StoryEditor

P. Wiess sa ľavicových hodnôt nevzdáva

Je ľavicovým politikom ochotným robiť kompromisy. Samozrejme, má svoje hranice. Po rokoch márneho snaženia posunúť niekam stranu, ktorú spoluzakladal, prišiel zlom a vystúpil z nej. Má presnú predstavu o tom, čo chce, čo nechce a ako to dosiahnuť. Hospodárske noviny hovoria s Petrom Weissom.
o V politike pôsobíte už 12 rokov, boli ste zakladateľom Strany demokratickej ľavice SDĽ. Ako s odstupom hodnotíte tento pokus o reformovanie komunistickej strany?
-- O vývoji v SDĽ sa začalo diskutovať pred dvoma rokmi. Už vtedy som povedal, že proces vnútornej transformácie strany sa zastavil. Väčšinová časť funkcionárov si v skutočnosti neosvojila nové hodnoty, nové politické prístupy, ktoré obsahoval politický program SDĽ. V dôsledku tohto, ale aj v dôsledku subjektívnych chýb, začala SDĽ strácať kredit v spoločnosti. Treba však rozlíšiť, čo bolo dané programovo a politicko-ideologickou vybavenosťou jednotlivých skupín v SDĽ a to, čo bolo dané manierami, ktoré sa začali presadzovať v strane. SDĽ sa veľmi skoro po voľbách dostala do pozície vnútornej opozície vo vláde a začala byť aj v tvrdej opozícii voči niektorým vlastným členom vo vláde. To podľa mňa svedčí o tom, že nebola dostatočne vnútorne jednotná v prístupoch k transformácii. Zdôvodňovanie problémov tým, že sme v koalícii s pravicovými stranami nepovažujem za dostatočné, pretože o tom rozhodli voliči. SDĽ v roku 1998 mala možnosť tejto koalície alebo koalície s pravicovo-populistickým HZDS a s pravicovo-nacionalistickou SNS, nebola lepšia možnosť. Okrem sedenia na dvoch stoličkách -- aj vo vláde aj v opozícii -- sa dalo pozorovať aj časté menenie stanovísk. Politika SDĽ sa stala nevypočítateľnou. Posolstvo komentárov k desiatemu výročiu SDĽ bolo jednoznačné: SDĽ nie je možné považovať za naozaj modernú stranu sociálnodemokratického typu a v mnohých ohľadoch nedosiahla ani úroveň bývalých eurokomunistických strán. Tento môj pohľad na vec nebola väčšina v SDĽ ochotná akceptovať. Miesto hlbokej sebareflexie nastal spor o takzvanú ľavicovosť politiky SDĽ. Ja, exministerka financií Brigita Schmögnerová, minister školstva Milan Ftáčnik a ďalší sme sa dostali do pozície, že sa podlizujeme vicepremiérovi pre ekonomiku Ivanovi Miklošovi a preto má SDĽ problémy. Ukázalo sa, že keď sme zo strany odišli, problémy SDĽ nezmizli, naopak, prejavili sa v plnej nahote.
o Posledným popudom, ktorý viedol k vášmu odchodu z SDĽ, bol spôsob odvolávania ministerky financií B. Schmögnerovej. Lenže príznaky postupného vytláčania vašich stúpencov z vedúcich pozícií boli viditeľné už dlho predtým, stačí si spomenúť na neúspech Iniciatívy SDĽ -- moderná strana socialistického typu. Skoro rok ste otáľali s krokom, ktorý ste nakoniec aj tak museli urobiť. Prečo?
-- Keď do nejakého projektu investujete desať rokov práce, snažíte sa ho do poslednej chvíle zachrániť, snažíte sa, aby sa veci vyvíjali podľa vašich predstáv a snažíte sa ovplyvňovať okolie, aby ste presadili svoj pohľad na politiku a jej štýl. To, čo sa stalo s ministerkou financií, bol ten povestný katalyzátor. Až ma zaskočilo, aká búrlivá bola reakcia verejnosti. Hoci B. Schmögnerová bola v zložitej situácii, ľudia si uvedomili, že ide o odborníčku, že bola garantom istého ekonomického smerovania SR, mala rešpekt doma aj v zahraničí. Nepáčilo sa im, ako sa zaobchádza s človekom, ktorý získal pre SDĽ množstvo preferencií a niesol za ňu najväčšie bremeno. Vývoj v SDĽ dospel do štádia, kedy som už nedokázal obhajovať jej politiku. Pochopil som, že SDĽ nemá šancu robiť skutočnú sociálnodemokratickú politiku, o ktorú som sa vždy usiloval, že skĺzla s radikalizmu a populizmu. Preto som mohol bojovať za svoju politickú víziu čestne a postojačky, alebo pomaly umierať v SDĽ v mene vernosti k strane.
o Nakoniec ste sa teda rozhodli odísť.
-- Mnohí neverili, že to urobím. Ale tie večné kompromisy ma už unavili, pochopil som, že tým ľavici nepomôžem a vsadil som na nový projekt. V roku 1994, v januári 1990 a tretí raz v tomto období som dostal množstvo podporných listov aj od ľudí, ktorí neboli v SDĽ a SDSS, ale uvedomili si, že v SR musí byť politická rovnováha, musí tu byť slušný sociálnodemokratický subjekt. Inak pravicu, ktorá sa usiluje o akú-takú štandardizáciu, budú v politickej súťaži vyvažovať len populistické strany, a to bude spôsobovať nové a nové problémy. Preto nebudujeme Sociálnodemokratickú alternatívu ako jednorazový projekt na budúce voľby, ale ako dlhodobú perspektívu, aj keď sa netajíme tým, že na jeseň sa chceme dostať do parlamentu.
