<?xml version="1.0" encoding="utf-8"?>
<rss xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/" xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/" xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
	<channel>
		<title>HN Wiki - S</title>
		<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s</link>
		<description></description>
              <atom:link href="https://hnonline.sk/hn-wiki/s/feed" rel="self" type="application/rss+xml" />		<item>
			<title>Sydney</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259550-sydney</link>
			<description>Sydney je najväčšia metropola Austrálie a jej hlavné centrum služieb, financií a kreatívneho priemyslu. Má približne 5,6 milióna obyvateľov a rozloha metropolitnej oblasti je okolo 12 400 km². Ťahajú ho profesionálne služby, banky, technológie, logistika a veľký prístav. Turizmus stojí na Sydney Ope...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Sydney je najväčšia metropola Austrálie a jej hlavné centrum služieb, financií a kreatívneho priemyslu. Má približne 5,6 milióna obyvateľov a rozloha metropolitnej oblasti je okolo 12 400 km². Ťahajú ho profesionálne služby, banky, technológie, logistika a veľký prístav. Turizmus stojí na Sydney Opera House, Harbour Bridge, The Rocks a plážach ako Bondi. Zaujímavosťou je výrazný multikultúrny charakter – veľká časť obyvateľov sa narodila mimo Austrálie.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:37 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259550-sydney</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Santo Domingo</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259529-santo-domingo</link>
			<description>Santo Domingo je hlavné mesto Dominikánskej republiky a najvýznamnejšie hospodárske centrum ostrova Hispaniola. Má približne 1,1 milióna obyvateľov a zaberá okolo 104 km². Dominujú služby, obchod, prístavná logistika, finančný sektor a turizmus, pričom dôležitá je aj výroba v širšom regióne. Turizmu...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Santo Domingo je hlavné mesto Dominikánskej republiky a najvýznamnejšie hospodárske centrum ostrova Hispaniola. Má približne 1,1 milióna obyvateľov a zaberá okolo 104 km². Dominujú služby, obchod, prístavná logistika, finančný sektor a turizmus, pričom dôležitá je aj výroba v širšom regióne. Turizmus stojí na koloniálnej štvrti Zona Colonial (UNESCO), pevnosti Ozama a promenádach pri mori. Zaujímavosťou je, že ide o najstaršie trvalo osídlené európske mesto v Amerike.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:37 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259529-santo-domingo</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Salvador</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259527-salvador</link>
			<description>Salvador je hlavné mesto štátu Bahia a kolíska afro-brazílskej kultúry. Má približne 2,6 milióna obyvateľov a rozlohu 693 km². Ťažisko tvoria služby, prístavné aktivity, obchod a cestovný ruch; dôležitá je aj lokálna výroba a petrochemické zázemie regiónu. Turizmus stojí na historickom centre Pelour...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Salvador je hlavné mesto štátu Bahia a kolíska afro-brazílskej kultúry. Má približne 2,6 milióna obyvateľov a rozlohu 693 km². Ťažisko tvoria služby, prístavné aktivity, obchod a cestovný ruch; dôležitá je aj lokálna výroba a petrochemické zázemie regiónu. Turizmus stojí na historickom centre Pelourinho (UNESCO), koloniálnych kostoloch a hudbe. Zaujímavosťou je silná prítomnosť afrického dedičstva v kuchyni, náboženstve aj karnevalových tradíciách.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:37 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259527-salvador</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Santiago</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259524-santiago</link>
			<description>Santiago je hlavné mesto Čile a jeho dominantné finančné, priemyselné a dopravné centrum. Má približne 6,2 milióna obyvateľov a zaberá okolo 640 km² v urbanizovanej oblasti. Ťažisko tvoria služby (banky, obchod, IT, zdieľané servisné centrá), výroba a riadenie ťažobného sektora krajiny. Turizmus ťah...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Santiago je hlavné mesto Čile a jeho dominantné finančné, priemyselné a dopravné centrum. Má približne 6,2 milióna obyvateľov a zaberá okolo 640 km² v urbanizovanej oblasti. Ťažisko tvoria služby (banky, obchod, IT, zdieľané servisné centrá), výroba a riadenie ťažobného sektora krajiny. Turizmus ťahajú Plaza de Armas, Cerro San Cristóbal, múzeá a vinársky región v okolí. Zaujímavosťou je poloha v kotline pri Andách, čo niekedy zhoršuje zimnú kvalitu ovzdušia.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:37 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259524-santiago</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Colorado Springs</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259517-colorado-springs</link>
			<description>Colorado Springs leží na úpätí Skalistých hôr a spája obranu, šport a outdoorový turizmus. Má približne 483 tisíc obyvateľov a rozlohu 506 km². Výrazná je prítomnosť armády a leteckých inštitúcií, dopĺňaná službami a technológiami; mesto využíva aj silnú reputáciu tréningového prostredia. Turizmus s...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Colorado Springs leží na úpätí Skalistých hôr a spája obranu, šport a outdoorový turizmus. Má približne 483 tisíc obyvateľov a rozlohu 506 km². Výrazná je prítomnosť armády a leteckých inštitúcií, dopĺňaná službami a technológiami; mesto využíva aj silnú reputáciu tréningového prostredia. Turizmus stojí na Garden of the Gods, Pikes Peak a U.S. Air Force Academy. Zaujímavosťou je, že výškový profil okolia láka športovcov na vysokohorskú prípravu.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:36 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259517-colorado-springs</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Sacramento</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259513-sacramento</link>
			<description>Sacramento je hlavné mesto Kalifornie a administratívne centrum jedného z ekonomicky najsilnejších štátov sveta. Má približne 535 tisíc obyvateľov a rozlohu 259 km². Dominujú verejné služby, právo, konzulting a nadväzné korporátne funkcie, dopĺňané agrobiznisom a logistikou v regióne. Turizmus stojí...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Sacramento je hlavné mesto Kalifornie a administratívne centrum jedného z ekonomicky najsilnejších štátov sveta. Má približne 535 tisíc obyvateľov a rozlohu 259 km². Dominujú verejné služby, právo, konzulting a nadväzné korporátne funkcie, dopĺňané agrobiznisom a logistikou v regióne. Turizmus stojí na Old Sacramento, State Capitol a histórii „Gold Rush“. Zaujímavosťou je poloha pri sútoku riek Sacramento a American, ktorá ovplyvnila vznik mesta aj jeho obchodnú úlohu.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:36 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259513-sacramento</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Seattle</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259500-seattle</link>
