Povýšiť niekoho je len začiatok cesty. Aby rozhodnutie o povýšení konkrétneho človeka prinieslo očakávané výsledky a úspech, firma musí povýšenému poskytnúť určitú pomoc, oporu. Akú? To závisí od viacerých aspektov. Niektoré firmy majú vypracovaný podrobný program adaptácie na novú, vyššiu pozíciu. Nemusia však byť vždy úspešné, závisí to aj od skúseností a praxe povýšeného. To, čo vyhovuje jednému, druhého môže znechucovať až otravovať. Vhodnejší je individuálny prístup. Dôležité je najmä, aby povýšený vedel, že sa má na koho v prípade potreby obrátiť. S kým môže konzultovať problémy, poradiť sa, ako reagovať na niektoré situácie. Pravidelné stretnutia s vyhodnocovaním čiastkových úloh, komentárom k problémových situáciám a ich riešení sú výbornou príležitosťou takúto podporu povýšenému poskytovať. Tzv. hodenie do vody bez záchranného kolesa je tiež cesta, u niektorých dokonca môže fungovať, ale väčšinou je to cesta nebezpečná pre obe strany.
Pripravenosť sama o sebe však k povýšeniu nestačí. Je potrebná aj príležitosť -- byť v správnom čase na správnom mieste. Niekto by možno povedal, je potrebné mať šťastie. Dá sa s tým súhlasiť len do určitej miery. Príležitosti treba aktívne vyhľadávať. Pracovať pre firmu, ktorá poskytuje možnosti kariérneho postupu, rozširuje svoje trhy, akvizície, plánuje rôzne projekty.Ťažko môže niekto očakávať povýšenie vo firme, ktorá sa drží v biznise s problémami, aj keď i v nej sa môžu nájsť šance na rast a kariérny postup.
Autorka je vrchná riaditeľka Úseku ľudských zdrojov a organizácie Generali Slovensko