Lotyšsko
"Založenie podniku nie je z právneho hľadiska žiaden problém," hovorí Viktor Borecký, obchodný radca pre Litvu, Lotyšsku a Estónsko. Zakladatelia firmy i jej pracovníci z radov cudzincov musia mať pracovné povolenie. Podnikateľ môže požiadať o pomoc špecializované advokátske kancelárie alebo Lotyšskú obchodno-priemyselnú komoru (www.chamber.lv) či Lotyšskú rozvojovú agentúru (www.lda.gov.lv).
Každá firma podnikajúca v Lotyšsku musí byť zaregistrovaná v registri firiem, činnosť nezaregistrovaných firiem je zakázaná. Takisto musia byť zaregistrované aj pobočky a zastúpenia. Až po zaregistrovaní má firma plnú právomoc a právoplatný štatút. "Ak nedostane odmietavú odpoveď do 30 dní, môže sa považovať za zaregistrovanú," hovorí Borecký.
Na zaregistrovanie spoločnosti s ručením obmedzeným potrebuje podnikateľ žiadosť o registráciu na špeciálnom formulári, stanovy opisujúce právny štatút spoločnosti, štruktúru kapitálu a ďalšie zákonom požadované informácie, zmluvu o založení firmy medzi vlastníkmi (iba ak je viac vlastníkov) a záznam zo zakladajúceho zasadnutia obsahujúci rozhodnutie o založení firmy a odsúhlasení stanov. Ak je jediným vlastníkom zahraničná firma a ide o dcérsku spoločnosť, namiesto stanov sa predkladá rozhodnutie správnej rady, zoznam hmotných investícií, či dokument potvrdzujúci zloženie počiatočného kapitálu, vydaný lotyšskou bankou a ďalšie doklady. "Všetky zahraničné dokumenty musia byť notársky overené a legalizované (apostila). Dokumenty musia byť v lotyšskom jazyku alebo s overeným prekladom," pokračuje Borecký.
Zahraničný obchod je v Lotyšsku plne liberalizovaný (v súčasnosti sa 70 % obchodu realizuje v režime voľného obchodu). Zahranično-obchodnou činnosťou sa môžu zaoberať všetky hospodárske subjekty zaregistrované v Lotyšsku bez obmedzenia (podľa Zákona o podnikateľskej činnosti). Podmienky realizácie ZO stanovuje Colný zákon, ktorý je v súlade s legislatívou EÚ (platí od r. 1997).
Litva
Litovské obchodno-ekonomické zákonodarstvo je na porovnateľnej úrovni so slovenským a s ostatnými krajinami s prechodnou ekonomikou. Podnikateľskej legislatívy sa dnes dotýka približne štrnásť zákonov. Podľa zákona o investíciách cudzinci môžu v Litve investovať buď založením podniku alebo získaním akcií. Zahraničné podniky môžu založiť v Litve dcérsku firmu, ako samostatný právny subjekt alebo otvoriť zastupiteľstvo, ktoré nebude právnym subjektom a nebude mať právo vykonávať nezávislé komerčné aktivity. Ponúkané typy spoločností sú individuálny podnik (II, IP, individual enterprise), všeobecná spoločnosť (TŰB, general partnership), komanditná spoločnosť (KŰB, limited partnership), verejná akciová spoločnosť (AB, public limited company), uzatvorená akciová spoločnosť (UAB, private limited company), štátny podnik (VI, State enterprise), družstevná spoločnosť (KB, co-operative society), poľnohospodárska spoločnosť (ŽŰB, agricultural company), obecný podnik (municipal enterprise).
"Založenie a registráciu podniku upravuje zákon o podnikovom registri, ale aj iné predpisy či vládne nariadenia," konštatuje Borecký. Ako sa ďalej vyjadril, ak chce zahraničný investor zaregistrovať nový podnik, musí Ministerstvu hospodárstva Litvy predložiť okrem registračnej žiadosti napríklad aj účtovnú uzávierku za predchádzajúci rok schválenú audítorskou spoločnosťou, vyhlásenie o prevedení prostriedkov do Litvy, kópie stanov, povolenie samosprávy, ale aj poukážku o zaplatení registračného poplatku vo výške 500 litov za registráciu akciovej spoločnosti, 400 za registráciu inej spoločnosti a 200 litov za registráciu súkromnej osoby. Zahraničný podnik musí mať kanceláriu s pevnou adresou v mieste, ak chce mať litovskú registráciu. "Zahraniční investori majú právo kúpiť alebo prenajať si budovy a miestnosti pre svoju komerčnú činnosť, môžu si tiež prenajať pozemok na výstavbu budovy. Cudzinci majú právo nakupovať nepoľnohospodársku pôdu. Okrem toho si môžu prenajať pozemok na 99 rokov. Informácie o zakladaní podnikov poskytuje aj Litovská rozvojová agentúra (www.lda.lt) a Litovský inštitút voľného trhu (www.lrinka.lt).
Estónsko
Estónsky právny systém je založený na kontinentálnom európskom modeli. Nový Obchodný kódex bol prijatý 15. 2. 1995 a je účinný od 1. 9. 1995. Kódex vyjadruje hlavné princípy podnikania v Estónsku podľa najlepších európskych tradícií a štandardov a zvýrazňuje úlohu obchodného registra. Podľa Obchodného kódexu existuje päť foriem právnych subjektov, ktoré môžu vzniknúť po zápise v obchodnom registri. Patria medzi ne samostatné podnikanie (füüsilisest isikust ettevőtja, FIE), všeobecné partnerstvo (täisühing, Tü) a obmedzené partnerstvo. Ďalej je to súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným (osaühing, Oü -- na jej založenie je potrebný majetok minimálne 40-tisíc EEK -- 2 556 eur. Podnikateľ si však môže založiť aj akciovú spoločnosť. Na založenie spoločnosti je potrebný majetok minimálne 400-tisíc EEK (25 560 eur) a hodnota jednej akcie musí byť minimálne 10 EEK.
"Pred začiatkom činnosti potrebuje zahraničná firma množstvo dokumentov, potvrdení a overených prekladov. Celý schvaľovací proces sa môže natiahnuť i na rok, i keď Estónci tvrdia, že domáci si môžu zaregistrovať firmu za dva dni. Zástupca slovenskej firmy, pokiaľ by bol slovenským občanom, potrebuje vybaviť dlhodobé vízum a pracovné povolenie, ktoré vybavuje Citizenship and Migration Board.
Viac informácií o zakladaní firiem možno nájsť na stránkach Centrálneho obchodného registra http://info.eer.ee, Estónskeho podporného centra pre preklady a legislatívu www.legaltext.ee a Estónskej investičnej agentúry http://www.eia.ee/pages.php3/021514. (hn/kr)