Dá sa očakávať, že niektoré budú ťahať za kratší koniec. Na druhej strane to však nebude len dôsledok vstupu do EÚ, ale aj fungovania princípov trhu.
Respondenti očakávajú po vstupe "čierne časy" hlavne pre baníctvo a hutníctvo (až 46 percent) a poľnohospodárstvo (40 percent), ktoré by podľa nich mohli rozšírením najviac stratiť. Naopak, najviac získať by mal sektor služieb, hlavne cestovný ruch (89 percent) a výroba spotrebného tovaru (72 percent).
Služby - zlatá baňa?
Ak sa dnes rozhodujete, v čom by ste mohli v budúcnosti podnikať, služby sú pravdepodobne jedným z najsľubnejších odvetví s najlákavejšou budúcnosťou. Budúce členské krajiny, medzi nimi aj Slovensko, nielenže majú výrazne nižší podiel služieb na celkovej tvorbe HDP ako vyspelé krajiny, ale disponujú aj vysoko kvalifikovanou pracovnou silou a nižšími výrobnými nákladmi v porovnaní so súčasnými členmi únie. Podľa štúdie EIU to otvára nové možnosti a dáva dobrý predpoklad na rozvoj dodávky služieb (tzv. outsourcing) a spoločných stredísk služieb v SVE pre medzinárodné spoločnosti. Príkladom sú General Electric, ktorá z centra v Budapešti poskytuje rôznorodé finančné, technické i informačné služby pre všetky svoje strediská v Európe, pričom táto spoločnosť nie je jedinou, ktorá sa rozhodla takýmto spôsobom ušetriť značnú časť nákladov. Je pravdepodobné, že ďalšie a ďalšie firmy sa v krátkej budúcnosti rozhodnú ísť touto cestou a bude do značnej miery závisieť od "šikovnosti" jednotlivých pristupujúcich krajín, v ktorej z nich sa rozhodnú založiť svoje regionálne stredisko pre služby. Už v súčasnosti si však tieto krajiny SVE nekonkurujú len navzájom, ale "na krk im dýchajú" aj ázijské krajiny.
Okrem tzv. profesionálnych služieb ďalšou potenciálnou oblasťou s dobrými vyhliadkami na rozvoj je cestovný ruch. V prípade SR by v rámci nej mohla byť sľubným odvetvím letecká doprava, ktorá je ešte málo rozvinutá. Mnoho bude závisieť od toho, kto, kedy a ako sprivatizuje naše letiská.
Dobré vyhliadky pre finančný sektor
Prieskumy ďalej naznačujú, že ani "zlaté časy" finančných inštitúcií v SVE, vrátane SR, nie sú ešte minulosťou. Odborníci veštia na nasledujúce roky dobré časy pre sektor bankovníctva. Dôvodom ich optimizmu sú fakty o bankovom sektore, a to nielen na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách Vyšehradskej štvorky. Slováci, ale aj ich susedia, využívajú bankové služby v porovnaní s obyvateľmi vyspelých krajín v menšej miere, preto existuje ešte značný priestor na ďalší rozvoj. Nahráva tomu aj relatívne dynamický rast slovenskej ekonomiky ako aj okolitých hospodárstiev. Podľa údajov Európskeho centra International Center for Economic Growth (ICEG) v Budapešti, podiel aktív bankového sektora na HDP dosahuje v krajinách V4 v priemere 60 - 70 percent, kým v EÚ je to 100 až 300 percent. V porovnaní s krajinami únie je u nás podstatne nižšia aj miera zadlženosti domácností, čo vytvára ďalší priestor na rast úverov. Bankové úspory totiž dosahujú v strednej Európe až 44 percent, ale úvery dosahujú len 31 percent. Dariť by sa malo kreditným kartám, hypotekárnym úverom, spotrebným úverom či úverom pre malých a stredných podnikateľov. Práve pri financovaní drobných podnikateľov sú banky ešte stále veľmi opatrné, hoci sa situácia postupne zlepšuje. V budúcnosti by sa banky aj u nás mali stať hlavným zdrojom ich financovania, k čomu by mala pomôcť aj intenzívna konkurencia medzi bankami. Rásť by mal aj predaj podielových listov či doplnkového dôchodkového a zdravotného poistenia. K ďalšiemu rastu úverových produktov by nemali pomôcť len klesajúce úroky či väčšia ekonomická stabilita, ale aj register úverov, vďaka ktorému by sa malo ďalej znížiť riziko bánk. Banky čoraz intenzívnejšie vyhľadávajú a využívajú nízkonákladové distribučné kanály, akými sú internet či telefon-banking. Motivovať klientov na využívanie lacnejších kanálov by mali aj zvyšujúce sa poplatky za tzv. pultové bankové služby. Tento trend je čoraz viditeľnejší aj u nás.
Mobily naďalej v kurze
Dariť by sa malo pristupujúcim krajinám, vrátane Slovenska, v nasledujúcich rokoch aj v telekomunikáciách, predovšetkým mobilným operátorom a firmám poskytujúcim internetové a iné dátové služby. Podľa Pyramid Reserach, firmy špecializujúcej sa na poradenstvo v oblasti telekomunikácií, počet virtuálnych súkromných sietí v SVE narastie v rokoch 2002 - 2007 až o 86 percent. Experti tiež očakávajú tlak na znižovanie cien telekomunikačných služieb.
