StoryEditor

Šťastné dieťa vďaka šťastným rodičom

24.02.2002, 23:00

V knihách o výchove detí môžeme ľahko rozoznať dva prístupy k písaniu. Prvý predstavuje abstraktné pedagogické poučky, druhý vychádza z praxe a stojí na malých príbehoch. To je aj prípad americkej autorky Trish Mageeovej, ktorá nezaprie svoju domovskú krajinu a štýl tamojšieho videnia sveta. Jej kniha Šťastné dieťa a jeho výchova v 52 lekciách (Portál, 2001) stojí najmä na skúsenostiach z výchovy štyroch vlastných detí. Sama pochádza z desiatich detí, ktoré v mladom veku stratili otca a celá rodina stála na matke a vzájomnej pomoci. Mageeová jednotlivé kapitoly rozdelila na päť väčších celkov, ktoré sa točia okolo jedného základného pravidla. Prvé znie -- počúvajte a učte sa. Znamená to pre ňu viac než len preskúmavať svet spolu so svojimi deťmi, podčiarkuje vnímavosť voči svetu, vzťah rodič -- dieťa považuje za vzájomný a nie za jednostrannú nadvládu rodiča nad dieťaťom. Spomína príbehy z čias, keď sa s deťmi sťahovali a oni si ťažko hľadali nových kamarátov, hovorí o napodobňovaní či dôležitej potrebe nikdy nezvyšovať hlas. Ďalšia skupina príbehov má spoločnú výzvu -- podporujte. Podpora nie je iba nástrojom rodičovskej starostlivosti, ale jej hlavnou filozofiou. V knihe uvádza niekoľko konkrétnych príkladov, ako môže rodič dieťaťu pomôcť vybudovať si zdravé sebavedomie a svet, ktorý nevyvoláva úzkosť bez toho, aby potlačil jeho individualitu. Tretia Mageeovej výzva znie -- angažujte sa. Motivuje rodičov, aby si našli čas zapojiť sa s deťmi do rôznych projektov a zároveň nabáda deti, aby do svojho života zahrnuli aj rodičov. Poukazuje na problém s časom, s ktorým zápasí väčšina rodičov. Zaujímavá je rada, aby si rodičia našli priateľov, ktorým neprekážajú ich deti, ba naopak, pri spoločných stretnutiach s nimi rátajú ako s rovnocennými partnermi. Až budovateľsky znie ďalšia výzva -- plánujte, pri rozmenení na drobné už však vyzerá menej hrozivo, rutine dáva často pozitívny význam. Tento princíp vedie rodičov plánovať vopred úspech tým, že vytvoria príležitosti, ktoré deti budú na dosiahnutie svojich cieľov potrebovať. Ako pozitívny príklad plánovania spomína vopred pripravený pôrod, vďaka čomu sa táto rodinná udalosť môže zo stresujúcej záležitosti premeniť na niečo veľmi príjemné, tak ako to bolo v jej prípade, keď s manželom vopred zariaďovali detskú izbičku. Posledná výzva znie -- radujte sa, výchova detí má byť predovšetkým radostná a nie autoritatívna a strnulá, ako to zvyčajne býva. Princíp radosti povzbudzuje rodičov, aby sa pokúsili zmeniť každé prostredie, ktoré ich deti neteší. Zároveň rodičov núti, aby do života zahrnuli oslavy a dobrodružstvá. Pripomína, aký je v každodennom živote dôležitý humor, radostný prístup všetkých v rodine zbližuje, pretože buduje cenné vzťahy, z ktorých sa nik nechce vyviazať. Autorka stručne a zdanlivo veľmi jednoducho v celej knihe načrtáva, ako dosiahnuť v rodinnom živote harmóniu a spraviť z neho dlhotrvajúcu príjemnú záležitosť. Nevychádza len z pozície osvietenej matky, často priznáva svoje chyby a nezapiera, že mnohé inšpirácie našla v okolí. Nie je vôbec náhoda, že na mnohých miestach útlej knižky vyzdvihuje pozorovanie a napodobňovanie.

23. máj 2022 14:38