			<description>Seattle je prístavná metropola severozápadu USA a jeden z hlavných technologických uzlov krajiny. Má približne 755 tisíc obyvateľov a rozlohu 217 km². Ťahajú ho IT a cloud, e-commerce, profesionálne služby, prístav a logistika; v regióne má veľký význam aj letecký priemysel a firma Boeing. Turizmus...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Seattle je prístavná metropola severozápadu USA a jeden z hlavných technologických uzlov krajiny. Má približne 755 tisíc obyvateľov a rozlohu 217 km². Ťahajú ho IT a cloud, e-commerce, profesionálne služby, prístav a logistika; v regióne má veľký význam aj letecký priemysel a firma Boeing. Turizmus stojí na Space Needle, Pike Place Market, nábreží a múzeách. Zaujímavosťou je, že mesto je prirodzene orientované na vodu – trajekty, kanály a mosty sú súčasťou každodenného života.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:36 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259500-seattle</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Dar es Salaam</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259456-dar-es-salaam</link>
			<description>Dar es Salaam je najväčšie mesto Tanzánie a kľúčový prístav, ktorý obsluhuje aj vnútrozemské štáty regiónu. Má približne 6,7 milióna obyvateľov a rozlohu 1 393 km². Dominujú prístavné služby, logistika, obchod, banky a ľahší priemysel; významné sú Tanzania Ports Authority, telekomy ako Vodacom a reg...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Dar es Salaam je najväčšie mesto Tanzánie a kľúčový prístav, ktorý obsluhuje aj vnútrozemské štáty regiónu. Má približne 6,7 milióna obyvateľov a rozlohu 1 393 km². Dominujú prístavné služby, logistika, obchod, banky a ľahší priemysel; významné sú Tanzania Ports Authority, telekomy ako Vodacom a regionálne banky. Turizmus stojí na pobreží Indického oceánu a výletoch na ostrovy (napr. Zanzibar). Zaujímavosťou je, že hoci hlavným mestom je Dodoma, ekonomické ťažisko krajiny zostáva práve tu]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:36 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259456-dar-es-salaam</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Samarkand</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259444-samarkand</link>
			<description>Samarkand (uzb. Samarqand) je jedna z najslávnejších staníc Hodvábnej cesty a kultúrny symbol Uzbekistanu. Má približne 600 tisíc obyvateľov a rozlohu okolo 120 km². Ekonomiku tvoria služby, regionálny obchod a cestovný ruch, posilnený investíciami do infraštruktúry a kongresových kapacít. Turizmus...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Samarkand (uzb. Samarqand) je jedna z najslávnejších staníc Hodvábnej cesty a kultúrny symbol Uzbekistanu. Má približne 600 tisíc obyvateľov a rozlohu okolo 120 km². Ekonomiku tvoria služby, regionálny obchod a cestovný ruch, posilnený investíciami do infraštruktúry a kongresových kapacít. Turizmus stojí na Registane, mešite Bibi-Chanum, mauzóleu Gur-e Amir a nekropole Shah-i-Zinda (UNESCO). Zaujímavosťou je, že mesto bolo centrom ríše Timurovcov a jeho monumentálna architektúra dodnes určuje predstavu „stredoázijskej“ krásy.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:35 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259444-samarkand</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Surabaya</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259397-surabaya</link>
			<description>Surabaya je druhé najväčšie mesto Indonézie a kľúčový prístavný a priemyselný uzol ostrova Jáva. Má približne 3,0 milióna obyvateľov a rozlohu 350 km². Ekonomiku tvoria prístavné služby, obchod, logistika a výroba; so Surabayou sa spája tabakový gigant HM Sampoerna a významné sú aj štátne lodiarske...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Surabaya je druhé najväčšie mesto Indonézie a kľúčový prístavný a priemyselný uzol ostrova Jáva. Má približne 3,0 milióna obyvateľov a rozlohu 350 km². Ekonomiku tvoria prístavné služby, obchod, logistika a výroba; so Surabayou sa spája tabakový gigant HM Sampoerna a významné sú aj štátne lodiarske a strojárske kapacity v regióne. Turizmus stojí na koloniálnych štvrtiach, moste Suramadu a mestských parkoch. Zaujímavosťou je silná rola mesta v dejinách indonézskej nezávislosti, pripomínaná pamätníkmi „City of Heroes“.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:35 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259397-surabaya</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Sapporo</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259391-sapporo</link>
			<description>Sapporo (jap. 札幌 Sapporo) je hlavné mesto ostrova Hokkaidó a severná metropola známa zimným turizmom a kvalitným urbanizmom. Má približne 2,0 milióna obyvateľov a rozlohu 1 121 km². Ekonomiku tvoria služby, potravinárstvo, regionálna energetika a logistika; s mestom sa spája retailová značka Nitori...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Sapporo (jap. 札幌 Sapporo) je hlavné mesto ostrova Hokkaidó a severná metropola známa zimným turizmom a kvalitným urbanizmom. Má približne 2,0 milióna obyvateľov a rozlohu 1 121 km². Ekonomiku tvoria služby, potravinárstvo, regionálna energetika a logistika; s mestom sa spája retailová značka Nitori a tradícia piva Sapporo. Turistov priťahuje Snow Festival, Odori Park, veža TV Tower a blízke lyžiarske strediská. Zaujímavosťou je „americky“ pravidelná mriežková sieť ulíc, navrhnutá pri modernom plánovaní mesta v 19. storočí.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:35 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259391-sapporo</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Shenzhen</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259385-shenzhen</link>
			<description>Šen-čen (čín. 深圳 Shēnzhèn; angl. Shenzhen) je symbol čínskeho ekonomického zázraku a jedna z hlavných „hardware“ a technologických metropol sveta. Má približne 18 miliónov obyvateľov a rozlohu 1 997 km². Ekonomiku tvoria technológie, finančné služby, vývoj elektroniky a výroba s vysokou pridanou hod...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Šen-čen (čín. 深圳 Shēnzhèn; angl. Shenzhen) je symbol čínskeho ekonomického zázraku a jedna z hlavných „hardware“ a technologických metropol sveta. Má približne 18 miliónov obyvateľov a rozlohu 1 997 km². Ekonomiku tvoria technológie, finančné služby, vývoj elektroniky a výroba s vysokou pridanou hodnotou; sídlia tu giganti Huawei, Tencent a výrobca dronov DJI. Turizmus je modernejší – mrakodrapy, parky a pobrežné zóny, blízkosť Hongkongu posilňuje biznis aj návštevy. Zaujímavosťou je, že ešte koncom 70. rokov šlo o malé mesto, no status špeciálnej ekonomickej zóny zmenil jeho tempo rastu.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:35 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259385-shenzhen</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Soul</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259382-soul</link>
			<description>Soul (kór. 서울 Seoul) je hlavné mesto Južnej Kórey a špičkové ázijské centrum technológií, dizajnu a financií. Má približne 9,6 milióna obyvateľov a rozlohu 605 km². Dominujú služby, výskum a high-tech výroba v metropolitnom zázemí; svetové značky Samsung, LG a Hyundai definujú globálny vplyv mesta....</description>
			<content:encoded><![CDATA[Soul (kór. 서울 Seoul) je hlavné mesto Južnej Kórey a špičkové ázijské centrum technológií, dizajnu a financií. Má približne 9,6 milióna obyvateľov a rozlohu 605 km². Dominujú služby, výskum a high-tech výroba v metropolitnom zázemí; svetové značky Samsung, LG a Hyundai definujú globálny vplyv mesta. Turisticky vynikajú paláce Gyeongbokgung a Changdeokgung, štvrte Myeongdong a Hongdae či vyhliadky na Namsane. Zaujímavosťou je, že moderné „smart“ mesto sa tu prelína s tradíciou hanok domov a kráľovských záhrad]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:35 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259382-soul</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Šanghaj</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259375-sanghaj</link>
