Ľudia Ficovej vláde neveria. Chcú sa odsťahovať

Súčasný premiér Róbert Fico ešte pred voľbami obvinil bývalú vládu, že za jej éry odišlo do zahraničia 400-tisíc ľudí. Odchádzali zväčša za lepšími zárobkami. Po voľbách sa však obnovil ďalší dôvod, prečo odísť zo Slovenska - politický.
"Zaznamenali sme po nich výrazne zvýšený záujem o emigráciu Slovákov, ktorý bol podmienený politickou situáciou," povedal Jozef Burza, riaditeľ spoločnosti Hagiel, ktorá sprostredkúva vysťahovanie do zahraničia.

Nedôvera k novej koalícii
Záujem o prácu v zahraničí podľa Kataríny Belickej, hovorkyne Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, v lete stúpa každoročne. To sú však ľudia, ktorí si idú zarobiť krátkodobo a väčšinou sa po čase vrátia späť na Slovensko. Emigrácia Slovákov podľa Burzu do značnej miery kopíruje politickú a ekonomickú stabilitu krajiny. Najobľúbenejšími krajinami sú Kanada, USA, Austrália či Nový Zéland.
"Politické dôvody zohrávali významnú úlohu do roku 1998, keď bola slovenská vláda zostavená HZDS a jej vtedajšími koaličnými partnermi. Počas funkčných období Mikuláša Dzurindu sa politické dôvody emigrácie zo Slovenska postupne veľmi výrazne oslabili," tvrdí Burza.

Drahé riešenie
Ľudia sa podľa neho boja, že na Slovensko sa v zvýšenej miere vráti kriminalita a korupcia. Podľa politológa Miroslava Kusého je takáto reakcia verejnosti znakom nedôvery k programu novej koalície. Jeho slová potvrdzuje aj pracovníčka agentúry sprostredkujúcej legálne vysťahovanie do Austrálie: "Za posledný mesiac volalo viac ľudí s tým, že by sa kvôli zmene politickej situácie radi vysťahovali." Odchod do zahraničia pritom nie je najlacnejšou záležitosťou. Len poplatok za vybavenie vysťahovania do Austrálie je tritisíc austrálskych dolárov, teda takmer 70-tisíc korún. "A to aj vtedy, ak je žiadosť zamietnutá," pripomína pracovníčka agentúry.

Problém aj pre ekonomiku
Podľa Márie Krškovej z agentúry Lotty je stále najčastejším dôvodom na odchod zo Slovenska nedostatok práce. To sa však podľa analytika Tatra banky Róberta Pregu v posledných rokoch zmenilo. "Perspektíva dobiehania ekonomiky vrátane očakávanej vyššej tvorby miest tu bola. Boli sme svedkami jednoznačnej zmeny vo vnímaní Slovenska tak doma, ako aj v zahraničí," myslí si.
Pre udržanie pracovnej sily na Slovensku je podľa neho dôležité, aby sa toto smerovanie nezmenilo a aby ľudia mali pocit, že si môžu nájsť uplatnenie aj na Slovensku.
"Budeme sa snažiť znižovať regionálne rozdiely, podporovať tvorbu nových pracovných miest najmä v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou tak, aby ľudia boli motivovaní zostať a mohli si nájsť prácu, ktorá by bola lepšie zaplatená," hovorí Róbert Madej, člen sociálneho výboru a poslanec strany Smer-SD.
Smer by to chcel dosiahnuť podporou vzdelania a zvyšovania kvalifikácie pracovnej sily. Pre emigráciu sa však často rozhodujú Slováci s dobrou úrovňou kvalifikácie, čo sú straty pre slovenskú ekonomiku. "Je to teda záťaž pre verejné financie. Ich štúdium bolo zväčša financované z verejných zdrojov, navyše odchádzajú najmä mladí ľudia, takže tieto investície sa príliš nevrátili," pripomína Prega. Odchod kvalifikovaných ľudí je tiež hrozbou pre vývoj populácie. "Slovensko takisto ako ostatné krajiny čaká starnutie populácie a ľudí v produktívnom veku bude v budúcnosti málo," dodáva analytik.