Predsedníčka nemeckého parlamentu Bärbel Basová požaduje ukončiť diskusiu o ďalšom predĺžení chodu nemeckých jadrových elektrární a sústrediť sa na budovanie zdrojov obnoviteľnej energie. V rozhovore v dnešnom vydaní denníka Neue Osnabrücker Zeitung rovnako varovala pred úvahami o nákupe nového paliva, čo by podľa nej viedlo k predĺženiu chodu reaktorov aj o desaťročia. Nemecko pôvodne zamýšľalo trvalo odstaviť svoje posledné tri jadrové elektrárne na konci minulého roka, pre energetickú krízu však odpojenie odložilo na polovicu tohto apríla.
"Nič si nenaklamme. Ak by sme teraz kúpili nové jadrové palivo, pobežia staré jadrové elektrárne možno ešte dvadsať rokov. Riziká sú príliš vysoké, ako nám ukazujú rozsiahle problémy vo Francúzsku," povedala Basová. Jadrová produkcia vo Francúzsku vlani klesla na 30-ročné minimum a dostala sa do problémov s pokrytím zvýšeného zimného dopytu. Na vine je oneskorený plán údržby, jadrové reaktory sú postihnuté koróziou, čo spôsobuje doteraz nevídaný počet výpadkov.
"Mali by sme zachovať existujúce predĺženie do apríla, debatu skončiť a urýchliť výstavbu zdrojov obnoviteľnej energie," je presvedčená Basová. Jej sociálna demokracia a tiež koaliční Zelení chcú jadrovú energetiku opustiť, naopak vládni liberáli a tiež opozičné konzervatívne únie CDU/CSU navrhujú vzhľadom na súčasnú energetickú situáciu udržať reaktory v prevádzke ešte dva roky.
Vláda sociálnodemokratického kancelára Olafa Scholdu rozhodla, že jadrové elektrárne neodpoja ku koncu minulého roka, ale až k 15. aprílu tohto roka. Scholz trvá na tom, že toto je konečný dátum, keď Nemecko skončí s jadrovou energetikou. S predĺžením prevádzky reaktorov súhlasili aj Zelení. Súhlas však podmienili tým, že reaktory budú pracovať s existujúcim palivom a že žiadne nové sa obstarávať nebude.
Nemecko teraz prevádzkuje tri jadrové elektrárne, a to Emsland v Dolnom Sasku, Neckarwestheim 2 v Bádensku-Württembersku a Isar 2 v Bavorsku. O ukončení výroby energie z jadra v Nemecku rozhodla už predchádzajúca vláda konzervatívnej kancelárky Angely Merkelovej. Podnetom k tomu bola havária jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime v roku 2011.