Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa dnes zdajú zvláštne, niektoré zostali doteraz. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias.
Po skončení klíringového zúčtovania mal platobný styk so Slovenskom bežať tak ako s inými krajinami. Vyhlásil to český premiér Václav Klaus a zopakoval dôvody, prečo nie je možné pokračovať v mechanizme podľa platobnej dohody z februára 1993 - blížiace sa zavedenie plnej konvertibility českej meny, ambície Českej republiky vstúpiť do OECD a pretrvávajúce špekulácie na klíringovom účte. Česká vláda definitívne vypovedala klíring 8. júna, preto sa aj 30. septembra skončil.
Po 10. máji, keď z Prahy oznámili politické rozhodnutie o ukončení klíringu, sa slovenská vláda ešte usilovala dohodnúť oddialenie tohto kroku modifikáciou platobného styku uzavretím inej dohody. Českej strane navrhovala ústupky - zrušiť možnosť kurzovej odchýlky (bola pre slovenských exportérov výhodná) a sľubovala odstrániť medzný úver. O tom mal byť aj fax z 8. júna od premiéra Vladimíra Mečiara českému partnerovi Václavovi Klausovi. Ten vtedy pre českú tlač vyhlásil, že žiadny fax od slovenského premiéra nedostal. Denník Slovenská republika zisťoval podrobnosti od úradníkov na zastupiteľskom úrade v Prahe, ako aj na českej vláde a snažil sa dokázať že buď Klaus nehovorí pravdu, alebo sa Mečiarov fax stratil. V tejto súvislosti sa špekulovalo, že by sa Klaus a Mečiar predsa stretli na summite Európskej únie koncom júna v juhofrancúzskom Cannes, kam boli obaja pozvaní. Hoci tam boli, nenašli si na seba čas. Slovenská diplomacia však separátne stretnutie oboch premiérov pripravovala od marca.
Ukončenie klíringu urýchlilo konvertibilitu
Výpoveď platobnej zmluvy spôsobila, že sa na Slovensku pokročilo v zavedení úplnej konvertibility slovenskej koruny. Ako to bolo vtedy obvyklé, príslušnú legislatívu prví pripravili Česi. V tých dňoch česká vláda schválila paragrafový návrh devízového zákona. Podľa neho sa Česko chystalo prejsť na úplnú konvertibilitu na bežnom účte (obchodné platby) a na čiastočnú konvertibilitu na kapitálovom účte. Znamenalo to uvoľnenie investovania v zahraničí, aj keď pre niektoré druhy investícií a pre niektoré teritóriá (mimo krajín OECD) bolo treba povolenie. Pri väčšine devízových transakcií sa zrovnoprávnili fyzické a právnické osoby. Slovensko tiež začalo pripravovať nový devízový zákon. Oba začali platiť 1. októbra a boli navzájom veľmi podobné.
V rámci nového devízového režimu sa Národná banka Slovenska zaviazala, že slovenskú korunu, ktorú v zahraničí zamenia najmä turisti bude odkupovať. Podľa riaditeľa devízového odboru NBS Miroslava Šťavinu nemalo to spôsobiť problémy platobnej bilancii štátu.
Prijímanie úverov zo zahraničia pre slovenské subjekty sa neuvoľnilo úplne, vyžadovalo sa povolenie NBS. Šťavina to vysvetlil: "Nebolo by rozumné, keby sme dovolili, bez povolenia získavať podnikateľom úvery, za oveľa horších podmienok ako sú obvyklé."
Udalosti tých dní
- Novinári sa po rokovaní vlády 13. júna domáhali, aby im členovia vlády vysvetlili nový spôsob kupónovej privatizácie, o ktorom kabinet rokoval. Hovorca vlády Tomáš Hasala im oznámil, že vláda komunikuje na tlačovke iba cez hovorcov, lebo kým tam chodili ministri, dochádzalo k ich osočovaniu a k opakovaným dezinterpretáciám ich vyjadrení. Vláda takúto prax zaviedla už od februára, po tom, čo väčšina vydavateľov protestovala proti návrhu zaviesť extrémne vysokú DPH.- Pokračovalo preverovanie petičných hárkov Demokratickej únie. Večer v byte navštívil policajt aj poslanca Strany demokratickej ľavice Roberta Fica. Bol oblečený teplákoch. Opýtal sa ho, či podpísal petíciu, na základe ktorej mohla DÚ vstúpiť do parlamentných volieb. Odpovedal kladne a zakrúžkoval si jeho meno na hárku. Predseda DÚ, poslanec NR SR, Jozef Moravčík žiadal generálneho prokurátora Michala Vaľa, aby zastavil preverovanie petičných hárkov. Preverovanie nazval najväčšou policajnou akciou od novembra 1989.
- Srbi prepustili najprv väčšinu - 108 rukojemníkov - vojakov UNPROFOR (sily OSN), potom zostávajúcich 14. Boli od mája zajatí vo Vojvodine.
- Premiér Vladimír Mečiar povedal, že v spolupráci so závodom na výrobu leteckých motorov spoločnosti Považské strojárne sa bude vyrábať "spoločný typ moderného vysokovýkonného lietadla JAK 130". Povedal to po stretnutí s predsedom štátneho výboru pre obranný priemysel Ruska V. Gluchinom, keď za ním Mečiar prišiel na bratislavské letisko. Gluchinovo lietadlo na ceste z Paríža do Moskvy malo v Bratislave medzipristátie. Napriek úsiliu vtedajšej vlády sa tento projekt nepodarilo uskutočniť. Neskôr manažment závodu neúspešne žiadal projekt podporiť zo štátnych peňazí.
- Letka ministerstva vnútra dostala lietadlo TU-154M ako dedičstvo z majetku bývalej federácie. V tých dňoch ho veliteľ letky Viliam Polnišer pokrstil menom Otakar. Bolo určené na prepravu vládnych a ústavných činiteľov. Presne toto lietadlo je už viac ako dva roky v ruskej Samare, kde sa na ňom robí generálna oprava. Vtedy sa uvažovalo, že štát kúpi z deblokácií ruského dlhu aj lietadlá JAK-142. Tie však podľa Polnišera mali niektoré letové nedostatky. Štát neskôr kúpil pre letku na konto deblokácií ďalšie lietadlo TU-154M s luxusnou výbavou podľa objednávky.
- Vláda vymenovala za predsedu Slovenskej akadémie vied Štefana Lubyho.
- Generálny riaditeľ novo zriadenej zdravotnej poisťovne Perspektíva Ladislav Hampl sľúbil poistencom bonusy z poistného za to, že neochorejú a vitamínové prípravky bez platenia. Sľúbil tiež, že im bude preplácať liečenie v českých kúpeľoch. Ministerstvo zdravotníctva v roku 1999 poisťovni odobralo licenciu, lebo spôsobila dlhy za 1,7 miliardy korún. Hampl bol vo voľbách roku 1994 lídrom neúspešnej strany Nové Slovensko.
- Na Slovensku bolo 26-tisíc hektárov viníc, ale niektoré boli v zlom stave. Konštatovalo sa to v Hospodárskych novinách. Okrem iného priniesli tiež zámer ministerstva pôdohospodárstva zlepšiť situáciu podporou výsadby a obnovy viníc. Do termínu vstupu Slovenska do únie sa však, naopak, výmera znížila asi o štvrtinu.
- FNM neakceptoval ani jednu z dvoch ponúk na predaj 51 percent akcií spoločnosti Hydrostav Bratislava. Súťaž vypísal v decembri 1994, prihlásila sa do nej aj viedenská spoločnosť In Projekt Management, vtedy dcérska spoločnosť Volksbank AG. Ponúkla 100 miliónov šilingov (300 miliónov korún). Bratislavská Inžiniersko-stavebná spoločnosť ponúkla až 403 miliónov, ale chcela podiel splácať až do roku 2002. Podľa FNM obe ponuky boli pre fond cenovo neprijateľné. V auguste 1996 platil iný meter, lebo manažment Hydrostavu získal 67 percent akcií Hydrostavu priamym predajom za 110 miliónov korún. V júli 2002 sa dostal do konkurzu. V roku 1995 FNM vypísal a uzavrel viac než desať verejných súťaží, takmer vo všetkých prípadoch majetok získali domáci nadobúdatelia.
- O kritickú situáciu v štátnom podniku ZŤS Martin sa zaujímal premiér Vladimír Mečiar. Prijal odborárov z tohto podniku. Povedal, že pre zbrojovky je pripravený sanačný program a sľúbil im, že ZŤS-ky sa nebudú privatizovať. V skutočnosti sa ich majetok presunul do DMD holdingu. Neskôr v ňom jeho manažment urobil také zmeny štruktúry, že nad väčšinou majetku zbrojoviek štát stratil kontrolu.
- Takmer 200 slovenských robotníkov na stavbách v Orenburgu štrajkovalo za vyššie mzdy a nakoniec sa vrátili domov. Poslalo ich tam vedenie Pozemných stavieb Nitra. Dostávali mzdu okolo 10-tisíc Sk plus diéty 390 USD mesačne. Robotníci sa sťažovali aj na zlú stravu, značne oneskorenú poštu z domova a na to, že im po príchode odobrali pasy. Predstaviteľ zamestnávateľa to ospravedlňoval ruskými policajnými predpismi.