Hovorí o tom revízia údajov miestneho štatistického úradu. Je to lepší výsledok, ako ukazovali predbežné údaje, podľa ktorých mala spadnúť o 16,6 percenta. Za prepadom ekonomiky je hlavne významný pokles spotrebiteľského dopytu.
Oproti prvému štvrťroku ekonomika klesla o 3,4 percenta, čo je tiež lepší výsledok, ako ukazovali prvé údaje. Podľa nich mal byť pokles o 3,7 percenta.
"V porovnaní s druhým štvrťrokom predchádzajúceho roka je pokles HDP aj naďalej ovplyvňovaný strmým prepadom domáceho a zahraničného dopytu,“ konštatovalo sa v správe úradu.
Domáci dopyt klesol o 30 percent, najmä kvôli významnému prepadu výdavkov na konečnú spotrebu domácností, prepadu tvorby fixného kapitálu a poklesu zásob.
Domáci dopyt ako podiel na HDP klesol na 92 percent, čo je najmenej od roku 1995.
Estónsko, rovnako ako ďalšie dva pobaltské štáty, je v hlbokej recesii. Ešte pred niekoľkými rokmi však vykazovali najrýchlejší rast v celej Európskej únii, avšak vďaka úverom. Veľký objem z nich bol v zahraničnej mene, čo sa vypomstilo. S vážnymi problémami sa stretávajú realitné firmy aj developeri a prudko sa zvýšila nezamestnanosť. Veľa ľudí tak nie je schopných splácať pôžičky.
V regióne sa angažujú škandinávske banky, najmä švédska Swedbank. Niektoré evidujú rast objemu nesplácaných úverov a musia vytvárať rezervy na ich krytie.
"Tretí štvrťrok by mal byť na medzikvartálnej báze už blízko nuly. Domáci dopyt bude určite veľmi slabý, export sa však začne zlepšovať,“ myslí si ekonómka Swedbank Mars Lauriová.
O niečo lepšie, ako ukazovali predbežné výsledky, skončila aj lotyšská ekonomika. Tá v druhom štvrťroku medziročne klesla o 18,7 percenta. Predbežné údaje hovorili o prepade o 19,6 percenta. Stále však ide o horší výsledok ako v prvom štvrťroku, kedy hospodárstvo kleslo o 18 percent. Lotyšsko bolo v útlme už minulý rok v druhom štvrťroku. Hrubý domáci produkt vtedy vykazoval medziročný pokles o 1,9 percenta.