Vývoj zahraničnej zadlženosti Slovenska v uplynulom roku

Na jeho zvýšení sa podieľal predovšetkým pohyb krížového výmenného kurzu eura oproti USD, t. j. posilňovanie kurzu eura oproti USD.
Zahraničný dlh vlády a Národnej banky Slovenska vrátane zahraničného dlhu vládnych agentúr a obcí (107 mil. USD), bol ku koncu minulého roka na úrovni 3,740 mld. USD, čo oproti stavu k 1. januáru 2002 predstavuje ročný nárast o 115,1 mil. USD. Súčasťou vykazovania zahraničnej zadlženosti Slovenska sú v zmysle novej metodiky od začiatku roka 2002 zahraničné záväzky vyplývajúce zo zlatých swapov (súčasť dlhodobého zahraničného dlhu) a repo obchodov (súčasť krátkodobého zahraničného dlhu) NBS. Celková zahraničná zadlženosť komerčnej sféry, vrátane zahraničných dlhových záväzkov voči nerezidentom v Sk, bola ku koncu minulého roka 9,448 mld. USD. Rok predtým bola 7,587 mld. USD a medziročne vzrástla o 1,861 mld. USD.

Dlhodobé zahraničné záväzky ku koncu roka 2002 predstavovali 8,952 mld. USD. Celkový krátkodobý zahraničný dlh dosiahol vlani 4,237 mld. USD, čo je zvýšenie oproti 1. januáru 2002 o 999,1 mil. USD. Podiel celkového hrubého zahraničného dlhu na obyvateľa Slovenska bol na konci minulého roka 2 452 USD (k 1. januáru 2002 to bolo 2 116 USD).

Podiel celkového krátkodobého dlhu na celkovom hrubom zahraničnom dlhu Slovenska v roku 2002 bol 32,12 percenta, začiatkom minulého roka bol 28,45 percenta. Na zvýšenie krátkodobého zahraničného dlhu malo čiastočne vplyv i zhoršenie obchodnej bilancie v posledných mesiacoch minulého roku. Prechodné zvýšenie krátkodobého dlhu bolo ovplyvnené i transakciami niektorých obchodných bánk voči svojim dcérskym spoločnostiam.

Krátkodobé zahraničné záväzky komerčných bánk a nebankových podnikateľských subjektov oproti roku 2001 vzrástli o 1,164 mld. USD a k ultimu roka 2002 dosiahli 4,237 mld. USD. Z uvedenej sumy krátkodobé zahraničné záväzky komerčných bánk predstavovali 1,289 mld. USD (z toho krátkodobé korunové záväzky komerčných bánk 351,2 mil. USD) a krátkodobé zahraničné záväzky nebankových podnikateľských subjektov 2,947 mld. USD. Prevažná časť krátkodobých zahraničných záväzkov podnikateľských subjektov sa týka záväzkov z dodávateľských úverov (2 494,0 mld. USD). Zahraničné záväzky z finančných úverov predstavovali z krátkodobých záväzkov podnikateľských subjektov 431,6 mil. USD.

Dôležitý je vývoj ukazovateľa zahraničné záväzky vlády denominované v Sk, ktorý predstavuje nákupy štátnych dlhopisov (súčasť dlhodobého zahraničného dlhu) a štátnych pokladničných poukážok (krátkodobé zahraničné záväzky) denominované v Sk zahraničnými investormi. Z uvedených údajov vyplýva, že zahraniční investori vlastnili najviac štátnych dlhopisov denominovaných v Sk vo februári a v decembri 2002. O nákup štátnych pokladničných poukážok bol medzi zahraničnými investormi v roku 2002 postupne stúpajúci záujem od apríla do júla.

Zahraničná dlhová služba január - december 2002
Celková zahraničná dlhová služba (súkromný a verejný sektor) v roku 2002 dosiahla 2,010 mld. USD, čo je približne o 195 mil. USD menej ako v roku 2001. Z uvedenej sumy splátky istín predstavujú 1,396 mld. USD a zvyšok 614,0 mil. USD sú splátky úrokov.
Celková zahraničná dlhová služba vlády a NBS za 12 mesiacov roka 2002 dosiahla 591,7 mil. USD. Zahraničné záväzky NBS boli uhradené vo výške 40,8 mil. USD. Uhradené záväzky vlády sú 550,8 mil. USD, z čoho splátky istín boli 343,6 mil. USD. Celková zahraničná dlhová služba vlády SR a NBS (v prepočte 591,7 mil. USD) nemala v roku 2002 výraznejší vplyv na úroveň oficiálnych devízových rezerv Slovenska. Najväčšími splátkami v hodnotenom roku boli úhrady istín fiduciárneho úveru Fondu národného majetku (vládne agentúry) vo výške 100 mil. eur a 6,5 mld SKK.

