Materiál je zároveň stanoviskom parlamentu. Pred Ústavným súdom ho bude obhajovať šéf výboru Milan Vetrák (OĽANO). Výbor trvá na ústnom pojednávaní.

Stanovisko sa venuje porušeniu pravidiel skráteného legislatívneho konania, pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a tiež problematike sankcionovania záškoláctva. Pri argumentácii vychádza výbor z predchádzajúcich rozhodnutí ÚS.

Vetrák pripomenul, že pri skrátenom konaní v prípade balíčka nedochádza k takej "ústavnej intenzite" porušenia pravidiel, že by to malo byť protiústavné.

"Vychádzame z doterajšej judikatúry Ústavného súdu, ktorý razí doktrínu minimalistických zásahov do právomocí parlamentu a pokiaľ sa Ústavný súd bude pridržiavať svojej doterajšej judikatúry, nemal by v tejto časti podľa nášho názoru posúdiť zákon za protiústavný," povedal šéf výboru.

V otázke rozpočtovej zodpovednosti sa výbor odvoláva takisto na judikáty ÚS. Na základe neho Vetrák skonštatoval, že súd nehodnotí, či jedna miliarda eur vynaložená na rodiny s deťmi je to "najsprávnejšie" na svete.

"Ústavný súd povedal, že pri vynakladaní financií zo štátneho rozpočtu ide výsostne o politické rozhodnutie a zodpovednosť vlády a parlamentu a že sa nemieni do týchto vecí podrobne miešať," dodal Vetrák.

Tretia časť stanoviska sa týka Dohovoru o právach dieťa, kde výbor skonštatoval, že nastavené pravidlá týkajúce sa sankcionovania záškoláctva nie sú protiústavné.

"Ale na druhej strane sa nazdávame, že sú aj vhodnejšie riešenia tohto problému," povedal s tým, že do konca roka by sa mohlo nájsť aj vhodnejšie riešenie záškoláctva, ako je upravené v balíčku. Myslí si, že keby prezidentka vypichla tento problém osobitne a dala by samostatnú pripomienku, v parlamente by to mohlo byť pri hlasovaní akceptované.

Prezidentka sa na Ústavný súd obrátila v júli v súvislosti s tzv. protiinflačným balíkom z dielne ministra financií Igora Matoviča (OĽANO), ktorý Národná rada opätovne schválila aj po jej vetovaní. Žiada preskúmanie súladu právnych predpisov a pozastavenie účinnosti.

Prijatý balíček je podľa nej protiústavný z troch dôvodov. Argumentuje, že prijatý bol v skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré zjavne nebol splnený žiadny zákonný dôvod.

Obsahom zákona sa mali porušiť ústavné pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti. Zároveň upozorňuje, že zníženie prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na polovicu v čase, keď namiesto rodiča prijíma tieto dávky osobitný príjemca, je v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa.