pod privátnymi značkami obchodných reťazcov.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:28 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96258964-pilgrim-s-pride-corporation</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Keurig Dr Pepper Inc.</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96258960-keurig-dr-pepper-inc</link>
			<description>Keurig Dr Pepper Inc. je severoamerická nápojárska spoločnosť so sídlom v USA, ktorá vznikla v roku 2018 zlúčením firiem Keurig Green Mountain a Dr Pepper Snapple Group. Pôsobí najmä v segmente nealkoholických nápojov a kávy a má kľúčové kancelárie v štátoch Massachusetts a Texas. Zameriava sa na sý...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Keurig Dr Pepper Inc. je severoamerická nápojárska spoločnosť so sídlom v USA, ktorá vznikla v roku 2018 zlúčením firiem Keurig Green Mountain a Dr Pepper Snapple Group. Pôsobí najmä v segmente nealkoholických nápojov a kávy a má kľúčové kancelárie v štátoch Massachusetts a Texas. Zameriava sa na sýtené a nesýtené nápoje, balené vody, džúsy, ľadové čaje a kávové systémy. Medzi známe značky patria najmä Dr Pepper, 7UP (na vybraných trhoch), Canada Dry, Schweppes (v Amerike), Snapple, A&amp;W, Sunkist soda, Mott’s, ako aj kávové kapsule a prístroje Keurig a značky Green Mountain Coffee Roasters.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:28 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96258960-keurig-dr-pepper-inc</guid>
		</item>
		<item>
			<title>PepsiCo, Inc.</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96258945-pepsico-inc</link>
			<description>PepsiCo, Inc. je americká potravinárska skupina so sídlom v Purchase v štáte New York, vzniknutá v roku 1965 zlúčením Pepsi-Cola Company a Frito-Lay. Patrí medzi najväčšie svetové koncerny v segmente nealkoholických nápojov a balených snackov. Pôsobí vo vyše 200 krajinách a zameriava sa na sýtené a...</description>
			<content:encoded><![CDATA[PepsiCo, Inc. je americká potravinárska skupina so sídlom v Purchase v štáte New York, vzniknutá v roku 1965 zlúčením Pepsi-Cola Company a Frito-Lay. Patrí medzi najväčšie svetové koncerny v segmente nealkoholických nápojov a balených snackov. Pôsobí vo vyše 200 krajinách a zameriava sa na sýtené a nesýtené nápoje, športové a funkčné nápoje, balené džúsy, ovsené a cereálne produkty a slané snacky. Medzi najznámejšie značky patria Pepsi, Mirinda, 7UP, Mountain Dew, Gatorade, Lay’s, Doritos, Cheetos, Ruffles, Quaker či vybrané džúsové a čajové nápoje predávané pod lokálnymi značkami.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:28 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96258945-pepsico-inc</guid>
		</item>
		<item>
			<title>JDE Peet’s N.V.</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96258943-jde-peet-s-n-v</link>
			<description>JDE Peet’s N.V. je nadnárodná potravinárska spoločnosť so sídlom v Amsterdame, zameraná na výrobu a distribúciu kávy a čaju. Vznikla v roku 2020 zlúčením skupiny Jacobs Douwe Egberts a Peet’s Coffee a nadväzuje na dlhú históriu týchto značiek v Európe aj USA. Pôsobí v segmente zrnkovej, mletej a ins...</description>
			<content:encoded><![CDATA[JDE Peet’s N.V. je nadnárodná potravinárska spoločnosť so sídlom v Amsterdame, zameraná na výrobu a distribúciu kávy a čaju. Vznikla v roku 2020 zlúčením skupiny Jacobs Douwe Egberts a Peet’s Coffee a nadväzuje na dlhú históriu týchto značiek v Európe aj USA. Pôsobí v segmente zrnkovej, mletej a instantnej kávy, kapsúl, porciovaných systémov a čajov pre maloobchod, kancelárie aj gastronómiu. Medzi známe značky patria Jacobs, Douwe Egberts, L’OR, Tassimo, Senseo, Moccona, Kenco, Pickwick, Gevalia, Pilão a Peet’s Coffee, predávané na viacerých európskych a mimoeurópskych trhoch.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:28 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96258943-jde-peet-s-n-v</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Plzeňský Prazdroj, a.s.</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96258913-plzensky-prazdroj-a-s</link>
			<description>Plzeňský Prazdroj, a.s. je pivovarnícka spoločnosť so sídlom v Plzni, nadväzujúca na tradíciu Měšťanského pivovaru, v ktorom sa od roku 1842 varí pivo typu Pilsner. Ako akciová spoločnosť pôsobí od 90. rokov 20. storočia po transformácii štátneho podniku a v súčasnosti je súčasťou skupiny Asahi. Pre...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Plzeňský Prazdroj, a.s. je pivovarnícka spoločnosť so sídlom v Plzni, nadväzujúca na tradíciu Měšťanského pivovaru, v ktorom sa od roku 1842 varí pivo typu Pilsner. Ako akciová spoločnosť pôsobí od 90. rokov 20. storočia po transformácii štátneho podniku a v súčasnosti je súčasťou skupiny Asahi. Prevádzkuje pivovary v Plzni, Nošoviciach a Velkých Popovicích a prostredníctvom dcérskej spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko aj pivovar Šariš vo Veľkom Šariši. Medzi známe značky patria Pilsner Urquell, Gambrinus, Radegast, Velkopopovický Kozel, Birell, Frisco a cider Kingswood, pričom Pilsner Urquell patrí medzi najvýznamnejšie exportné české pivá]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:28 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96258913-plzensky-prazdroj-a-s</guid>