			<description>Šanghaj (čín. 上海 Šànghǎi) je najväčšie mesto Číny a globálny uzol financií, obchodu a námornej dopravy. Má približne 24,9 milióna obyvateľov a rozlohu 6 340 km². Ťahá ho finančný sektor (Lujiazui), logistika a prístav, moderné služby aj výroba; dôležité sú SAIC Motor, China Eastern Airlines a veľká...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Šanghaj (čín. 上海 Šànghǎi) je najväčšie mesto Číny a globálny uzol financií, obchodu a námornej dopravy. Má približne 24,9 milióna obyvateľov a rozlohu 6 340 km². Ťahá ho finančný sektor (Lujiazui), logistika a prístav, moderné služby aj výroba; dôležité sú SAIC Motor, China Eastern Airlines a veľká výrobná základňa Tesla. Turizmus sa opiera o Bund, Nanjing Road, záhrady Yu a panorámu Pudongu. Mesto je známe tým, že patrí k svetovým lídrom v kontajnerovej preprave a rýchlo buduje „smart“ štvrte.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:34 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259375-sanghaj</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Split</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259354-split</link>
			<description>Split má 160 577 obyvateľov (DZS Croatia, Census 2021) a rozlohu približne 79 km². Je najväčším mestom Dalmácie a kľúčovým prístavným uzlom na Jadrane; ekonomika stojí na službách, obchode, doprave a silnom turizme, dôležité sú trajekty na ostrovy. Najväčším lákadlom je Diokleciánov palác (UNESCO) a...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Split má 160 577 obyvateľov (DZS Croatia, Census 2021) a rozlohu približne 79 km². Je najväčším mestom Dalmácie a kľúčovým prístavným uzlom na Jadrane; ekonomika stojí na službách, obchode, doprave a silnom turizme, dôležité sú trajekty na ostrovy. Najväčším lákadlom je Diokleciánov palác (UNESCO) a promenáda Riva. Zaujímavosť: historické jadro tvorí priamo rímsky palác, ktorý sa postupne „zmenil“ na živé mesto.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:34 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259354-split</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Skopje</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259351-skopje</link>
			<description>Skopje (mac. Скопје) je hlavným mestom Severného Macedónska, má 526 502 obyvateľov (State Statistical Office, Census 2021) a rozlohu približne 571 km² (metropolitná oblasť). Je hlavným ekonomickým centrom Severného Macedónska; dominujú služby, štátna správa, obchod a ľahký priemysel, dôležitá je aj...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Skopje (mac. Скопје) je hlavným mestom Severného Macedónska, má 526 502 obyvateľov (State Statistical Office, Census 2021) a rozlohu približne 571 km² (metropolitná oblasť). Je hlavným ekonomickým centrom Severného Macedónska; dominujú služby, štátna správa, obchod a ľahký priemysel, dôležitá je aj logistika na balkánskych koridoroch. Turizmus ťahá Kamenný most, Starý bazár a pevnosť Kale. Zaujímavosť: veľká časť mesta bola prestavaná po zemetrasení v roku 1963.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:34 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259351-skopje</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Sarajevo</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259350-sarajevo</link>
			<description>Sarajevo má 275 524 obyvateľov (Census 2013 – City of Sarajevo) a rozlohu približne 141,5 km². Je hlavným administratívnym a kultúrnym centrom Bosny a Hercegoviny; ekonomiku tvoria služby, verejná správa, obchod, finančné služby a turizmus. Mesto je známe historickým prelínaním kultúr – Baščaršija,...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Sarajevo má 275 524 obyvateľov (Census 2013 – City of Sarajevo) a rozlohu približne 141,5 km². Je hlavným administratívnym a kultúrnym centrom Bosny a Hercegoviny; ekonomiku tvoria služby, verejná správa, obchod, finančné služby a turizmus. Mesto je známe historickým prelínaním kultúr – Baščaršija, mešity, kostoly aj synagógy. Turisticky lákajú latinský most a vyhliadky v okolí. Zaujímavosť: Sarajevo je spojené so začiatkom 1. svetovej vojny (atentát 1914) a bolo dejiskom ZOH 1984.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:34 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259350-sarajevo</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Štrasburg</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259331-strasburg</link>
			<description>Štrasburg (fr. Strasbourg) má 291 709 obyvateľov (INSEE,2022) a rozlohu približne 78 km². Je významným európskym politickým centrom – je oficiálnym sídlom Európskeho parlamentu, kde sa konajú plenárne zasadnutia; zároveň tu sídli Rada Európy a Európsky súd pre ľudské práva. Ekonomiku tvoria najmä sl...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Štrasburg (fr. Strasbourg) má 291 709 obyvateľov (INSEE,2022) a rozlohu približne 78 km². Je významným európskym politickým centrom – je oficiálnym sídlom Európskeho parlamentu, kde sa konajú plenárne zasadnutia; zároveň tu sídli Rada Európy a Európsky súd pre ľudské práva. Ekonomiku tvoria najmä služby, právo, vzdelávanie, cezhraničné podnikanie s Nemeckom a logistika viazaná na Rýn. Turizmus ťahá katedrála Notre-Dame, štvrť La Petite France a kanály. Mesto je silným symbolom francúzsko-nemeckého zmierenia a spolupráce.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:34 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259331-strasburg</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Sevilla</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259308-sevilla</link>
			<description>Sevilla má 687 488 obyvateľov (INE, stav k 1. 1. 2024) a rozlohu približne 141 km². Je administratívnym a ekonomickým centrom Andalúzie; ekonomiku tvoria verejné služby, obchod, cestovný ruch, letecký priemysel v regióne a rastúce technologické služby. Najväčšie lákadlá sú katedrála s Giraldou, Alcá...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Sevilla má 687 488 obyvateľov (INE, stav k 1. 1. 2024) a rozlohu približne 141 km². Je administratívnym a ekonomickým centrom Andalúzie; ekonomiku tvoria verejné služby, obchod, cestovný ruch, letecký priemysel v regióne a rastúce technologické služby. Najväčšie lákadlá sú katedrála s Giraldou, Alcázar a Plaza de España. Vďaka polohe na Guadalquivire historicky profitovala z obchodu so zámorím. Mesto je známe aj veľkými tradíciami Semana Santa a Feria de Abril.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:33 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259308-sevilla</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Štokholm</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259303-stokholm</link>
			<description>Štokholm (swe. Stockholm) má 995 574 obyvateľov (SCB, stav 31. 12. 2024) a rozlohu približne 188 km². Je politickým a finančným centrom Švédska, s dominantnými odvetviami IT, telekomunikácií, financií, startupov a kreatívnych služieb; dôležitú úlohu má aj prístav a logistika v súostroví. Turizmus st...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Štokholm (swe. Stockholm) má 995 574 obyvateľov (SCB, stav 31. 12. 2024) a rozlohu približne 188 km². Je politickým a finančným centrom Švédska, s dominantnými odvetviami IT, telekomunikácií, financií, startupov a kreatívnych služieb; dôležitú úlohu má aj prístav a logistika v súostroví. Turizmus stojí na Gamla stan, Kráľovskom paláci a múzeu Vasa. Mesto je rozložené na viacerých ostrovoch a často sa označuje ako „Benátky severu“.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:33 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259303-stokholm</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Solún</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259302-solun</link>
