Na Úrad vlády doručili list, v ktorom ho žiadajú o legislatívnu pomoc. Chcú, aby bezhotovostné zmenárenské činnosti mohli slobodne vykonávať aj nebankové firmy. Či sa premiér bude listom zaoberať, nie je známe, keďže jeho komunikácia s médiami je výrazne obmedzená. Podľa právnika Vladimíra Pirošíka by efektívnejšie bolo obrátiť sa na vládu alebo poslancov. "Premiér nemá zákonodarnú iniciatívu," povedal pre HN.
Údajne málo konkurencie
Podľa zakladateľa združenia Poškodený bankami Štefana Knotka na Slovensku prakticky neexistujú bezhotovostné zmenárne. "Ako keby niekto chcel chrániť tento biznis pre komerčné banky," povedal na tlačovej besede.
Podľa webovej stránky Národnej banky Slovenska však u nás existuje sedem devízových miest - nebankových subjektov s devízovou licenciou na "obchodovanie s devízovými hodnotami v rozsahu vykonávania a sprostredkúvania bezhotovostného nákupu a predaja cudzej meny".
Budúcnosť s otáznikmi
Aké budú ďalšie kroky združenia, Knotko, ktorý podniká v poľnohospodárstve, nekonkretizoval. "Všetko bude závisieť od reakcie premiéra," dodal.
Problematickou sa ukazuje aj hromadná žaloba, ktorú avizoval pred mesiacom. "Naši právnici zvažujú aj iné možnosti," pripustil. Rozmýšľajú aj o mimosúdnom vyrovnaní s bankami, ktoré však zatiaľ nekontaktovali.
Zakladateľovi združenia tiež chýbajú konkrétne sumy, o koľko korún prišla jeho firma pre kartelovú dohodu bánk. Informoval však, že s Akcentou spolupracoval aj po tom, čo jej tri slovenské banky zavreli účty.
V pozadí kartelu
Akcenta CZ ponúkala slovenským klientom devízové transakcie na základe povolenia Českej národnej banky. Podnikateľom dávala väčšinou výhodnejšie kurzy ako banky. Slovenská sporiteľňa, VÚB banka a ČSOB v roku 2007 zrušili Akcente účty, čím fakticky spomalili tok peňazí medzi firmou a jej klientmi na neúnosnú mieru. Protimonopolný úrad po prešetrení označil toto konanie za kartelovú dohodu a vyrubil bankám pokutu v celkovej sume vyše 10 miliónov eur.