Pokles už v závere minulého týždňa spustila správa, že piata najväčšia americká investičná banka Bear Stearns nemá hotové peniaze. Pád sa nezastavil ani po tom, ako finančná spoločnosť JPMorgan Chase oznámila, že konkurentku kúpi. Núdzový krok centrálnej banky Fed, keď cez víkend znížila sadzbu na požičiavanie peňazí medzi bankami o štvrť percentuálneho bodu, sa minul s účinkom. Akciové indexy padali ďalej.
Situácia je vážna
Pondelkové obchodovanie na burzových parketoch po celom svete opäť ovplyvnili obavy spojené s rozsahom finančnej krízy v USA. Paniku vyvolala správa o možnom bankrote investičnej banky Bear Stearns. Tá ešte v piatok oznámila, že nemá dostatok hotovosti, keď klienti požiadali o výplatu takmer 17 miliárd dolárov. V nedeľu však Bear Stearns súhlasil s prebratím bankou JPMorgan za 236 miliónov dolárov. "Ak by spoločnosť ohlásila bankrot, následky pre jej obchodných partnerov a finančný trh celkovo by bol obrovský, keďže ešte stále má vo svojom portfóliu rizikové dlhopisy a deriváty za niekoľko miliárd dolárov. JPMorgan sa týmto obchodom stane ručiteľom záväzkov a v spolupráci s Fedom sa bude snažiť dostať krízu v spoločnosti pod kontrolu," komentuje investičný analytik spoločnosti RM-S Market Kristián Boldizsár.
Smutné banky
Akciové trhy na celom svete reagovali na piatkové a víkendové správy z USA až v pondelok. Straty indexov tri až päť percent neboli žiadnou výnimkou. Začiatok amerického obchodovania nebol o nič lepší, keď index Dow Jones stratil počas prvých minút takmer 200 bodov. Neskôr sa časť strát korigovať. "Pod tlakom však stále zostávajú akcie bánk, keď sa obávajú podobných neočakávaných správ ako v prípade Bear Stearns," upozorňuje analytik. Dôkazom je aj včerajší pokles akcií investičnej spoločnosti Lehman Brothers, ktoré počas dňa strácali takmer tridsať percent aj napriek tomu, že jej predstavitelia vyhlásili, že banka má všetky stratové operácie pod kontrolou a má aj dostatok zdrojov. "Tieto isté slová však investori počuli pred týždňom aj od šéfa Bear Stearns," pripomína Boldizsár.
| Komentár HN: |
| Každá kríza dokáže poučiť investora o zodpovednosti Americká hypotekárna kríza môže byť určitým, aj keď nepríjemným, poučením aj pre našinca. V prvom rade ukazuje na fakt, akoby to mohlo u nás vyzerať, ak by úvery na bývanie dostali skutočne všetci, ktorí si myslia, že by ich mali dostať. Je pomerne dosť bežným javom, že ľudia si myslia, že úlohou bánk im je výhodne požičať. Ak to neurobia, berie sa to ako spreneverenie sa akémusi zmyslu samotnej banovej existencie. |
Čo ešte spraví Fed
Nedôvera voči všetkým potenciálnym partnerom je na finančných trhoch najvyššia za mnoho rokov. Vzhľadom na to, že hrozí dominový efekt, je jasné, že jednotlivé centrálne banky sa postavia za veľké banky a nenechajú ich padnúť. "Ide o jasný morálny hazard, pretože na pomocnú ruku centrálnej banky sa budú niektorí veľkí hráči nezdravo spoliehať," upozorňuje ekonómka spoločnosti Next Finance Markéta Šichtařová.
Trhy čakajú, čo dnes spraví americká centrálna banka. Zdá sa, že v posledných mesiacoch znižovala úroky pomaly. A to aj napriek tomu, že od septembra uvoľnila svoju kľúčovú sadzbu už celkovo o 2,25 percentuálneho bodu na tri percentá. "Ranená ekonomika však potrebuje ešte omnoho nižšie sadzby. Úroky by mali klesnúť minimálne o trištvrte percentného bodu, adektávnejšie by bolo o percentuálny bod," myslí si Šichtařová.