			<description>Solún (gr. Θεσσαλονίκη, Thessaloníki) má 317 778 obyvateľov (ELSTAT, sčítanie 2021) a rozlohu 19,307 km². Druhé najväčšie mesto Grécka je kľúčovým prístavom a obchodným uzlom severnej časti krajiny; ekonomiku tvoria služby, logistika, univerzity, IT a regionálny veľkoobchod. Vďaka polohe na Thermajs...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Solún (gr. Θεσσαλονίκη, Thessaloníki) má 317 778 obyvateľov (ELSTAT, sčítanie 2021) a rozlohu 19,307 km². Druhé najväčšie mesto Grécka je kľúčovým prístavom a obchodným uzlom severnej časti krajiny; ekonomiku tvoria služby, logistika, univerzity, IT a regionálny veľkoobchod. Vďaka polohe na Thermajskom zálive je aj významnou bránou na Balkán a dôležitým dopravným uzlom. Turistov lákajú Biela veža, Aristotelovo námestie, Rotunda a bohaté byzantské pamiatky (viaceré sú UNESCO). Mesto nesie meno po Thessaloniké, sestre Alexandra Veľkého, a v dejinách bolo „spoluhlavným“ mestom Byzancie.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:33 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259302-solun</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Sofia</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259295-sofia</link>
			<description>Sofia (bulh. София) má 1 295 931 obyvateľov (NSI Bulgaria, stav k 31. 12. 2024) a rozlohu približne 1 344 km². Je politickým, finančným a inovačným centrom Bulharska; dominujú služby, štátna správa, bankovníctvo, IT a zdieľané servisné centrá, dôležitá je aj výroba a energetika v rámci metropolitnéh...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Sofia (bulh. София) má 1 295 931 obyvateľov (NSI Bulgaria, stav k 31. 12. 2024) a rozlohu približne 1 344 km². Je politickým, finančným a inovačným centrom Bulharska; dominujú služby, štátna správa, bankovníctvo, IT a zdieľané servisné centrá, dôležitá je aj výroba a energetika v rámci metropolitného zázemia. Významný je dopravný uzol Balkánu (letisko, železnica, diaľnice) a univerzitné zázemie. Medzi najznámejšie miesta patria katedrála Alexandra Nevského, bulvár Vitoša či antická Serdika. Mesto je jednou z najstarších európskych metropol a stojí pri minerálnych prameňoch.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:33 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259295-sofia</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Dick Schoof</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259269-dick-schoof</link>
			<description>Dick Schoof (* 8. marec 1957, Santpoort, Holandsko) je holandský politik, od 2. júla 2024 predseda vlády Holandska (nestranný; od júna 2025 vedie kabinet v demisii). Predtým pôsobil vo vrcholových funkciách štátu – bol generálnym tajomníkom ministerstva spravodlivosti a bezpečnosti, riadil civilnú r...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Dick Schoof (* 8. marec 1957, Santpoort, Holandsko) je holandský politik, od 2. júla 2024 predseda vlády Holandska (nestranný; od júna 2025 vedie kabinet v demisii). Predtým pôsobil vo vrcholových funkciách štátu – bol generálnym tajomníkom ministerstva spravodlivosti a bezpečnosti, riadil civilnú rozviedku AIVD a viedol úrad pre bezpečnosť a protiterorizmus (NCTV). Kariéru začínal vo verejnej správe a polícii. Ako premiér sa profiluje technokraticky, zdôrazňuje riadenie migrácie, bezpečnosť, efektívnu verejnú správu a kontinuitu fungovania štátu.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:33 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259269-dick-schoof</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Politické strany Holandska</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259267-politicke-strany-holandska</link>
			<description>Holandskú politiku formuje pestrá škála strán: VVD (liberálno-konzervatívna) a CDA (kresťanskodemokratická); D66 (sociálno-liberálna); PvdA a GroenLinks (stredoľavá a zelená – často spoločne); SP (socialistická); PVV (pravicovo-populistická, protiimigračná); BBB (agrárno-populistické hnutie farmárov...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Holandskú politiku formuje pestrá škála strán: VVD (liberálno-konzervatívna) a CDA (kresťanskodemokratická); D66 (sociálno-liberálna); PvdA a GroenLinks (stredoľavá a zelená – často spoločne); SP (socialistická); PVV (pravicovo-populistická, protiimigračná); BBB (agrárno-populistické hnutie farmárov); ChristenUnie a SGP (kresťanské, spoločensky konzervatívne); PvdD (strana zvierat a klímy); Volt (paneurópske); JA21 a FvD (pravicovo-nacionalistické/euroskeptické); DENK (zameraná na menšiny). Fragmentovaná scéna robí koaličné vlády štandardom.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:33 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259267-politicke-strany-holandska</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Politický systém Holandska</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259263-politicky-system-holandska</link>
			<description>Politický systém Holandska sa opiera o princípy konštitučnej monarchie a parlamentnej demokracie. Hlavou štátu je kráľ s prevažne reprezentatívnou rolou; formálne menuje premiéra a vládu. Exekutívu vedie predseda vlády a Rada ministrov, politicky zodpovedná parlamentu; koaličné vlády sú bežné. Parla...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Politický systém Holandska sa opiera o princípy konštitučnej monarchie a parlamentnej demokracie. Hlavou štátu je kráľ s prevažne reprezentatívnou rolou; formálne menuje premiéra a vládu. Exekutívu vedie predseda vlády a Rada ministrov, politicky zodpovedná parlamentu; koaličné vlády sú bežné. Parlament (Staten-Generaal) je dvojkomorový: Tweede Kamer (150 poslancov volených pomerne na 4 roky, otvorené listiny) a Eerste Kamer (75 senátorov volených nepriamo krajinskými poslancami). Súdna moc je nezávislá, no súdy nesmú preskúmavať ústavnosť zákonov. Významnú poradnú a správnosúdnu rolu zohráva Štátna rada. Územná správa má tri vetvy: provincie, obce a vodohospodárske úrady.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:33 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259263-politicky-system-holandska</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Keir Starmer</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259258-keir-starmer</link>
			<description>Keir Starmer (* 2. september 1962, Londýn, Spojené kráľovstvo) je britský politik a právnik, od 5. júla 2024 predseda vlády Spojeného kráľovstva a od 4. apríla 2020 líder Labouristickej strany. Od roku 2015 je poslancom za obvod Holborn and St Pancras; v rokoch 2020 – 2024 bol lídrom opozície. V rok...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Keir Starmer (* 2. september 1962, Londýn, Spojené kráľovstvo) je britský politik a právnik, od 5. júla 2024 predseda vlády Spojeného kráľovstva a od 4. apríla 2020 líder Labouristickej strany. Od roku 2015 je poslancom za obvod Holborn and St Pancras; v rokoch 2020 – 2024 bol lídrom opozície. V rokoch 2008 – 2013 pôsobil ako generálny riaditeľ prokuratúry (Director of Public Prosecutions) a šéf Crown Prosecution Service; v roku 2014 bol povýšený do šľachtického stavu (Sir). Vyštudoval právo (Leeds, Oxford), pôsobil ako barrister a od 2002 je Queen’s Counsel. V politike sa zameriava na hospodársku obnovu, modernizáciu verejných služieb a pragmatické vzťahy s Európou.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:33 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259258-keir-starmer</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Adolfo Suárez</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259252-adolfo-suarez</link>
