Boj Európskej únie s takzvanou nelegálnou migráciou sa nezaobíde bez spolupráce so západobalkánskymi štátmi, od ktorých sa očakáva sprísnenie vízovej politiky podľa unijných štandardov.

Po dnešnom rokovaní s predstaviteľmi balkánskych krajín to na tlačovej konferencii vyhlásili nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová a eurokomisárka Ylva Johanssonová. Únia balkánskym štátom naopak ponúka podporu s ostrahou hraníc.

"Naším spoločným cieľom je obmedziť prúd nelegálnej migrácie," povedala Faeserová. Tá síce neúnijné balkánske krajiny ocenila za neľahký reformný kurz, zároveň ale povedala, že tieto štáty by mali upraviť svoje príliš voľné vízové pravidlá.

"Treba zmeniť vízovú politiku podľa štandardov EÚ," povedala. Na to poukázala aj Johanssonová, podľa ktorej je toto cestou, ako únia môže v budúcnosti rozvoľniť vízové pravidlá s balkánskym regiónom.

Johanssonová upozornila na to, že mnohí migranti, ktorí do EÚ vstupujú bez dokladov, cestujú vďaka voľnej vízovej politike do balkánskych krajín, odkiaľ potom odchádzajú do únijných štátov. Berlín kvôli tomu kritizoval najmä Srbsko, ktoré umožňuje ľahký vstup občanom Indie, Burundi, Kuby a Tuniska.

Belehrad síce kritiku odmietol, pravidlá sa však rozhodol sprísniť. Novo od občanov týchto štátov vyžaduje predložiť zaplatenú spiatočnú letenku s konkrétnym dátumom odletu.

Rokovania s balkánskymi štátmi v Berlíne sa dnes zúčastnil aj český minister vnútra Vít Rakúšan. Česko, ktoré teraz únii predsedá, je nanovo súčasťou takzvanej balkánskej migračnej trasy.

Cez Česko sa totiž migranti snažia obísť strážené rakúsko-maďarské a nemecko-rakúske hranice, na čo Praha reagovala zavedením hraničných kontrol so Slovenskom.