Sú podľa vás opodstatnené úvahy o konci sociálneho štátu na Slovensku?
- Myslím si, že je to len politikárčenie. Samozrejme, sociálny štát na Slovensku pokračuje, na sociálne účely sa vydáva čoraz viac peňazí. Ide skôr o zvyšovanie efektívnosti poskytovania sociálnych dávok a podpôr. Čiže o to, že zdroje, ktoré sú k dispozícii, treba čo najefektívnejšie rozdeľovať. Ale rozhodne sa nedá hovoriť o konci sociálneho štátu.
Je pre banky výhodnejší štát, minimálne zasahujúci do sociálnej sféry alebo štedrý sociálny štát?
- Čo sa týka bánk, myslím si, že tie môžu profitovať v oboch prostrediach. Ide však aj o to, ako profituje celý štát. Banky budú profitovať vtedy, ak bude rásť ekonomika daného štátu. Je im v podstate jedno či ide o sociálny štát, ako to bolo v prípade západnej Európy v šesťdesiatych rokoch, alebo ide o štát, ktorý si nedáva predsavzatie zmazávať sociálne rozdiely.
Aké budú mať sociálne reformy vplyv na sociálnu súdržnosť na Slovensku?
- Ešte raz opakujem, u nás nejde o rušenie sociálneho štátu. Úroveň solidarity je stále pomerne vysoká, kohézia by v spoločnosti mala zotrvať a bude pretrvávať bez ohľadu na prebehajúce reformy. Účelom reforiem nie je narušiť to, čo je alebo to, čo bolo, ale zdroje, ktoré sú k dispozícii, ktoré sú obmedzené a vzhľadom na to, že časom budeme musieť dodržiavať maastrichtské kritériá na deficity rozpočtu a podobne, je jednoducho potrebné efektívnejšie prerozdeľovať. Účelom reforiem nie je rušiť sociálny štát.
Prečo podľa vás Slovensko neohrozujú také sociálne protesty ako v západnej Európe, kde aj minimálne reformy dokážu do ulíc vyhnať tisíce ľudí?
- To je skôr otázka pre sociológa ako pre ekonóma. Pravdepodobne to súvisí aj s určitými povahovými črtami našich občanov. Je možné, že Slováci si za pätnásť rokov zvykli na stále zmeny a prijímajú ich v nádeji, že im to zlepší život.
Ako vidíte budúcnosť sociálneho štátu v západnej Európe?
- Myslím si, že ani v západnej Európe nebude nikto sociálny štát demontovať, ale rozhodne sa budú musieť aj tieto štáty zamyslieť nad efektívnosťou svojich systémov a budú musieť brať viac do úvahy obmedzený rozsah prostriedkov, ktoré budú môcť používať na tieto účely. Budú musieť nájsť cestu, aby zdroje z verejných financií dostávali ľudia, ktorí to najviac potrebujú. Sociálne systémy, ktoré sú veľmi štedré a nie sú príliš efektívne, bránia západným krajinám v tom, aby ich ekonomiky rýchlejšie napredovali a aby boli efektívnejšie. Štát sa bude musieť pozerať na to, komu a koľko dáva a presnejšie odmeriavať tým ľuďom, ktorí to potrebujú . Možno, že aj viac ako dnes, ale aby tí ľudia, ktorí pomoc nepotrebujú, ju jednoducho nezneužívali. Niektorým ľuďom to len prilepšuje k ostatným príjmom. A to je nemorálne.
Zatiaľ sa však nezdá, že by západní politici robili nejaké dôsledné reformy.
- Samozrejme, pretože je to veľmi nepopulárne a je to krok do neznáma. Reforma sociálneho systému je veľmi ťažká, pretože ju treba presne nastaviť. Je to vidieť aj na Slovensku, pretože tu sa urobili nejaké chyby, ktoré sa potom musia postupne odstraňovať. Niektoré vrstvy, napríklad postihnutí, majú naozaj veľké problémy. To nemožno odškriepiť. Ale problémy nie sú kvôli reforme, ale jednoducho preto, že je zložitá a nepodarí sa ju na prvýkrát nastaviť tak, aby fungovala tak, ako má. Nastavenie tohto systému bude chvíľu trvať a politikov to môže stáť voličské hlasy. Takže kým nemusia, radšej nejdú do nijakej zmeny.
Budú čakať až dovtedy, keď, napríklad, systém sociálneho zabezpečenia začne krachovať?
- To je ťažké povedať.
StoryEditor