			<description>Adolfo Suárez (* 25. september 1932, Cebreros, Španielsko – † 23. marec 2014, Madrid, Španielsko) bol španielsky politik, predseda vlády v rokoch 1976 – 1981 a kľúčová postava prechodu k demokracii. Ako líder Unión de Centro Democrático (UCD – Stredová demokratická únia) vyhral voľby 1977 a 1979, pr...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Adolfo Suárez (* 25. september 1932, Cebreros, Španielsko – † 23. marec 2014, Madrid, Španielsko) bol španielsky politik, predseda vlády v rokoch 1976 – 1981 a kľúčová postava prechodu k demokracii. Ako líder Unión de Centro Democrático (UCD – Stredová demokratická únia) vyhral voľby 1977 a 1979, presadil legalizáciu strán vrátane komunistov, amnestiu a prijatie Ústavy 1978. Predtým bol civilným guvernérom Segovie (1968 – 1969), generálnym riaditeľom televízie RTVE (1969 – 1973) a ministrom-tajomníkom Movimiento Nacional (1975 – 1976). V roku 1982 založil Centro Democrático y Social (CDS). Po odchode z úradu získal titul vojvoda zo Suáreza]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:33 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259252-adolfo-suarez</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Santiago Abascal</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259250-santiago-abascal</link>
			<description>Santiago Abascal (* 14. apríl 1976, Bilbao, Španielsko) je španielsky politik, od 2014 predseda strany Vox a od 2019 poslanec Kongresu za Madrid. Predtým pôsobil v Ľudovej strane (1994 – 2013), bol poslancom Baskického parlamentu (2004 – 2005; 2005 – 2009) a mestským poslancom v Llodiu. Viedol aj Ag...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Santiago Abascal (* 14. apríl 1976, Bilbao, Španielsko) je španielsky politik, od 2014 predseda strany Vox a od 2019 poslanec Kongresu za Madrid. Predtým pôsobil v Ľudovej strane (1994 – 2013), bol poslancom Baskického parlamentu (2004 – 2005; 2005 – 2009) a mestským poslancom v Llodiu. Viedol aj Agentúru na ochranu údajov Madridského spoločenstva (2010 – 2012). Vyštudoval sociológiu na Univerzite v Deuste. Ako líder Vox zdôrazňuje jednotu Španielska, bezpečnosť a centralizáciu kompetencií štátu.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:33 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259250-santiago-abascal</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Politické strany v Španielsku</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259247-politicke-strany-v-spanielsku</link>
			<description>Španielsku politiku formujú najmä celonárodné strany: PSOE – stredoľavá sociálnodemokratická sila, dôraz na sociálny štát a proeurópske smerovanie; PP – stredopravá konzervatívno-liberálna strana trhových reforiem; Vox – pravicovo-nacionalistická, dôraz na jednotu štátu, migráciu a poriadok; Sumar –...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Španielsku politiku formujú najmä celonárodné strany: PSOE – stredoľavá sociálnodemokratická sila, dôraz na sociálny štát a proeurópske smerovanie; PP – stredopravá konzervatívno-liberálna strana trhových reforiem; Vox – pravicovo-nacionalistická, dôraz na jednotu štátu, migráciu a poriadok; Sumar – ľavicová a zelená koalícia orientovaná na práva pracujúcich a klimatickú politiku. Silné sú aj regionálne subjekty: ERC a Junts v Katalánsku (prosebautonómne/nezávislostné), PNV a EH Bildu v Baskicku, BNG v Galícii či Coalición Canaria na Kanároch; vplyv majú najmä pri skladaní väčšín v Corte s Generales.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:33 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259247-politicke-strany-v-spanielsku</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Kráľ Španielska</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259246-kral-spanielska</link>
			<description>Kráľ Španielska je dedičná hlava štátu a symbol jednoty a kontinuity. Reprezentuje krajinu navonok, sankcionuje a promulgzuje zákony, vyhlasuje voľby a na návrh predsedu vlády môže rozpustiť Cortes Generales. Po úspešnej investitúre v Kongrese menuje predsedu vlády a na jeho návrh členov kabinetu, r...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Kráľ Španielska je dedičná hlava štátu a symbol jednoty a kontinuity. Reprezentuje krajinu navonok, sankcionuje a promulgzuje zákony, vyhlasuje voľby a na návrh predsedu vlády môže rozpustiť Cortes Generales. Po úspešnej investitúre v Kongrese menuje predsedu vlády a na jeho návrh členov kabinetu, ratifikuje medzinárodné zmluvy, udeľuje vyznamenania a je vrchným veliteľom ozbrojených síl. Takmer všetky akty vyžadujú spolupodpis premiéra alebo ministra; panovník je nedotknuteľný a právne nezodpovedný, politickú zodpovednosť nesie vláda. Nástupníctvo je dedičné podľa primogenitúry; pri maloletosti či nespôsobilosti sa ustanovuje regent.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:33 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259246-kral-spanielska</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Politický systém Španielska</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259243-politicky-system-spanielska</link>
			<description>Politický systém Španielska sa opiera o princípy parlamentnej monarchie s výraznou decentralizáciou. Hlavou štátu je kráľ s reprezentatívnymi a moderátorskými úlohami. Exekutívu vedie predseda vlády (Presidente del Gobierno), ktorého po investitúre volí Kongres poslancov; môže žiadať hlasovanie o dô...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Politický systém Španielska sa opiera o princípy parlamentnej monarchie s výraznou decentralizáciou. Hlavou štátu je kráľ s reprezentatívnymi a moderátorskými úlohami. Exekutívu vedie predseda vlády (Presidente del Gobierno), ktorého po investitúre volí Kongres poslancov; môže žiadať hlasovanie o dôvere a čeliť konštruktívnemu vysloveniu nedôvery. Zákonodarnú moc vykonávajú dvojkomorové Cortes Generales: Kongres (kľúčová komora, pomerné voľby) a Senát (územné zastúpenie, časť volená priamo, časť delegovaná regiónmi). Súdnu moc tvoria všeobecné súdy na čele s Najvyšším súdom; ústavnosť stráži Ústavný súd. Územie tvorí 17 autonómnych spoločenstiev a 2 mestá s vlastnými kompetenciami.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:33 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259243-politicky-system-spanielska</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Sébastien Lecornu</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259238-sebastien-lecornu</link>
			<description>Sébastien Lecornu (* 11. jún 1986, Eaubonne, Francúzsko) je francúzsky politik, od 9. septembra 2025 predseda vlády. V rokoch 2022 – 2025 bol ministrom ozbrojených síl; 2020 – 2022 ministrom pre zámorské územia (vláda Jeana Castexa). Predtým pôsobil ako štátny tajomník pre ekologickú transformáciu (...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Sébastien Lecornu (* 11. jún 1986, Eaubonne, Francúzsko) je francúzsky politik, od 9. septembra 2025 predseda vlády. V rokoch 2022 – 2025 bol ministrom ozbrojených síl; 2020 – 2022 ministrom pre zámorské územia (vláda Jeana Castexa). Predtým pôsobil ako štátny tajomník pre ekologickú transformáciu (2017 – 2018) a minister pre územné samosprávy (2018 – 2020). Na regionálnej úrovni viedol department Eure a krátko bol primátorom Vernonu. Patrí k táboru Emmanuela Macrona; zameriava sa na efektívne riadenie rezortov, modernizáciu verejnej správy a obrany]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259238-sebastien-lecornu</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Politické strany vo Francúzsku</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259237-politicke-strany-vo-francuzsku</link>