Dolár slabne
Nižšie sadzby spôsobia úrokovú nevýhodu dolára oproti euru. To sa evidentne domnievajú i mnohí špekulanti. Dolár sa včera ráno prepadol k euru na rekordne slabú hodnotu 1,59 USD/EUR. Na devízovom trhu zavládla panika. Čoraz viac sa hovorí o tom, že by sa mali kľúčové centrálne banky spojiť a odštartovať devízovú intervenciu na podporu slabého dolára. Situácia zatiaľ však ešte nie je na intervenciu zrelá. Posledné údaje z Nemecka ukazujú, že export z krajiny je rekordný i so silným eurom. Nemecko dokáže značnú časť výpadku na amerických trhoch kompenzovať ziskami v strednej a vo východnej Európe.
| Problém v USA nás výrazne nezasiahne Americká ekonomika ako najväčšie hospodárstvo sveta má v časoch globalizácie dosah na všetky trhy. Spojené štáty tak svoje problémy nechtiac exportujú do sveta. Analytici sa však zhodujú, že naša ekonomika má dobré perspektívy a dosahy krízy v USA na nás môžu byť skôr nepriame. Či už je kríza zažehnaná, ako tvrdia niektorí ekonómovia, alebo pôjde o podobné ekonomické zemetrasenie ako v tridsiatych rokoch minulého storočia, ukáže až čas. Americké problémy môžeme pocítiť v cene niektorých komodít, napríklad aj na slovenských čerpačkách. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Dvaja giganti na čele Fedu Ben Shalom Bernanke (1953) je americký ekonóm a od januára 2006 predseda Federálneho rezervného systému – americkej centrálnej banky. Jeho predkovia emigrovali do USA z Rakúska počas prvej svetovej vojny. Je absolventom Harvardovej univerzity, doktorát získal na ďalšej renomovanej univerzite, Massachusettskom inštitúte technológie. Od roku 1979 prednášal ekonómiu na Stanforde a od roku 1985 do 2002 pôsobil na Princetonskej univerzite. Na čele Fedu stál v období rastu cien ropy, keď spľasla realitná bublina v USA a následná hypotekárna kríza prispela k problémom na finančných trhoch a stiahla americkú ekonomiku na hranu recesie. Bernanke prijal na udržanie ekonomiky tvrdé opatrenia – jeho predchodca tak prudko neznížil úrokové sadzby počas celého svojho osemnásťročného mandátu. Jeho vedenie čelí ostrej kritike, preto bude zaujímavé sledovať, či ho budúci prezident potvrdí vo funkcii po štvorročnom období v roku 2010. Republikánsky kandidát John McCain už avizoval, že s politikou Bernankeho veľmi spokojný nie je. Alan Greenspan (1926) sa narodil v New Yorku v rodine maďarských Židov. Absolvoval New York University, kde získal aj titul PhD. Po štúdiu pôsobil v niekoľkých think-tankoch, potom viac než tri desaťročia riadil konzultantskú firmu Townsend-Greenspan & Co. Ako poradca pôsobil aj v administratíve prezidenta Geralda Forda. Na čelo Fedu ho v roku 1987 vymenoval Ronald Reagan. Veľmi pozitívne boli vnímané jeho kroky na zabránenie dôsledkov Čierneho piatka na amerických burzách koncom 80. rokov, ako aj jeho úloha v internetom ťahanom ekonomickom boome v nasledujúcom desaťročí. |
| Prečítajte si aj: |
| Bernanke už siaha na dno možností Americká centrálna banka Fed počas víkendu núdzovo zasadala. Výsledkom bolo zníženie úrokových sadzieb pre priame úvery bankám o štvrť percentuálneho bodu na 3,25 percenta. Centrálna banka sa tak pokúsila predísť kolapsu na finančných trhoch. Jej snahu však trhy neprijali ako spasenie. Európske burzy včera padli o tri percentá, japonský index Nikkei stratil štyri a hongkonský dokonca päť percent. Americké indexy začali obchodovanie v zlej nálade s viac než percentným poklesom. Dolár sa dostal na nové minimá oproti jenu aj euru. Cena ropy v obavách z recesie klesala. Celý článok >> |
| Prečítajte si aj: |
| Dolár potápa Ameriku Americká ekonomika s najväčším počtom nositeľov Nobelových cien za ekonomiku akoby strácala dych. Hoci ešte stále má najbohatšieho človeka planéty, počet jej miliardárov v prvej desiatke sa neustále znižuje. Zatiaľ nedochádza k poklesu aktív v naturálnom vyjadrení, ale v peňažnom je to čoraz horšie. Dôvod? Klesajúci kurz amerického dolára k euru, jenu, ale napokon aj českej a slovenskej korune. Príčina? Americký systém života založený na kupovaní takmer všetkého na dlh, ktorý sa v podobe domáceho dopytu podieľa na hrubom domácom produkte takmer 70 percentami, stráca svoju likviditu. Celý článok >> |