		</item>
		<item>
			<title>PENAM</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96258910-penam</link>
			<description>PENAM, a.s. je pekárenská a mlynárska spoločnosť so sídlom v Brne, patriaca do skupiny Agrofert. Vznikla na začiatku 90. rokov 20. storočia postupným združovaním viacerých regionálnych pekární a mlynov na Morave a v Čechách. Zaoberá sa výrobou čerstvého i trvanlivého pečiva, chlebov, rožkov, žemlí,...</description>
			<content:encoded><![CDATA[PENAM, a.s. je pekárenská a mlynárska spoločnosť so sídlom v Brne, patriaca do skupiny Agrofert. Vznikla na začiatku 90. rokov 20. storočia postupným združovaním viacerých regionálnych pekární a mlynov na Morave a v Čechách. Zaoberá sa výrobou čerstvého i trvanlivého pečiva, chlebov, rožkov, žemlí, toastových chlebov, sladkého pečiva a múky, ktoré dodáva do maloobchodných reťazcov aj menších predajní. Medzi známe produkty patria balené chleby Penam, toastové chleby, klasické rožky a žemle, jemné pečivo, záviny, buchty a ďalšie pekárenské výrobky určené pre český a čiastočne aj slovenský trh.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:28 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96258910-penam</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Považský cukor</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96258893-povazsky-cukor</link>
			<description>Považský cukor, a.s. je potravinárska spoločnosť so sídlom v Trenčianskej Teplej, zameraná na výrobu kryštálového cukru z cukrovej repy. Nadväzuje na tradíciu cukrovaru v Trenčianskej Teplej, ktorý bol uvedený do prevádzky v 60. rokoch 20. storočia ako jeden z moderných cukrovarov v bývalom Českoslo...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Považský cukor, a.s. je potravinárska spoločnosť so sídlom v Trenčianskej Teplej, zameraná na výrobu kryštálového cukru z cukrovej repy. Nadväzuje na tradíciu cukrovaru v Trenčianskej Teplej, ktorý bol uvedený do prevádzky v 60. rokoch 20. storočia ako jeden z moderných cukrovarov v bývalom Československu. Spoločnosť pôsobí ako spracovateľ repy od pestovateľov zo západného Slovenska a vyrába najmä biely kryštálový cukor pre potravinársky priemysel, obchodné reťazce a veľkoobchod. Medzi známe produkty patrí balený kryštálový cukor predávaný na slovenskom trhu pod značkou Považský cukor.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:25 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96258893-povazsky-cukor</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Palma</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96258891-palma</link>
			<description>Palma a.s. je slovenská potravinárska spoločnosť so sídlom v Bratislave, nadväzujúca na priemyselnú výrobu rastlinných olejov a tukov, ktorá sa v areáli na Račianskej ulici začala v roku 1920 pod firmou OLEA. Ako akciová spoločnosť v súčasnej právnej podobe pôsobí od roku 2012, keď sa stala právnym...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Palma a.s. je slovenská potravinárska spoločnosť so sídlom v Bratislave, nadväzujúca na priemyselnú výrobu rastlinných olejov a tukov, ktorá sa v areáli na Račianskej ulici začala v roku 1920 pod firmou OLEA. Ako akciová spoločnosť v súčasnej právnej podobe pôsobí od roku 2012, keď sa stala právnym nástupcom spoločnosti Palma Group. Zaoberá sa najmä vývojom, nákupom a predajom rastlinných olejov, tukov na pečenie, margarínov, rastlinných nátierok a kozmetiky. Na trhu je známa produktami ako Raciol, Heliol, Cera, Veto či detskou kozmetikou Bupi.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:25 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96258891-palma</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Baliarne obchodu, a.s. Poprad</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96258888-baliarne-obchodu-a-s-poprad</link>
			<description>Baliarne obchodu, a.s. Poprad je slovenská potravinárska spoločnosť so sídlom v Poprade, zameraná na spracovanie a balenie kávy a čaju. Jej história siaha do roku 1955, keď vznikli Pražiarne, baliarne a skladište štátneho obchodu, pôvodne fungujúce v dvoch garážach so šiestimi zamestnancami. V roku...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Baliarne obchodu, a.s. Poprad je slovenská potravinárska spoločnosť so sídlom v Poprade, zameraná na spracovanie a balenie kávy a čaju. Jej história siaha do roku 1955, keď vznikli Pražiarne, baliarne a skladište štátneho obchodu, pôvodne fungujúce v dvoch garážach so šiestimi zamestnancami. V roku 1994 podnik prešiel do súkromného vlastníctva ako zamestnanecká akciová spoločnosť a nadviazal na rozvoj značiek Popradská káva a Popradský čaj. Dnes firma vyrába a balí kávu a čaj pod značkami Popradská káva, Popradský čaj a prémiový čaj Mistral a podľa dostupných údajov zamestnáva približne 250 ľudí.]]></content:encoded>
			<category>P</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:25 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/p/96258888-baliarne-obchodu-a-s-poprad</guid>
		</item>
	</channel>
</rss>