			<description>Francúzsku politiku tvoria najmä: Renaissance (centristická, proeurópska, prezidentov tábor) s partnermi MoDem a Horizons; Rassemblement National (RN) – nacionalno-konzervatívna, protiimigračná a euroskeptickejšia sila; Les Républicains (LR) – stredopravá, gaullistická pravica; La France insoumise (...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Francúzsku politiku tvoria najmä: Renaissance (centristická, proeurópska, prezidentov tábor) s partnermi MoDem a Horizons; Rassemblement National (RN) – nacionalno-konzervatívna, protiimigračná a euroskeptickejšia sila; Les Républicains (LR) – stredopravá, gaullistická pravica; La France insoumise (LFI) – radikálnejšia ľavica s dôrazom na sociálny štát; Parti socialiste (PS) – tradičná sociálnodemokratická strana; Les Écologistes/EELV – zelení so silným klimatickým programom; PCF – komunistická ľavica; Reconquête! – národno-konzervatívne hnutie z pravej opozície. Regionálne scenérie dopĺňajú autonómne a lokálne listiny.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259237-politicke-strany-vo-francuzsku</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Politický systém Francúzska</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259233-politicky-system-francuzska</link>
			<description>Politický systém Francúzska sa opiera o princípy poloprezidentskej republiky Piatej republiky. Prezident je priamo volený na 5 rokov, menuje predsedu vlády, môže rozpustiť Národné zhromaždenie, vyhlasovať referendum a v krízach uplatniť výnimočné právomoci. Vládu vedie premiér; je politicky zodpoved...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Politický systém Francúzska sa opiera o princípy poloprezidentskej republiky Piatej republiky. Prezident je priamo volený na 5 rokov, menuje predsedu vlády, môže rozpustiť Národné zhromaždenie, vyhlasovať referendum a v krízach uplatniť výnimočné právomoci. Vládu vedie premiér; je politicky zodpovedná Národnému zhromaždeniu, ktoré ju môže odvolať nedôverou. Parlament je dvojkomorový: Národné zhromaždenie (577 poslancov, dvojkolový väčšinový systém) a Senát (348 senátorov, nepriamou voľbou). Ústavnú kontrolu zabezpečuje Ústavná rada; kľúčové sú aj Štátna rada a Kasačný súd. Decentralizácia prebieha na úrovni regiónov, departementov a obcí.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259233-politicky-system-francuzska</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Silvio Berlusconi</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259232-silvio-berlusconi</link>
			<description>Silvio Berlusconi (* 29. september 1936, Miláno, Taliansko – † 12. jún 2023, Miláno, Taliansko) bol taliansky podnikateľ a politik, zakladateľ a dlhoročný líder Forza Italia (od 1994 – 2009, znovu od 2013). Predsedom vlády bol v rokoch 1994 – 1995, 2001 – 2006 a 2008 – 2011. V rokoch 2019 – 2022 pôs...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Silvio Berlusconi (* 29. september 1936, Miláno, Taliansko – † 12. jún 2023, Miláno, Taliansko) bol taliansky podnikateľ a politik, zakladateľ a dlhoročný líder Forza Italia (od 1994 – 2009, znovu od 2013). Predsedom vlády bol v rokoch 1994 – 1995, 2001 – 2006 a 2008 – 2011. V rokoch 2019 – 2022 pôsobil ako poslanec Európskeho parlamentu, v roku 2022 sa vrátil do Senátu. Vybudoval mediálnu skupinu Mediaset a v rokoch 1986 – 2017 vlastnil futbalový klub AC Miláno. V roku 2013 bol odsúdený za daňový podvod a dočasne vylúčený z výkonu verejných funkcií. Napriek sporom a škandálom patril k najvplyvnejším postavám talianskej politiky po roku 1994.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259232-silvio-berlusconi</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Elly Schlein</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259231-elly-schlein</link>
			<description>Elly Schlein (* 4. máj 1985, Lugano, Švajčiarsko) je talianska politička, od 12. marca 2023 predsedníčka Demokratickej strany (Partito Democratico). Od 13. októbra 2022 je poslankyňa Poslaneckej snemovne. V rokoch 2020 – 2022 pôsobila ako podpredsedníčka regiónu Emilia-Romagna a v rokoch 2014 – 2019...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Elly Schlein (* 4. máj 1985, Lugano, Švajčiarsko) je talianska politička, od 12. marca 2023 predsedníčka Demokratickej strany (Partito Democratico). Od 13. októbra 2022 je poslankyňa Poslaneckej snemovne. V rokoch 2020 – 2022 pôsobila ako podpredsedníčka regiónu Emilia-Romagna a v rokoch 2014 – 2019 bola poslankyňa Európskeho parlamentu. Vyštudovala právo na Univerzite v Bologni, verejne sa profilovala v regionálnej politike cez iniciatívu Emilia-Romagna Coraggiosa. V politike zdôrazňuje sociálnu spravodlivosť, pracovné podmienky, rovnosť príležitostí, digitalizáciu a modernizáciu verejných služieb; kladie dôraz na proeurópsku spoluprácu a ekologické inovácie.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259231-elly-schlein</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Matteo Salvini</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259229-matteo-salvini</link>
			<description>Matteo Salvini (* 9. marec 1973, Miláno, Taliansko) je taliansky politik, od 22. októbra 2022 podpredseda vlády a minister infraštruktúr a dopravy. Od decembra 2013 vedie stranu Lega (Lega per Salvini Premier), od roku 2018 je senátorom; v rokoch 2018 – 2019 bol podpredsedom vlády a ministrom vnútra...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Matteo Salvini (* 9. marec 1973, Miláno, Taliansko) je taliansky politik, od 22. októbra 2022 podpredseda vlády a minister infraštruktúr a dopravy. Od decembra 2013 vedie stranu Lega (Lega per Salvini Premier), od roku 2018 je senátorom; v rokoch 2018 – 2019 bol podpredsedom vlády a ministrom vnútra. V rokoch 2004 – 2018 pôsobil ako poslanec Európskeho parlamentu. Presadzuje reformu infraštruktúr a dopravnej siete, vrátane projektu mosta cez Messinskú úžinu, a dôraz na fiškálnu disciplínu a podnikateľské prostredie. Pred vstupom do vrcholovej politiky pôsobil ako novinár a mestský poslanec v Miláne.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259229-matteo-salvini</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Markus Söder</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259219-markus-soder</link>
			<description>Markus Söder (* 5. január 1967, Norimberg, Nemecko) je nemecký politik (CSU), od 16. marca 2018 ministerský predseda Bavorska a od 19. januára 2019 predseda CSU. Pred nástupom do čela krajiny pôsobil ako bavorský minister financií (2011 – 2018); predtým viedol rezorty zdravotníctva a životného prost...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Markus Söder (* 5. január 1967, Norimberg, Nemecko) je nemecký politik (CSU), od 16. marca 2018 ministerský predseda Bavorska a od 19. januára 2019 predseda CSU. Pred nástupom do čela krajiny pôsobil ako bavorský minister financií (2011 – 2018); predtým viedol rezorty zdravotníctva a životného prostredia a spolkových a európskych záležitostí. Poslancom bavorského krajinského snemu je od roku 1994. Vyštudoval právo na Univerzite v Erlangene–Norimbergu. Zdôrazňuje rozpočtovú disciplínu, podporu inovácií a infraštruktúry a silnú regionálnu identitu Bavorska.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259219-markus-soder</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Politické strany v Nemecku</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259217-politicke-strany-v-nemecku</link>
