Je pravdou, že hlavný akciový index Dow Jones Industrial narástol od svojho marcového prepadu o 50 % a aj iné ukazovatele sa začali obracať smerom nahor, či sa aspoň prestali prepadať. Je najhoršie skutočne za nami? Možno veriť akciám ako ekonomickému indikátoru?
Na Wall Street o tom takmer nikto nepochybuje. Akciové trhy sú všeobecne uznávaným indikátorom ekonomického zdravia americkej ekonomiky. Často sa podľa vývoja amerických indexov posudzuje aj svetová ekonomika, keďže väčšina veľkých amerických spoločností čerpá množstvo ziskov mimo hraníc USA. Súčasné nárasty na akciových trhoch sú pre „expertov" automaticky využívané ako hlavný dôkaz toho, že finančná kríza je pred koncom. Avšak reálna výpovedná hodnota akcií ako indikátora ekonomického vývoja je prinajmenšom pochybná.
Ak sa pozrieme spätne do neďalekej histórie, tak jednoducho zistíme, že skôr opak je pravdou. Počas poslednej recesie akciové trhy a ich experti ani len netušili, že najväčšia hospodárska recesia od veľkej depresie je predo dvermi. Keď prišla prvá predzvesť v podobe hypotekárnej krízy, všetci zostali v šoku. Experti z investičných a komerčných bánk, ktorí sa pýšili svojimi predpoveďami v televízii a v tlači, ostali stáť s otvorenými ústami.
Podľa oficiálnych údajov americkej vlády sa súčasná recesia začala v decembri 2007. V októbri 2007, len dva mesiace predtým, prelomili indexy Dow Jones a S &P 500 historické maximá. Akú výpovednú hodnotu mali vtedy tieto indexy? Očividne žiadnu. Indexy ako hlavné ekonomické indikátory si ani len nevšimli príchod najväčšej recesie za posledných 80 rokov. Akciové trhy úplne nesprávne prečítali ekonomické zdravie krajiny a možno práve nedôvera v ich vypovedaciu schopnosť bola hlavnou príčinou prudkých výpredajov v roku 2008. Vtedy sa už sila krízy nedala ignorovať.
Čo sa vlastne v skutočnosti deje? Nič viac a nič menej ako chvíľkový nádych topiacej sa ekonomiky. Oficiálna nezamestnanosť sa takmer zdvojnásobila na 9,5 %. Ak by sa mala vypočítavať podľa štatistických modelov, ktoré používala americká vláda pred rokom 2000, tak by preskočila odstrašujúcu 20-percentnú úroveň. To je číslo, ktoré spôsobilo obrovské rady na teplú polievku počas veľkej depresie z 30. rokov minulého storočia.
Aj na medzinárodnej scéne v súčasnosti dochádza k poklesu morálneho a ekonomického statusu USA. Svetoví lídri majú na Američanov ťažké srdce kvôli vojnám v Afganistane a Iraku, ako aj faktu, že Amerika rozšírila finančnú krízu do celého sveta. Americký dolár je aj naďalej de facto štandardom pre medzinárodný obchod a investície, avšak silnejú hlasy, ktoré vyzývajú na zrušenie tohto amerického privilégia. Na jednej strane je pozoruhodné sledovať výroky amerických politikov o sile najväčšej ekonomiky sveta a sile amerického dolára a na druhej strane sledovať nárast dlhu verejných financií a prepad dolára. Ak by bola americká ekonomika silná, ako ju predstavujú všetci šéfovia Fedu, tak by bol silný aj dolár. Dolár sa však prudko oslabuje oproti všetkým hlavným svetovým menám.
Čoraz hlasnejšie sa ozývajú hlasy skutočných odborníkov na akciové trhy. Ozval sa aj napríklad jeden z najbohatších mužov planéty, Warren Buffett, ktorý nedávno varoval pred nadmerným zadlžovaním amerického štátneho rozpočtu a nárastom vládnych výdavkov. Avšak experti spolu s politikmi vo Washingtone ignorujú každé podobné varovania a veselo jazdia na plný plyn. Aj naďalej pokračujú v politike dotácie komerčných bánk nízkymi úrokovými sadzbami. Avšak banky sú aj napriek takmer nulovým úrokovým sadzbám a nekresťanským maržiam v rozmedzí od 6 do 24 % stále zdržanlivé v poskytovaní nových pôžičiek.
A čo robia médiá? Vykresľujú ekonomickú situáciu lepšie ako v skutočnosti je. Americká, ale aj európska ekonomika sú z dvoch tretín závislé od domácej spotreby a pravda by len vyvolala paniku a zvýšila nedôveru. To je to posledné, čo svet potrebuje. Teraz sa musí, naopak, optimisticky klamať, inak to ekonomicky zrúti Ameriku i celý západný svet, vrátane toho nášho.
Rastislav Vasilišin, Virtuse Wealth Management