Krátkodobá predikcia vývoja
Prognóza vývoja zahraničného dlhu a zahraničnej dlhovej služby, ktorá je plne v súlade s predikciou vývoja platobnej bilancie na rok 2003, bola uplatnená podobne ako v minulých rokoch v prípade komerčného sektora - podnikateľských subjektov metóda kvalifikovaného odhadu. Podkladom na vypracovanie celkovej projekcie vývoja zahraničnej zadlženosti Slovenska a zahraničnej dlhovej služby štátu vrátane vládneho sektora boli predovšetkým splátkové kalendáre a dostupné informácie o zámeroch výpožičnej stratégie vlády a centrálnej banky v roku 2003. V roku 2003 očakávame nárast celkového hrubého zahraničného dlhu o 465,6 mil. USD na celkových 13,654 mld. USD. Podstatnú časť tvorí i predpokladané zvýšenie krátkodobých záväzkov komerčných bánk a podnikateľských subjektov.
Krátkodobá predikcia zahraničnej zadlženosti na rok 2003 - jej jednotlivé štruktúrované údaje, ako i celkový projektovaný stav, môžu byť upravené - zreálnené v súvislosti s vývojom kurzu eura oproti USD, na základe získania spresňujúcich informácií o výpožičných zámeroch štátu.
Najväčšími splátkami v rámci zahraničnej dlhovej služby štátu na rok 2003 sú eurodlhopisy ministerstva financií vydané v roku 1998 vo výške 1 mld. nemeckých mariek a 300 mil. USD. Časť týchto záväzkov ministerstvo financií refinancovalo (splatilo) vydaním nových dlhopisov v sume 500 mil. eur.

Predbežný odhad
Dlhodobý zahraničný dlh dosiahne v roku 2003 podľa predbežného odhadu hodnotu 9,027 mld. USD. Zahraničný dlh vlády by po zohľadnení splátok istiny zahraničných záväzkov (1,0 mld. USD), pri vzatí do úvahy uskutočnenej novej emisie dlhopisov na zahraničnom kapitálovom trhu vo výške 500 mil. eur a čerpaní ohlásených zahraničných zdrojov od Svetovej banky (pôžička EFSAL) vrátane štátnych dlhopisov denominovaných v Sk, mal dosiahnuť na konci tohto roka 3,226 mld. USD.
Zvýšenie krátkodobého dlhu predpokladáme vo výške 390 mil. USD. Ku koncu roka 2003 odhadujeme výšku celkového krátkodobého zahraničného dlhu vrátane krátkodobého oficiálneho dlhu vlády a NBS, v sume 4,627 mld. USD.
Celková zahraničná dlhová služba na rok 2003 je odhadovaná na 2,914 mld. USD. Celkové splátky istiny by pritom mali dosiahnuť 2,271 mld. USD, z čoho zhruba 1 miliardu USD splatí priamo vláda.
Súčasťou predikovanej sumy dlhovej služby vlády nie je prípadné splácanie zahraničných záväzkov vyplývajúcich zo štátnych záruk. Tieto splátky sú súčasťou odhadu dlhovej služby podnikovej sféry. Odhadovaná výška splatných úrokov vrátane úrokov z krátkodobých zahraničných úverov je 643,4 mil. USD.

Nedramatické prekročenie
Na zvýšení stavu zahraničnej zadlženosti vykázanej k ultimu roka 2002 sa v značnej miere podieľali kurzové rozdiely vyplývajúce z pohybu krížového výmenného kurzu eura oproti USD. K určitému zhoršeniu došlo ku koncu minulého roka pri pomerovom ukazovateli podielu krátkodobého zahraničného dlhu na celkovom krátkodobom zahraničnom dlhu na úroveň 32,12 percenta (za všeobecne akceptovateľnú hranicu pri tomto pomerovom ukazovateli sa považuje 30 percent), avšak vzhľadom na štruktúru slovenského krátkodobého zahraničného dlhu nemožno toto prekročenie považovať za dramatické. Vcelku priaznivo možno hodnotiť niektoré ďalšie pomerové ukazovatele zahraničnej zadlženosti, ako napr. podiel celkového hrubého zahraničného dlhu k hrubému domácemu produktu vo výške 49,2 percenta, podiel celkového hrubého zahraničného dlhu k exportom 81,1 percenta, ako aj podiel dlhovej služby k exportom, ktorý v roku 2002 dosiahol 11,4 percenta.