			<description>Nemeckú politiku formujú najmä: CDU/CSU – stredopravý konzervatívno-kresťanskodemokratický blok (CSU pôsobí v Bavorsku), dôraz na trhovú ekonomiku a poriadok. SPD – sociálnodemokratická strana sociálneho štátu a pracovných práv. Zelení – ekologická a sociálno-liberálna politika, klimatická transform...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Nemeckú politiku formujú najmä: CDU/CSU – stredopravý konzervatívno-kresťanskodemokratický blok (CSU pôsobí v Bavorsku), dôraz na trhovú ekonomiku a poriadok. SPD – sociálnodemokratická strana sociálneho štátu a pracovných práv. Zelení – ekologická a sociálno-liberálna politika, klimatická transformácia. FDP – klasicko-liberálna, nízke dane, podnikanie, občianske slobody. AfD – pravicovo-populistická, národno-konzervatívna a euroskeptická, tvrdá migračná línia. Die Linke – ľavicovo-socialistická, dôraz na prerozdelenie a pacifizmus. BSW (Bündnis Sahra Wagenknecht) – národno-ľavicová, sociálny štát, kritická k migrácii a sankciám.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259217-politicke-strany-v-nemecku</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Spolkový kancelár Nemecka</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259216-spolkovy-kancelar-nemecka</link>
			<description>Spolkový kancelár Nemecka je predseda vlády a najsilnejšia výkonná autorita. Volí ho Bundestag na návrh spolkového prezidenta; určuje základné smerovanie politiky (Richtlinienkompetenz) a vedie spolkovú vládu. Navrhuje vymenovanie a odvolanie ministrov, riadi ich prácu (zásady kancelárskeho, rezortn...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Spolkový kancelár Nemecka je predseda vlády a najsilnejšia výkonná autorita. Volí ho Bundestag na návrh spolkového prezidenta; určuje základné smerovanie politiky (Richtlinienkompetenz) a vedie spolkovú vládu. Navrhuje vymenovanie a odvolanie ministrov, riadi ich prácu (zásady kancelárskeho, rezortného a kolegiálneho princípu). Politicky sa zodpovedá Bundestagu a môže byť odvolaný len konštruktívnym vyslovením nedôvery (súčasnou voľbou nového kancelára). Môže žiadať hlasovanie o dôvere; pri neúspechu môže prezident na jeho návrh rozpustiť Bundestag. Funkčné obdobie nie je pevne stanovené a spravidla trvá celé volebné obdobie Bundestagu (4 roky).]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259216-spolkovy-kancelar-nemecka</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Politický systém Nemecka</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259213-politicky-system-nemecka</link>
			<description>Politický systém Nemecka sa opiera o princípy federálnej parlamentnej republiky. Hlavou štátu je spolkový prezident, volený nepriamo Spolkovým zhromaždením; plní najmä reprezentatívne úlohy. Exekutívu vedie spolkový kancelár, ktorého volí Bundestag a ktorý určuje smerovanie vlády; môže byť odvolaný...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Politický systém Nemecka sa opiera o princípy federálnej parlamentnej republiky. Hlavou štátu je spolkový prezident, volený nepriamo Spolkovým zhromaždením; plní najmä reprezentatívne úlohy. Exekutívu vedie spolkový kancelár, ktorého volí Bundestag a ktorý určuje smerovanie vlády; môže byť odvolaný iba konštruktívnym vyslovením nedôvery. Zákonodarnú moc tvorí dvojkomorový parlament: Bundestag volený pomerným systémom a Bundesrat, v ktorom sú zastúpené krajiny (Länder) a ktorý spolurozhoduje o federálnych zákonoch. Súdnictvo je nezávislé, kľúčový je Spolkový ústavný súd. Länder majú vlastné snemy a vlády a podieľajú sa na výkone federálnych politík.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259213-politicky-system-nemecka</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Politické strany v Českej republike</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259207-politicke-strany-v-ceskej-republike</link>
			<description>Českú politiku tvoria najmä: ANO – centristické hnutie so silným dôrazom na líderstvo a manažérsky prístup; ODS – stredopravá, liberálno-konzervatívna strana trhových reforiem; KDU-ČSL – kresťanskodemokratická, s dôrazom na rodinu a regióny; TOP 09 – liberálno-konzervatívna, proeurópska; Piráti – li...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Českú politiku tvoria najmä: ANO – centristické hnutie so silným dôrazom na líderstvo a manažérsky prístup; ODS – stredopravá, liberálno-konzervatívna strana trhových reforiem; KDU-ČSL – kresťanskodemokratická, s dôrazom na rodinu a regióny; TOP 09 – liberálno-konzervatívna, proeurópska; Piráti – liberálna strana zameraná na transparentnosť, digitálne práva a občianske slobody; STAN – hnutie starostov, regionálne ukotvené, pragmaticky stredové; SPD – národno-konzervatívna a euroskeptická, akcentuje migráciu a prvky priamej demokracie; Motoristé sobě (AUTO) – novšia pravicová strana zameraná na záujmy vodičov a dopravných podnikateľov, kritická k zeleným reguláciám, mýtnym a emisným politikám.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259207-politicke-strany-v-ceskej-republike</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Politický systém Českej republiky</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259203-politicky-system-ceskej-republiky</link>
			<description>Politický systém Českej republiky sa opiera o princípy parlamentnej demokracie s priamo voleným prezidentom na 5 rokov. Prezident menuje predsedu vlády, môže rozpustiť Poslaneckú sněmovnu v ústavou daných prípadoch, vetovať zákony a obrátiť sa na Ústavný súd. Exekutívu vedie vláda na čele s predsedo...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Politický systém Českej republiky sa opiera o princípy parlamentnej demokracie s priamo voleným prezidentom na 5 rokov. Prezident menuje predsedu vlády, môže rozpustiť Poslaneckú sněmovnu v ústavou daných prípadoch, vetovať zákony a obrátiť sa na Ústavný súd. Exekutívu vedie vláda na čele s predsedom vlády, ktorá je politicky zodpovedná Poslaneckej sněmovni. Zákonodarnú moc tvorí dvojkomorový Parlament: Poslanecká sněmovna (200 poslancov volených pomerne na 4 roky) a Senát (81 senátorov volených väčšinovo na 6 rokov s obmenou tretiny každé 2 roky). Súdnu moc zabezpečujú všeobecné súdy a Ústavný súd. Územná samospráva je dvojstupňová: kraje a obce.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259203-politicky-system-ceskej-republiky</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Péter Szijjártó</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259201-peter-szijjarto</link>
			<description>Péter Szijjártó (* 30. október 1978, Komárom, Maďarsko) je maďarský politik a ekonóm, od 23. septembra 2014 minister zahraničných vecí a obchodu (Fidesz). V rokoch 2002 – 2014 bol poslancom Národného zhromaždenia; 2010 – 2012 pôsobil ako štátny tajomník v úrade predsedu vlády a 2012 – 2014 ako štátn...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Péter Szijjártó (* 30. október 1978, Komárom, Maďarsko) je maďarský politik a ekonóm, od 23. septembra 2014 minister zahraničných vecí a obchodu (Fidesz). V rokoch 2002 – 2014 bol poslancom Národného zhromaždenia; 2010 – 2012 pôsobil ako štátny tajomník v úrade predsedu vlády a 2012 – 2014 ako štátny tajomník pre zahraničné veci a vonkajšie ekonomické vzťahy. Vyštudoval na Budapeštianskej univerzite ekonómie (Corvinus). Ako šéf diplomacie presadzuje proexportnú politiku, diverzifikáciu energií, pragmatické vzťahy s Ruskom a Čínou a kritický postoj k migračnej politike EÚ, pričom zdôrazňuje národnú suverenitu a hospodárske záujmy Maďarska.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259201-peter-szijjarto</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Politické strany v Maďarsku</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259197-politicke-strany-v-madarsku</link>
