Bank of England očakáva nižšiu infláciu

Bank of England -- centrálna banka Veľkej Británie -- znížila predpoveď inflácie prvý raz od novembra 2001, čím tiež naznačila, že jej predstavitelia sa neponáhľajú zdvihnúť úrokové miery z takmer polstoročného minima. Inflácia klesne pod vládou stanovený cieľ 2,5 percenta počas takmer celého budúceho roku, uviedla banka vo svojej štvrťročnej správe.
Táto predpoveď môže posunúť dátum, kedy investori očakávajú zvýšenie kľúčovej úrokovej sadzby, ktorá je dnes na historickom minime. Banka tiež uviedla, že očakáva oživenie ekonomiky v neskoršom čase ako plánovala v máji, najmä pre pomalé zotavenie svetovej ekonomiky. "Zotavenie v svetovej ekonomike je pomalé a nerovnomerné," uviedla banka v správe.
Rast ekonomiky na Britských ostrovoch dosiahne úroveň necelých 3 percent v polovici roku 2004, o šesť mesiacov neskôr ako banka plánovala v máji. Nová predpoveď je teda mierne nižšia ako májové očakávania, uviedla banka. Jej predstavitelia uviedli, že riziká vplývajúce na plánovaný rast a nižšiu infláciu sú na ústupe. Tieto predpovede tak spolu môžu znížiť pravdepodobnosť zvýšenia úrokovej sadzby v najbližších mesiacoch. Správa potvrdila očakávania ekonómov, ktorí už pred jej včerajším vydaním vylučovali túto možnosť. "Nevidím dôvod, prečo by mala Veľká Británia meniť súčasné sadzby," povedal Peter Dixon z Commerzbank AG pred jej zverejnením. Slabnúci ekonomický rast viedol Bank of England k deväťnásobnému zredukovaniu sadzby od začiatku roku 2001. Banka naposledy znížila sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 3,5 percenta. Podobný krok urobili ešte v júni aj Fed -- americká centrálna banka -- a Európska centrálna banka. Ich sadzby sú tiež na historických minimách.
Banka uviedla, že ekonomika bude podporovaná miernymi spotrebiteľskými výdavkami a silným rastom vládnych výdavkov. Plán premiéra Tonyho Blaira minúť 100 miliárd libier na zlepšenie infraštruktúry, škôl a nemocníc do polovice roku 2006 pomôže ekonomike v raste.
Súčasne banka označila infláciu v krátkodobom horizonte ako slabší článok. Rast cien sa v júli neočakávane zvýšil na 2,9 percenta, čo je najvyššia úroveň od apríla, uviedla vláda v pondelok. V porovnaní s júnom vzrástli ceny o 0,1 percenta. Ekonómovia naopak očakávali pokles o rovnakú hodnotu. Na celkový rast cien pôsobili najmä menšie zľavy, ktoré poskytli obchodníci v letných výpredajoch v porovnaní s minulým rokom. Tlak na infláciu spôsobili v posledných mesiacoch aj vyššie ceny ropy a náklady na bývanie. Tieto vplyvy označila centrálna banka ako dočasné.