StoryEditor

Peter Baláž: Slovenské podniky vyvážajú minimálny kapitál

05.09.2005, 00:00
Podľa údajov centrálnej banky za prvý štvrťrok vyviezli slovenské podniky do zahraničia asi 30 miliónov korún. Peniaze pritom smerovali do Srbska a Čiernej Hory, ale i do Belgicka. V štatistikách z minulých rokov sa tieto krajiny neobjavujú. Prečo? Odpovedá Peter Baláž.
Podľa údajov centrálnej banky za prvý štvrťrok vyviezli slovenské podniky do zahraničia asi 30 miliónov korún. Peniaze pritom smerovali do Srbska a Čiernej Hory, ale i do Belgicka. V štatistikách z minulých rokov sa tieto krajiny neobjavujú. Prečo teraz áno?
- V Srbsku a Čiernej hore ide hlavne o snahy našich strojárenských podnikov podieľať sa za peniaze Európskej únie na obnove krajiny. Rekonštruujú sa tam aj závody, ktoré za socializmu stavali československé podniky. Firmy ako SES Tlmače alebo Istroenergo tiež z Tlmáč vyvážajú do zahraničia stroje a zariadenia a aj to sa chápe ako vývoz kapitálu. Nie je to teda kapitál v pravom zmysle slova, ale kapitál strojov, zariadení, technológií a ľudí.
Neznamená to teda, že si slovenské firmy v niektorej z týchto krajín v zásade musia založiť pobočku alebo filiálku?
- Nie je to o pobočkách. Ale o využití momentálnej situácie, keď Európska únia tlačí veľké množstvo finančných zdrojov na urýchlenú rekonštrukciu bývalej Juhoslávie.
Pokiaľ ide o to Belgicko, ťažko povedať. Môže to vyplývať z toho, že väčšina spoločností, ktoré z Belgicka prišli pôvodne na Slovensko, funguje na divíznom princípe. Čiže majú napríklad divíziu, ktorá robí obrazovky. Druhá divízia robí na Slovensku mikročipy a dnes napríklad zistila, že mikročipy sa im tu už neoplatí vyrábať, tak sa zase vráti späť.
Úlohu tu môže zohrávať ešte jeden a asi najhlavnejší faktor - repatriácia kapitálu. Ide o firmy, ktoré tu zarobili peniaze, vytvorili tu zisk a vyvážajú ho. Pretože je stále výhodnejšie, aj napriek tomu, že je u nás rovná daň, svoj zisk priznávať napríklad na Cypre. Mám taký dojem, že sme sa dostali do siete klasického európskeho biznisu, ktorý využíva všetky výhody nových ekonomík únie.
Keď sa pozrieme na sumu vyvezeného kapitálu, považujete ju za dostatočnú?
- Je to minimum. Neznamená to zmenu tendencie. Je to skrátka nejaká druhá etapa alokácie a dislokácie kapitálu. Kapitál si vytvára hodnoty a snaží sa z nich vytvoriť maximálnu nadhodnotu.
V prvom štvrťroku minulého roka bolo vyvezených približne 116 miliónov korún. Aj to je málo?
- Jednoznačne. Zoberte si, že dnes je na Slovensku zo zahraničia investovaných možno 300 miliárd korún. Z tohto pohľadu je 116 miliónov zanedbateľné číslo a môže byť prejavom úplne krátkodobej záležitosti. To znamená, že v rámci jedného konzorcia, ktoré točí miliardy korún, sa urobila jedna akcia.
Myslíte si, že údaje sú také nízke aj preto, že NBS eviduje investície až nad milión korún?
- Je jedno, či by evidovala aj stotisícové investície. Keď si zoberieme reálne čísla, koľko tých investícií je, tak ide o skutočne zanedbateľné veličiny. Metodika NBS je v podstate v poriadku, je európska.
Hovoríte, že ide o zanedbateľné sumy. Aké čísla by teda stáli za zmienku?
- Tak by som otázku nestaval. Vážne by to bolo, ak by išlo o tendenciu. Keby napríklad odchádzalo desať percent kapitálu každého pol roka alebo každý rok a bude sa to diať tri roky za sebou. A druhá vec je podstatný rozdiel medzi prílevom a odlevom investícií. To znamená, že pokiaľ je vývoz investícií menší ako dovoz investícií, sme na tom dobre.
Kedy budú slovenské podniky vyvážať svoj kapitál vo väčšej miere?
- Obávam sa, že keď si zoberieme, čo je dnes slovenské, tak je toho v zásade veľmi málo a pokračuje aj privatizácia. Postupom času možno vstanú z popola niektoré slovenské podniky, možno aj tie sofistikovanejšie, alebo také oblasti, ktoré sú ešte voľné, ako je napríklad projekt zalesňovania Číny alebo niečo podobné. Takže pôjde o vývoz investícií vo forme rekonštrukcií starých fabrík v Iraku atď. Slovenské firmy zatiaľ až na výnimky nedisponujú nejakým sofistikovaným know-how, ktoré mohlo od nich žiadať napríklad Belgicko.
V prvom štvrťroku 2004 sa podľa NBS na Slovensko zo zahraničia vrátilo približne 300 miliónov korún. Odkiaľ pochádzali tieto peniaze?
- Môžeme to chápať tak, že išlo o akvizície, ktoré mali investície vonku, vykázali zisk a ten preliali sem. Označil by som to ako zisk zo zahraničných investícií. Existujú dohody o dvojitom zdanení a ochrane investícií, čiže keď platíte dane v jednom štáte, je úplne pochopiteľné, že firma ich radšej prizná na Slovensku ako v Nemecku, lebo ušetrí šesť percent...
01 - Modified: 2003-01-22 11:02:49 - Feat.: 0 - Title: Priveľa káuz, primálo výsledkov
menuLevel = 2, menuRoute = hnporadna/podnikanie, menuAlias = podnikanie, menuRouteLevel0 = hnporadna, homepage = false
01. júl 2022 16:00