Reťazce získajú väčšie trhy
Po masívnom rozvoji maloobchodu v budúcich členských štátoch únie vďaka medzinárodným reťazcom a očakávanému rastu životnej úrovne bude obchod pravdepodobne patriť k odvetviam, ktoré budú z rozširovania únie profitovať. Štúdia EIU naznačuje, že obchodné podniky sa možno nebudú rozvíjať tak dynamicky ako doteraz a zrejme si nebudú môcť dovoliť ani vyššie marže, budú však môcť profitovať z väčšieho trhu a zvyšovať tak objem predaja. "Výzvou pre maloobchodníkov z pristupujúcich štátov je vytváranie obchodných značiek a zvyšovanie podielu na trhu v podmienkach silnej konkurencie," zdôrazňuje EIU. Priať by im mali očakávaný nárast platov po vstupe do EÚ, lepšia dostupnosť úverov ako aj pozitívne prognózy o raste dopytu po spotrebných tovaroch.
Výroba: smer východ
Štúdia predpokladá, že región SVE sa stane po rozšírení únie zaujímavejší nielen pre firmy podnikajúce v službách, ale aj vo výrobe spotrebných tovarov. Členstvo v únii totiž znamená dokončenie harmonizácie legislatívy, nižšie operačné riziko, ako aj ľahšie riadenie dodávateľských i odberateľských sietí tak pre exportérov, ako aj producentov pre lokálny trh. Podniky v pristupujúcich štátoch sú už teraz príliš drahé, aby účinne konkurovali fabrikám z Ázie, ktoré sa sústreďujú hlavne na výrobky s nízkou pridanou hodnotou, napriek tomu sa môže výrobnému sektoru dariť dobre aj po vstupe SR do EÚ. Dôvodom je skutočnosť, že nové členské štáty budú v nasledujúcich rokoch podľa EIU atraktívne pre medzinárodné podniky, ktoré hľadajú lacnejšiu pracovnú silu a chcú skrátiť reťazec dodávok a tak ušetriť náklady a okrem toho im záleží na ziskoch z účasti na trhu EÚ. Práve preto však môžu pristupujúce štáty ohrozovať výrobcov zo súčasných členských krajín.
Na druhej strane, postupné zvyšovanie nákladov na pracovnú silu môže spôsobiť, že firmy z pristupujúcich ako aj súčasných členských krajín budú výrobu, náročnú na pracovnú silu, akými sú napríklad textilná a odevná výroba, presúvať smerom viac na východ, napríklad do Rumunska, Bulharska či na Ukrajinu. Podľa EIU napriek týmto faktorom však masové presúvanie výroby nehrozí, keďže západná pracovná sila nie je len drahšia ako východná, ale aj výkonnejšia s vyššou produktivitou. Presúvať sa bude hlavne výroba menej náročná s nižšou pridanou hodnotou.
Autá zostanú kľúčové
Kľúčovým odvetvím slovenskej ekonomiky je automobilová výroba. EIU očakáva, že toto odvetvie, ktoré sa v uplynulých rokoch stalo ťahúňom nášho hospodárstva, sa bude rozvíjať s imponujúcou rýchlosťou aj naďalej. Pre výrobcov áut totiž ostáva západná Európa naďalej kľúčovým trhom a vysoké dopravné náklady spôsobujú, že blízkosť odbytového trhu, rozvinutá infraštruktúra dodávateľov i predajné siete sú rovnako dôležité ako lacná pracovná sila. Potvrdzuje to aj expanzia tradičného výrobcu v SR - firmy Volkswagen ako aj ohlásený vstup PSA Peugeot Citroën na Slovensko. Vstup do EÚ by mal Slovensku umožniť ešte viac benefitovať zo svojej výhodnej polohy a relatívne nízkych výrobných nákladov. To by malo umožniť lepšiu integráciu s medzinárodnými dodávateľskými reťazcami po celej Európe. Slovensko sa síce v súčasnosti považuje vo výrobe automobilov a dopravných zariadení za najkonkurencieschopnejšiu krajinu z hľadiska výrobných nákladov, na druhej strane však zrejme ani toto odvetvie neodolá v budúcnosti tlaku na zvyšovanie platov. To spolu s dodatočnými nákladmi môže do určitej miery znížiť atraktivitu tohto regiónu pre investorov. Podľa EIU po vstupe do EÚ môžeme očakávať aj rast v predaji nových automobilov, motivovaný okrem iného aj zavádzaním štandardov v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti. Na druhej strane však pre udržanie tempa rastu automobilového priemyslu na Slovensku bude nevyhnutné postupné zlepšovanie konkurencieschopnosti v medzinárodnom meradle, predovšetkým pokračujúce zvyšovanie produktivity práce, ďalší prílev priamych zahraničných investícií (PZI), investície do výskumu a vývoja a do infraštruktúry. Analýza ICEG upozorňuje, že zrušenie colnej únie medzi SR a Českou republikou pre vstup oboch krajín do EÚ, najnegatívnejšie ovplyvní práve obchod s automobilmi a inými dopravnými zariadeniami medzi oboma krajinami.
Kto najviac získa a kto naopak môže stratiť (názory respondentov v %) | |||
Zisk |
Strata |
Malý vplyv | |
Energetika | 45 | 22 | 34 |
Farmácia | 49 | 29 | 22 |
Maloobchod spotrebného tovaru | 68 | 16 | 16 |
Motorizácia | 62 | 17 | 21 |
Zdravotná starostlivosť | 54 | 24 | 23 |
Výroba spotrebného tovaru | 72 | 18 | 11 |
Ťažba a metalurgia | 23 | 46 | 30 |
Poľnohospodárstvo | 49 | 40 | 11 |
Telekomunikácie | 75 | 18 | 7 |
Doprava | 66 | 16 | 17 |
Cestovný ruch | 89 | 3 | 8 |
Finančné služby | 62 | 23 | 16 |
Odborné služby | 68 | 16 | 16 |
Pokročilé technológie | 73 | 16 | 11 |
Zdroj: EIU- Rozšírenie Európy: pochopme dopady |