			<description>Maďarskú politiku dlhodobo formuje aliancia Fidesz–KDNP, ktorá združuje konzervatívno-národné a kresťanskodemokratické prúdy. Opozičný tábor je pestrý: Demokratická koalícia (DK) s centroliberálnym až sociálnodemokratickým profilom, Momentum ako proeurópske liberálne hnutie, MSZP (tradiční sociálni...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Maďarskú politiku dlhodobo formuje aliancia Fidesz–KDNP, ktorá združuje konzervatívno-národné a kresťanskodemokratické prúdy. Opozičný tábor je pestrý: Demokratická koalícia (DK) s centroliberálnym až sociálnodemokratickým profilom, Momentum ako proeurópske liberálne hnutie, MSZP (tradiční sociálni demokrati) a zelené subjekty LMP a Párbeszéd. Z pravice pôsobí transformovaný Jobbik s umiernenejším profilom a radikálnejšie Mi Hazánk s národnokonzervatívnym programom. Regionálne a lokálne politiku dopĺňajú nezávislí a komunálne koalície.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259197-politicke-strany-v-madarsku</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Politický systém Maďarska</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259193-politicky-system-madarska</link>
			<description>Politický systém Maďarska sa opiera o princípy parlamentnej republiky podľa Základného zákona (účinný od 1. 1. 2012). Hlavou štátu je prezident volený Národným zhromaždením na 5 rokov; môže vrátiť zákon parlamentu alebo požiadať o preventívnu kontrolu ústavnosti. Exekutívu vedie predseda vlády a vlá...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Politický systém Maďarska sa opiera o princípy parlamentnej republiky podľa Základného zákona (účinný od 1. 1. 2012). Hlavou štátu je prezident volený Národným zhromaždením na 5 rokov; môže vrátiť zákon parlamentu alebo požiadať o preventívnu kontrolu ústavnosti. Exekutívu vedie predseda vlády a vláda, politicky zodpovedná jednokomorovému parlamentu. Národné zhromaždenie má 199 poslancov volených na 4 roky v zmiešanom systéme (106 jednomandátových obvodov väčšinovo, 93 mandátov z celoštátnej listiny; voliči s trvalým pobytom majú dva hlasy). Súdnu moc tvoria všeobecné súdy na čele s Kúriou a Ústavný súd (15 sudcov, mandát 12 rokov). Územná samospráva zahŕňa župy a obce, osobitné postavenie má Budapešť.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259193-politicky-system-madarska</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Szymon Hołownia</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259191-szymon-holownia</link>
			<description>Szymon Hołownia (* 3. september 1976, Białystok, Poľsko) je poľský politik, novinár a publicista, od 13. novembra 2023 marszałek Sejmu (predseda parlamentu). V roku 2020 založil a vedie stranu Polska 2050, ktorá po voľbách 2023 vstúpila do vládnej koalície. V prezidentských voľbách 2025 kandidoval,...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Szymon Hołownia (* 3. september 1976, Białystok, Poľsko) je poľský politik, novinár a publicista, od 13. novembra 2023 marszałek Sejmu (predseda parlamentu). V roku 2020 založil a vedie stranu Polska 2050, ktorá po voľbách 2023 vstúpila do vládnej koalície. V prezidentských voľbách 2025 kandidoval, no nepostúpil do druhého kola. V septembri 2025 oznámil záujem uchádzať sa o post vysokého komisára OSN pre utečencov a avizoval odchod z čela strany. Vo verejnom živote presadzuje proeurópsky kurz, posilnenie právneho štátu, transparentnosť verejných inštitúcií a občiansku solidaritu.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259191-szymon-holownia</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Politické strany v Poľsku</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259187-politicke-strany-v-polsku</link>
			<description>Poľskú politiku formuje viacero strán naprieč spektrom. Právo a spravodlivosť (PiS) je konzervatívna, národne orientovaná sila s dôrazom na sociálne transfery a kultúrne témy. Občianska platforma (PO) zastáva stredopravé, proeurópske a trhovo liberálnejšie smerovanie. Tretia cesta spája stredové prú...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Poľskú politiku formuje viacero strán naprieč spektrom. Právo a spravodlivosť (PiS) je konzervatívna, národne orientovaná sila s dôrazom na sociálne transfery a kultúrne témy. Občianska platforma (PO) zastáva stredopravé, proeurópske a trhovo liberálnejšie smerovanie. Tretia cesta spája stredové prúdy (Polska 2050 a PSL) s akcentom na umiernené reformy a regióny. Ľavica (Lewica) presadzuje sociálny štát, pracovné práva a liberálne spoločenské otázky. Konfederácia združuje libertariánske a národno-konzervatívne prúdy so silným euroskeptickým a proti-daňovým dôrazom. V samospráve pôsobia aj regionálne a menšinové subjekty.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259187-politicke-strany-v-polsku</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Politický systém Poľska</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259183-politicky-system-polska</link>
			<description>Politický systém Poľska sa opiera o princípy parlamentnej republiky s priamo voleným prezidentom na 5 rokov. Prezident menuje predsedu vlády a kabinet, môže vetovať zákony (Sejm veto prelamuje 3/5 hlasov) a zohráva rolu najmä v zahraničnej a obrannej politike. Exekutívu vedie predseda vlády a Rada m...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Politický systém Poľska sa opiera o princípy parlamentnej republiky s priamo voleným prezidentom na 5 rokov. Prezident menuje predsedu vlády a kabinet, môže vetovať zákony (Sejm veto prelamuje 3/5 hlasov) a zohráva rolu najmä v zahraničnej a obrannej politike. Exekutívu vedie predseda vlády a Rada ministrov, politicky zodpovedná Sejmu. Zákonodarnú moc tvorí dvojkomorový parlament: Sejm (460 poslancov volených pomerným systémom s prahmi 5 % pre strany a 8 % pre koalície) a Senát (100 členov volených väčšinovo v jednomandátových obvodoch). Súdnu moc reprezentuje Ústavný tribunál, Najvyšší súd a systém správnych súdov. Územná samospráva má tri stupne: 16 vojvodstiev, okresy a obce.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259183-politicky-system-polska</guid>
		</item>
		<item>
			<title>Sebastian Kurz</title>
			<link>https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259182-sebastian-kurz</link>
			<description>Sebastian Kurz (* 27. august 1986, Viedeň, Rakúsko) je rakúsky politik, bývalý predseda Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) a dvojnásobný spolkový kancelár (2017 – 2019; 2020 – 2021). Predtým bol ministrom zahraničných vecí a integrácie (2013 – 2017) a štátnym tajomníkom pre integráciu (2011 – 2013). V ro...</description>
			<content:encoded><![CDATA[Sebastian Kurz (* 27. august 1986, Viedeň, Rakúsko) je rakúsky politik, bývalý predseda Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) a dvojnásobný spolkový kancelár (2017 – 2019; 2020 – 2021). Predtým bol ministrom zahraničných vecí a integrácie (2013 – 2017) a štátnym tajomníkom pre integráciu (2011 – 2013). V roku 2017 priviedol ÖVP k víťazstvu a zostavil koalíciu s FPÖ; po „Ibiza“ afére v máji 2019 jeho vláda padla. V roku 2020 vytvoril kabinet s Zelenými, no v októbri 2021 odstúpil a v decembri 2021 odišiel z aktívnej politiky. Následne pôsobí v súkromnom sektore ako poradca a investor.]]></content:encoded>
			<category>S</category>
			<pubDate>Tue, 13 Jan 2026 14:51:32 +0100</pubDate>
			<guid isPermaLink="true">https://hnonline.sk/hn-wiki/s/96259182-sebastian-kurz</guid>
		</item>
	</channel>
</rss>