Riziká
Z hľadiska budúceho vývoja existujú však viaceré riziká, koncentrujúce sa predovšetkým do verejných financií, keď najmä mikroekonomika nie vždy dokáže vytvárať dostatočné zdroje. Uvedené skutočnosti môžu v nasledujúcom období viesť k zvyšovaniu zahraničnej zadlženosti. V roku 2003 bolo zaznamenané (vykázané) výraznejšie zvyšovanie zahraničnej zadlženosti Slovenska z titulu vývoja kurzu eura a USD.
Pokiaľ však ide o platobnú schopnosť Slovenska, s prihliadnutím na očakávanú celkovú zahraničnú službu štátu, ako aj potenciálne refinancovnie dlžných súm, možno konštatovať, že všetky splatné oficiálne záväzky voči zahraničným veriteľom sa budú rovnako ako dosiaľ plynulo a bezporuchovo uhrádzať.

Vývoj dlhu
Slovensko od vzniku v roku 1993 do roku 1995 vykazovalo len mierne narastanie celkového hrubého zahraničného dlhu, ktorý zo začiatočnej úrovne 3,0 mld. USD k 1. januáru 1993 dosiahol 5,8 mld. USD ku koncu roka 1995. V porovnaní s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy bola zahraničná zadlženosť Slovenska v tomto období relatívne nízka, a to nielen v jej absolútnej výške, ale aj svojím podielom na obyvateľa, úrovňou k vytvorenému HDP a k exportu.
Od roku 1996 bol zaznamenávaný dynamický nárast zahraničného dlhu komerčného sektora ako dôsledok dynamiky investičných procesov a akcelerácie domáceho dopytu. Celková hrubá zahraničná zadlženosť Slovenska sa ku koncu roka 1998 zvýšila medziročne o 2 mld. USD, pričom k ultimu roka dosiahla 11,9 mld. USD. Nárast zahraničného dlhu v roku 1998 výraznejšie ovplyvnilo vydanie dlhopisov ministerstva financií v prepočtovej výške 1 mld. USD.
V roku 1999 došlo k podstatnej kvalitatívnej zmene vo vykazovaní štatistiky zahraničného dlhu. Hlavným kritériom na zaradenie záväzku do kategórie zahraničného dlhu je od 1. januára predovšetkým jeho dlhový charakter, ako i skutočnosť, že predstavuje vzťah medzi tuzemcom (rezidentom) a cudzozemcom (nerezidentom). Od. 1. januára 1999 je v rámci vykazovania zahraničného dlhu plnohodnotne zaradené i vykazovanie korunových záväzkov voči nerezidentom - bankám, štátne dlhopisy a štátne pokladničné poukážky vo vlastníctve nerezidentov. Druhou významnou skutočnosťou, ktorá mala vplyv na stav zahraničného dlhu, bolo oznámenie NBS o zrušení koeficientu otvorenej devízovej pozície na menové účely, v dôsledku čoho došlo k zníženiu najmä krátkodobých zahraničných záväzkov komerčných bánk zhruba o 2,2 mld. USD. Táto zmena v roku 1999 spôsobila podstatnú redukciu i celkového hrubého zahraničného dlhu na úroveň 10,5 mld. USD. V roku 1999 ministerstvo financií emitovalo eurodlhopisy vo výške 500 mil. eur.
V roku 2000 došlo medziročne k nárastu hrubého zahraničného dlhu o 0,3 mld. USD na 10,8 mld. USD k ultimu roka. Na tomto náraste sa podieľala vláda emisiou desaťročných štátnych dlhopisov vo výške 500 mil. eur, vládne agentúry a štátne podniky. NBS splatením sedemročných dlhopisov vo výške 10 mld. JPY a zostatkového záväzku voči MMFv prepočte 127 mil. USD znížila ku koncu roka 2000 stav svojich zahraničnodlhových záväzkov na historicky najnižšiu hodnotu 324 mil. USD. Zahraničná zadlženosť vykázaná v roku 2001 v sume 11,0 mld. USD bola považovaná za primeranú a stabilizovanú, čo bolo preukázané i pomerovými ukazovateľmi merajúcimi zahraničný dlh.

Zverejňovanie
Jednotlivé štruktúrované údaje zahraničnej zadlženosti SR sú od roku 2002 zverejňované i na internetovej stránke NBS (www.NBS.sk). Tieto údaje sú v súlade s požiadavkou Medzinárodného menového fondu v rámci projektu tzv. špeciálneho štandardu zverejňovania údajov (SDDS - Special Data Dissemination Standard).