Ocitnúť sa v rebríčku miliardárov, najbohatších z bohatých, nie je výhra. Aspoň nie v strednej a vo východnej Európe. Dôkazom sú pravidelné protesty ich protagonistov, sprievodné javy každej podobnej medializácie. Protagonisti sa bránia, že sa obávajú pomsty a závisti. Napriek tomu si verejnosť aj boháči pomaly zvykajú. Hitparády bohatstva napríklad v Česku, Poľsku, Maďarsku či Rusku už majú raz za čas v médiách pravidelné miesto. Nie však u nás. Isté rebríčky sa sem-tam objavili, väčšinou však šlo o odhady, ak nie priam dohady médií, čerpajúce skôr z intuície než z podložených zdrojov.
Známka kvality
Keď pominieme praobyčajnú ľudskú zvedavosť a "samopríťažlivosť" týchto rebríčkov, musíme zakopnúť o otázku -- načo sa robia? Pre koho je dobrá mediálna hra, ktorá okolo nich vzniká? Je dobrá len preto, že ľudia sa odjakživa zaujímajú o elitu, vždy chcú niekoho obdivovať, niekomu závidieť alebo sa niečomu od úspešných priučiť?
Úspech je známka kvality, tvrdí politológ Miroslav Kusý. "Kto je úspešný, rád sa tým prezentuje. Dáva najavo -- ja čosi znamenám, patrím medzi celebrity." Na druhej strane je úspech niečo, čo vzbudzuje aj snahu napodobňovať. Preto sú príbehy o chudákoch, ktorí sa stali milionármi, také sledované. Ľudia chcú poznať návod. Podľa Kusého je však v takomto zverejňovaní aj silný filantropický náboj. "Je to tlak, že by majetní mali byť pre spoločnosť užitoční. Niektorí z boháčov dokonca aj toto využívajú a robia si dobré meno tak, že hoci prišli k peniazom nie najčestnejším spôsobom, filantropiou a charitou si ho vyhladzujú."
Nie každému je daná pokora
Aj sociológ Vlado Krivý zo Sociologického ústavu SAV zastáva názor, že filantropický tlak na ľudí zverejnených v rebríčkoch superboháčov určite existuje. "Ak vyjde najavo, kto je bohatý, je to pre nich aj určitý záväzok. Zverejnením sa im akoby hovorí -- pozeráme sa na vás, my médiá, my čitatelia, a pozorujeme vás. Určite je v tom taký moment, aby pocítili zodpovednosť a nemohli si povedať, že mojich 180 miliónov je len moja vec a mojej rodiny a ja si môžem robiť čokoľvek, keď ma nechytia."
Medializácia miliardárov je podľa sociológa aj pokus dať dokopy mená ľudí, ktorí sú nejakým spôsobom na čele a mnohokrát naozaj z brutálne sebeckých dôvodov. "Ale ak sa zverejnia, musia byť pripravení, že sa budú konfrontovať s očakávaniami iných a ak urobia čosi, čo ostatní neuznávajú, budú o tom vedieť. Niežeby sa s tým nemohli vyrovnať, no ťažko sa s tým žije. Je však pravda, že nie každý dospeje do štádia, že pocíti takúto pokoru pred osudom či bohom," zamýšľa sa Krivý.
Sociálna kontrola
Myslí si, že v zverejnení rebríčkov je aj čosi ako sociálna kontrola. Keď o niekom ani neviem, je to iné, ako keď ho už niekto pomenuje a zaradí. Ľudia si rebríček zo zvedavosti prečítajú a mená im zostanú znieť. Keď im potom niekde brnknú o ucho, vedia o nich. "Predsa len si myslím, že aj ľuďom, ktorých zaradia do rebríčka, na tom záleží a aj ich poteší, keď si v ňom o sebe prečítajú. Na druhej strane chápem, že niektorí sa ním cítia ohrození. Berú ho tak, že odteraz sa budú pohybovať v zhoršenom prostredí nielen voči okoliu, ale aj trebárs voči obchodným partnerom," hovorí Krivý.
Sociologický ústav robil v roku 2004 výskum o kolektívnych identitách na Slovensku, kde jedna z otázok vo výskume znela: Je podľa vášho názoru podiel slušných a dobrých ľudí medzi bohatými taký istý ako medzi chudobnými? Alebo je rozdielny?
Mýty o chudobných dobrákoch
"Výsledok ma dodnes fascinuje. Nevravím, že pozitívne," dodáva k nemu Krivý. Ukázalo sa, že medzi odpovedajúcimi s VŠ vzdelaním si viac než polovica myslí, že podiel je v oboch skupinách rovnaký a len štvrtina je toho názoru, že medzi chudobnými je dobrých ľudí viac. Zato respondenti s nižším vzdelaním sa jednoznačne zastali "dobroty" medzi chudobnými. "Potvrdzuje to, nakoľko sa u nás ešte verí mýtom známym z rozprávok typu -- bohatí ľudia sedia na peniazoch, stávajú sa zlí a neprajní. A k peniazom sa dostali tým, že ich zobrali iným. Ak sa má teda niekto dobre, určite musel vysať krv života z niekoho iného."
Bohatstvo dôvodom hnevu
Jedna z otázok sociologického výskumu v roku 2004 na našom území znela: Čo by vás najviac nahnevalo z nasledujúcich možností, ak by sa udiali na Slovensku?
44 % odpovedí -- ďalšie zväčšovanie rozdielov medzi chudobnými a bohatými
22 % odpovedí -- posilňovanie vplyvu katolíckej cirkvi na štát
8 % odpovedí -- výrazné pomáhanie štátu Rómom