o Predstavili ste výsledky prieskumu, podľa ktorých máte voličský potenciál 5 až 10 percent. Kde ho chcete hľadať, ktoré skupiny voličov chcete osloviť s ponukou svojej alternatívy?
-- Ide o voličský potenciál a bude tvrdá práca ho zmobilizovať natoľko, aby sa premietol do reality. Ide o sklamaných voličov SDĽ, ale aj voličov SOP a SDSS, ktorí už nechcú voliť tieto strany, ale ani žiadnu z nových strán a ani pravicu. Predovšetkým sú to ľudia, ktorí poctivo pracujú a chcú, aby boli jasné pravidlá hry, aby bola rovnováha medzi podnikateľmi a zamestnancami, aby podpora rozvoja ekonomiky bola v súlade s podporou dobrého postavenia zamestnancov. Chceme teda osloviť kvalifikovaných robotníkov, príslušníkov rodiacej sa strednej triedy, ľudí, ktorí pristupujú k politike viac racionálne ako emocionálne, nechcú zázračné riešenia, ale serióznu politiku, ktorá bude zohľadňovať nielen záujmy jednej strany -- podnikateľov, ale aj záujmy zamestnancov. Pritom chcú, aby bol rast výkonnosti ekonomiky sprevádzaný aj budovaním trvalo udržateľného systému sociálnej bezpečnosti. Ten musí byť pružný, aby ľudí stimuloval k zvyšovaniu výkonov. Treba, aby sa viac vyplatilo pracovať a podnikať ako špekulovať a zneužívať sociálne dávky. SDA bude tvrdo vystupovať proti zneužívaniu sociálneho systému, lebo ľavicová politika, ktorá umožňuje prácu načierno a zneužívanie sociálnych dávok, je falošná.
o K tradičným voličom ľavicových strán v západných krajinách patria predovšetkým mladí ľudia so stredným a vyšším vzdelaním. Čo im chcete ponúknuť u nás?
-- Strata tejto skupiny sympatizantov bola mojou najväčšou traumou po roku 1998. V ostatných parlamentných voľbách volilo SDĽ 18 percent prvovoličov, teda o 3 percentá viac, ako bol celkový volebný výsledok, a trúfam si povedať, že k tomu som aj ja výrazne prispel. Lenže práve mladí ľudia prestali chápať politiku strany, prestali ju vnímať ako modernú stranu, ktorá sa zasadzuje za verejné záujmy, naopak, dostala sa do podozrenia, že zastupuje záujmy rezortov a niektorých záujmových skupín. Jedným z kľúčových bodov agendy SDA je preto presadzovanie skutočnej rovnosti príležitostí, teda to, čo mladí ľudia najviac potrebujú. Do tohto patrí aj vyrovnávanie obrovských rozdielov medzi slovenskými regiónmi v pracovných príležitostiach. Nie je dobré, ak tí, ktorí sú v menej rozvinutých oblastiach, vidia jedinú šancu v úniku do zahraničia, pretože nedostanú rovnaké príležitosti ako ich rovesníci v Bratislave. Je nevyhnutné začať konečne robiť serióznu regionálnu politiku. Zároveň je nevyhnutné vytvárať podmienky na zvýšenie pružnosti trhu práce, na zvýšenie mobility pracovných síl, pružnejšie rekvalifikácie. S tým súvisí aj zvýšenie dôrazu na bytovú otázku.
o Každá strana by mala vedieť, kto sú jej partneri na domácej aj zahraničnej politickej scéne. Kde ich mienite hľadať vy?
-- Definovali sme sa ako alternatíva tak k doterajšej politike SDĽ, SDSS, SOP, ale aj Smeru. Pred voľbami teda musíme byť alternatívou, to je zmyslom nášho vzniku. Zároveň chceme byť jasnou programovou a hodnotovou alternatívou k silnejúcemu fundamentalistickému konzervativizmu. Uvidíme, čo prinesú voľby. V súčasnosti sa sústreďujeme na to, aby sme oslovili voličov, ktorí chcú voliť normálnu štandardnú sociálnu demokraciu a dnes nemajú koho voliť. Programové ciele SDA hovoria, že strana sa jednoznačne hlási k hodnotám slobody, demokracie, sociálnej spravodlivosti, solidarity a ochrany ľudských práv, ktoré spájajú socialistické a sociálnodemokratické strany a strany práce, ktoré sú združené v Socialistickej internacionále a Strane európskych socialistov. Od januára 2002 som sa stihol stretnúť s László Kovácsom, predsedom Maďarskej socialistickej strany, s Heinzom Fischerom, podpredsedom Strany európskych socialistov, rokoval som s predsedom Českej strany sociálne demokratickej Špidlom, mám dobré kontakty s nemeckou SPD. Všetkým vysvetľujem naše dôvody na založenie novej strany. B. Schmögnerová má v týchto kruhoch vynikajúce meno, mňa považovali za garanta transformácie SDĽ. Samozrejme, tieto strany majú oficiálne kontakty s SDĽ a SDSS, ale to najdôležitejšie bude nielen výsledok vo voľbách, ale predovšetkým to, ako sa sociálnodemokratické hodnoty uplatňujú v praxi, nakoľko je strana hodnotovo a ideologicky definovaná, aby voliči za každých okolností vedeli, čo od nej môžu čakať.

menuLevel = 2, menuRoute = hnporadna/copernicus-2001, menuAlias = copernicus-2001, menuRouteLevel0 = hnporadna, homepage = false
26. jún 2022 17:31