Tlaky na ECB rastú, úroky asi neklesnú

Tlaky na Európsku centrálnu banku, aby znížila úrokové sadzby, sa pred štvrtkovým stretnutím jej výkonnej rady stupňujú. Po minulotýždňových vyhláseniach nemeckého kancelára Gerharda Schrödera a francúzskeho premiéra Jeana-Pierra Raffarina, v ktorých naznačili centrálnej banke, aby uvoľnila menovú politiku, prišla včera ďalšia slovná intervencia v prospech zníženia úrokov. Belgický minister financií Didier Reynders uviedol, že kľúč na urýchlenie oživenia ekonomiky eurozóny má v rukách ECB.
Vlády podľa neho svoje možnosti vyčerpali, pričom vysoké rozpočtové deficity neumožňujú ďalšie zvyšovanie štátnych výdavkov na podporu rastu. "Európa v súčasnosti už nemá viac priestoru v oblasti rozpočtov a ak sa dá niečo urobiť, tak len cez menovú politiku," citovala včera agentúra Bloomberg Reyndersa.
ECB výzvy politikov rešpektovať nemusí, lebo je nezávislou nekomerčnou bankovou inštitúciou, čo rešpektuje aj belgický minister financií. "Možno práve teraz je čas na pokles úrokov, ale je to vecou centrálnej banky," povedal Reynders. Očakáva však, že ECB úroky zníži. "Možno to bude už tento týždeň, možno až o mesiac," domnieva sa minister.
Hlavnou príčinou, prečo politici z členských štátov Európskej menovej a hospodárskej únie tlačia ECB do znižovania úrokov, je silné euro, ktoré znižuje konkurenciu vývozcov z eurozóny na zahraničných trhoch, pretože zdražuje ich produkciu. Aj preto bol ekonomický rast menovej únie v uplynulom roku skoro osemkrát nižší ako v USA. Hrubý domáci produkt eurozóny sa v roku 2003 zvýšil o štyri desatiny percenta, pričom tempo rastu sa vo štvrtom štvrťroku oproti tretiemu spomalilo o desatinu percenta. V priebehu včerajších obchodov sa jedno euro vymieňalo za 1,2482 dolára, čo je skoro o 15 percent viac ako pred pol rokom. Najväčšia talianska automobilka Fiat prišla podľa vyjadrenia svojich predstaviteľov v poslednom štvrťroku o päť percent zisku práve pre zhodnotenie eura. S podobným problémom sa stretávajú aj iní vývozcovia.
Podporným argumentom na zníženie úrokov je inflácia, ktorá bola vo februári výrazne pod inflačným cieľom ECB (dve percentá). Ceny v eurozóne pritom stúpli minulý mesiac medziročne len o 1,6 percenta. "Ak investori vidia v prípadnom znížení úrokov katalyzátor na zastavenie rastu eura, budú pravdepodobne sklamaní," povedal Steve Saywell, menový stratég londýnskej pobočky Citigroup. ECB sa totiž podľa neho so znížením úrokov ponáhľať nebude, čo naznačuje aj prieskum Bloombergu, v ktorom sa väčšina ekonómov vyjadrila, že vo štvrtok sa sadzby nezmenia. "Signály prichádzajúce z ECB sú také, že banka sa s možným znižovaním nebude ponáhľať. Základná úroková miera v eurozóne má dve percentá a v USA je to o polovicu menej.
Príčinou, prečo politici tlačia ECB do znižovania úrokov, je silné euro, ktoré znižuje konkurenciu vývozcov z eurozóny